Keď umiera rieka II.

Autor: Rudolf Pado | 26.7.2018 o 3:18 | Karma článku: 4,04 | Prečítané:  1150x

Rozmáha sa to ako mor pokrývajúci telo krajiny mokvajúcimi ranami. Ľudská slepota chodí ľahostajne okolo. Pár jednotlivcov prerátava zisky. Každodenná privatizácia riek. Zvykli sme si ... 

Nie vedou ale hystériou riadená diverzifikácia energetických zdrojov sa stala výnosným biznisom. Veterné a solárne parky, štiepku spaľujúce teplárne a ako huby po daždi vyrastajúce malé vodné elektrárne (MVE) kolonizovali kedysi malebnú slovenskú krajinu s obrovským potenciálom pre rozvoj extenzívneho cestovného ruchu. V mene akejsi energetickej paniky, v ktorej prioritou sa stalo všetko od jadrovej energetiky až po solárne elektrárne, a plnenia európskych cieľov nastavených v rámci boja s klimatickými zmenami, tému ovládli politikmi krytí špekulanti, nie veda a rozum. Zisky sa privatizujú a všetky externality sa prenášajú na spoločnosť, ktorá nemá na ich saturáciu dostatok logistických možností a finančných zdrojov.

Ľudia utopení vo vlastných životoch, väčšinovo nenaučení klásť akýkoľvek odpor,  s povrchným prehľadom a pohľadom, iba fatalistický prijímajú vnútené zmeny ich vlastného – obklopujúceho  – životného prostredia. Tam, kde sa objaví líder, vodca, vznikajú občianske iniciatívy púšťajúce sa do nerovného boja nielen s prebytkom finančných zdrojov developerov, ich právnikov, lobistov, ale aj so samotnou podstatou štátu nakloneného skôr v prospech záujmov finančných skupín než vlastných občanov. Plynú roky, vŕšia sa hory spisov ..., občas sa vyhrá a mnohokrát prehrá.

„Všetky víťazstva sú dočasné a všetky prehry trvalé,“ platí predovšetkým pre krajinu. Trblietavá stužka rieky vinúca sa pomedzi štebotavú sviežosť zelene brehových a sprievodných porastov, veselosť pstruha a rybárika, šantivosť vydry či vodnára,  ranné hmly naplnené vlhkosťou, letný opar či stúpajúci podvečerný chlad ... , vzťahy a vpečatené zážitky  generácie ľudí, sa dajú zničiť v priebehu niekoľkých dní, ich náhrada je však problematická.

Slepota kráča po brehoch riek a nevidí či nechce vidieť skutočnú cenu kilowatthodiny.  

Liptov. Váh. Aktuálny povodňový stav. Riekou odnesený mýtus o tom, že MVE regulujú povodňové stavy. Priepuste naplno otvorené preplachujú retenčný priestor nádrže a odnášajú naakumulované bahná obsahujúce agrochemikálie, chemické látky z priemyslu či  zriedený obsah dedinských žúmp k ďalšej MVE či priamo do Liptovskej Mary. Zmútený a drobnými sedimentami nasýtený prúd zabíja rybie násady, vypĺňa bahnom štrkové povrchy pstruhových vôd, neresiská a biotopy daného druhu. Rieka zomiera. A vo veľkých nádržiach  ľahostajne prebubláva metán – skleníkový plyn otravujúci prostredie.                                         

Preplachovanie retenčného priestoru MVE na hornom toku Váhu (foto: OZ LIPA – Liptovskí aktivisti)    

Pohronie. Hron. V tom istom čase.  Viete kde na Hrone práve končí letný ťah mreny severnej? Na zvolenskej hati v nefunkčnom rybovode. Tisícky mrien tu zastavuje ekologická pasca. Spolu s nimi tu vyčerpaním  mrú jalce, podustvy, čereble a iné druhy s potrebou migrácie proti prúdu rieky. „Čaro“ slovenských riek v plnej nahote.

Aj takto zomierajú rieky. Hron – zvolenská hať (foto:  Michal Wiezik)  

Ak chceme o pár desaťročí vnúčatám či pravnúčatám ukázať ešte živé rieky, musíme ožiť. Ako ľudia. Väčšinovo. Obnoviť citovosť, vnímanie krásy a estetiky, nájsť v skracujúcom sa toku života priestor pre zodpovedanie si otázky kto sme a kam kráčame, lebo niekde na konci to nie je o nahonobených mešcoch peňazí.

Rieky nás nepotrebujú, potrebujeme ich my. Sú našim zrkadlom v ktorom sa odrážajú naše postoje a hodnoty. Nebudú kričať v smrteľných kŕčoch či spisovať nekrológy. Zomierajú potichu v našej ľahostajnosti. Teraz a vedľa nás. Prebudíme sa?      

 

Súvisiace články:

Keď umiera rieka ...

Zákulisné hry okolo MVE v Liptovskom Mikuláši

Skrytá privatizácia riek

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Stovkám ľudí nedali výplaty, konatelia agentúry sú vo väzbe

Stovkám ľudí - Srbom, Ukrajincom aj Slovákom z okolia Trnavy – nevyplatili zárobok.

Dobré ráno

Dobré ráno: Fico sa chce vrátiť, preto útočí na médiá

Predseda Smeru chce opäť sprísniť tlačový zákon.

Komentár Zuzany Kepplovej

Marrákeš nekončí, Marrákeš trvá

Na nevyplatených Srboch by nám malo záležať.


Už ste čítali?