Slovenský PETanistan má preformátovanú pamäť. Ľud – trpiaci nedostatkom tovaru a služieb pred rokom 1989, s posvätnou úctou odkladajúc prácne získanú igelitovú tašku s prostoduchou potlačou, valiac sa bránami slobody plieniac rakúske a nemecké obchody s ponovembrovými rukou písanými upozorneniami čechoslováci nekradnite, prehliadol spočiatku nenápadne vkĺznutie agresívneho západného marketingu cez otvorené dvere demokracie.
V naivnom a netrhovom prostredí, v dobe Klausovej všetko riešiacej neviditeľnej ruke trhu, v malých a veľkých rozkrádačkách zvaných privatizácia, končila éra celofánu a začínal farebný svet všetko predávajúcich obalov.
Ako prvé frontové línie padali mäsokombináty, cukrovary, mliekárne ... , a to čo prežilo – v mene efektivity a pohodlnosti, firemnej i spoločenskej – vytláčalo unikátny svet vratných fliaš a minimalistický svet obalov Československa – do minulosti. A z environmentalistov sa stávali - v atmosfére mediálnej štvanice - nepriatelia pokroku a ekonomického rozvoja.
Tetrapakové mlieko ako od babičky, pivo v plaste, aby bolo aj pre priateľov , systém vyvolanej spotreby a konzumných súťaží (zbieraj vrchnáky, nálepky a ... ). Obal predával a zbavoval národ zvyškov rozumu.
Prešiel čas a pokročili sme. Pár kusov zeleniny na polystyrénovej tácke, nadbytočne balené výberové čokolády pre Miláčika – minimálna hodnota za veľké peniaze, hliník imidžových energetických nápojov a k tomu záplava praktický nerecyklovateľných multimateriálových obalov neustále promovaných výrobkov.
„Kúp, odbaľ, skonzumuj a zahoď!,“ filozofia obchodných reťazcov pretláčaná do hláv stále pohodlnejšieho národa. K tomu presadzovaný mýtus triedenia a recyklácie, akejsi spoločenskej zodpovednosti firiem ... importovaný z konzumnej a trochu viac vychovanej západnej sféry vplyvu. Míľovými krokmi postupujúca internalizácia ziskov a externalizácia spoločenských nákladov rozkladajúca spoločnosť – sociálne i environmentálne.
Ľudia, ktorí tu v roku 1989 otvorili brány Démonovi, ktorý zlikvidoval unikátny systém zálohovaných obalov a minimalistický systém balenia tovarov, dnes – pod tlakom verejnej mienky – hovoria o „možnom“ zálohovaní PET fliaš s dodatkom „ale.“ Hrozí, že hrádza spoločenskej trpezlivosti praskne, a tak ekológiu idú dávkovať.
Spotrebiteľovi však nič neprezradia o brzdenom zákone o ekologickom dizajne, ktorý by jednoducho nadmerné a nerecyklovateľné balenie výrobkov zakázal, rovnako ako mu neprezradia následnosť hierarchie odpadového hospodárstva, ktorú by mal štát tvrdo vynucovať. Na piedestále tejto totiž stojí predchádzanie vzniku odpadu!
Zúženie diskusie na zálohovanie PET fliaš je preto farizejské, zámerne a omeškané o desať rokov. V tejto chvíli žiadajme vyloženie všetkých kariet na stôl a zodpovedanie otázok typu koho záujmy zastáva (dlhodobo) Ministerstvo životného prostredia SR, kto a prečo uprednostňuje záujmy agresívneho obchodného marketingu pred záujmami životného prostredia a ľudí.
,