Liptovská Mara: Koniec zeleného pásu?

Autor: Rudolf Pado | 4.9.2018 o 6:01 | Karma článku: 10,19 | Prečítané:  9075x

Na severe Slovenska hrozí, že peniaze a záujmy úzkej skupiny ľudí zvalcujú brehy vodného diela rovnako ako zvalcovali lesy v nízkotatranských dolinách.       

Na začiatku bolo Hrachovišnie

Tento príbeh začal v roku 2007. V tom čase  uzrel svetlo sveta megalomanský projekt spoločnosti Hrachovišnie, a. s., zrušenej likvidáciou dňa 22.01.2015,  na čele s predsedom predstavenstva Ing. Dušanom Lukášikom, CSc.            

Účelom založenia tejto spoločnosti bolo scelenie pozemkov s cieľom získať investora, ktorý by financoval výstavbu cca 4 500 lôžok v lokalite Hrachovišnie. Súčasťou projektu bolo aj prehradenie vodného diela Liptovská Mara medzi Sielnickým mólom a hotelom Jamajka, a to sypanou hrádzou. Tento veľkolepý projekt, ktorý mali zafinancovať investori z Rakúska, potom z Nemecka, následne z Číny a vždy boli na ceste, dodnes drieme v priestoroch obecného úradu. Územný plán zóny údajne zafinancovala samotná obec Liptovská Sielnica formou úveru v prospech spoločnosti Hrachovišnie.  

Postoj miestnych obyvateľov k tomuto projektu  bol väčšinovo negatívny a došlo k odmietnutiu pozemkových vkladov do predmetnej spoločnosti.

List adresovaný členom Liptovsko-sielnického združenia majiteľov pôdy z dňa 07.12.2007

K realizácii tejto investície bolo potrebné získať aj lesné pozemky, z dôvodu prístupu k vodnému dielu, a to ochranný les na parcele KN-C 1104/9.  Tu sa na chvíľu vráťme do minulosti.

Vegetácia na brehu Liptovskej Mary

Keď sa v roku 1975 začal napúšťať retenčný priestor VN Liptovská Mara, bolo potrebné začleniť túto vodnú plochu do krajiny, ako aj vytvoriť „pravidlá hry“ pre danú oblasť.

Aj z tohto dôvodu boli prijaté a realizované ekostabilizačné opatrenia. Pre zamedzenie erózie a abrázie t. j. vymývania sedimentov brehov pulzujúcou vodou hladinou, bolo po jej obvode vysadených niekoľko desiatok tisíc stromov a krovín, ktoré následne začali plniť aj iné funkcie – estetickú, rekreačnú, klimatickú či trofickú.

Uznesením rady ONV č. 226/76 zo dňa 17.12.1976, s účinnosťou od 01.02.1977, bol prijatý Štatút rekreačného územia krajinného razu Liptovská Mara (v skrátenej podobe Štatút krajinného celku Liptovská Mara), ktorý mal charakter všeobecne záväzného nariadenia. Do dnešného dňa – až na pár kozmetických úprav – nebol významne novelizovaný a predstavuje najkomplexnejší súpis regulujúci akúkoľvek činnosť v priestore a v okolí vodného diela. Podľa štatútu je napr. zakázané upravovať brehy a budovať zariadenia v priestore vodnej nádrže, obťažovať nadmerným hlukom, svojvoľne rúbať stromy a kroviny, lámať a osekávať vetvy ...

Dnes môžeme na tento zelený lem Liptovskej Mary vzťahovať aj ustanovenia zákona o ochrane prírody a krajiny či vodného zákona, nakoľko za uplynulé desaťročia nadobudol charakter významného krajinného prvku.       

Zelený lem sa mení na smetisko z dôvodu nečinnosti kontrolných inštitúcií, a je ich nemálo ...  (01.09.2018)

Kolorit brehov Liptovskej Mary (01.09.2018)

Ďalšie unikátne zátišie (01.09.2018)

Vždy ide o peniaze ... 

Projekt Hrachovišnie realizovaný nebol, aj keď sa v zápisniciach obecného úradu pravidelne objavuje rozvoj tejto zóny, ale ochranný les bol v roku 2010 - pred voľbami - v tichosti získaný údajne zámenou (zámenná zmluva č. V 2045/2010)  so štátnymi lesmi , avšak už nie spoločnosťou Hrachovišnie, a.s, ale firmou LSDC, s.r.o. – Liptovský Mikuláš s tým istým konateľom Ing. Dušanom Lukášikom, CSc.  

Je pozoruhodné a iste nie náhodné, že kontrolný t. j. 51%-ný podiel v spoločnosti LSDC vlastní poslanec NR SR Ing. Maroš Kondrót (SMER – SD).      

Táto lesná parcela č. KN-C 1104/9, momentálne atakovaná nikým nekontrolovanou divočinou rôznych búd, karavanov a maringotiek údajne „pod správou“ bývalého policajta a poslanca OcÚ Liptovská Sielnica Jaroslava M., plniaca funkciu lesov osobitného určenia, o výmere 95 929  m2, nie je do dnešného dňa určená k akékoľvek stavebnej činnosti, ale dokedy?    

Informatívny výpis z katastra nehnuteľnosti z dňa 03.09.2018, list vlastníctva č. 1178

Na brehoch Liptovskej Mary sa nesmelo pošuškáva – i tu totiž víťazí všeobecne rozšírená ľudská ľahostajnosť, bezmocnosť či strach – o „zhodnotení“ pozemkov stavebnou činnosťou, je iba potrebné prelomiť zákonné ochranné opatrenia  a zmeniť štatút predmetných lesov. K 25.08.2018 Obvodný lesný úrad Liptovský Mikuláš neevidoval žiadosť o zmenu parcely KN – C 1104/9 na zmenu využitia územia.  

A čo ďalej?

VN Liptovská Mara, ktorá sa aktuálne topí v chaose a alibizme kontrolných inštitúcií, má obrovský potenciál dopadnúť rovnako ako Demänovská Dolina – Jasná. Peniaze a záujmy úzkej skupiny ľudí  zvalcujú zelený pobrežný pás rovnako ako zvalcovali lesy – v opare fráz o trvaloudržateľnom rozvoji  – v tejto nízkotatranskej doline.     

Zmiznú časom tieto lesy alebo ostane z nich iba špinavá t(k)orzo?   

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Cez čiaru: Hlas za chlieb a čučo, takto sa volilo na východe

Rómom ponúkali za volebný hlas 5 eur aj horčicu.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Smer má páku na Lajčáka

Súmračnej radíme krotiť optimizmus.

KULTÚRA

Gott už nie je boh. Česi si za celebritu storočia vybrali Sagana

Slovenský športovec porazil zástup českých umelcov.


Už ste čítali?