Národné zelené rozhadzovanie

Autor: Rudolf Pado | 7.9.2018 o 6:08 | Karma článku: 7,10 | Prečítané:  2616x

Tvorba a ochrana životného prostredia sa stala práčkou európskych a domácich finančných zdrojov,  priestorom inštitucionálneho protekcionizmu a popierania základných princípov rozvoja občianskej spoločnosti.     

Prípad prvý: Zelený vzdelávací fond

Viac ako rok trvala mohutná mediálna kampaň Ministerstva životného prostredia SR propagujúca „Zelený vzdelávací fond,“ za ktorou by každý očakával kvalitne pripravený grantový program dlhodobo podporujúci systémové zmeny, s rozpočtom rádovo v miliónoch eur.

Výsledkom mediálnej masáže však bolo 155 000 eur prerozdelených pre 28 projektov z celkového množstva 44 doručených, pričom 90 000 eur vyskladali súkromné firmy:  CRH Slovensko a.s. (30 000 eur), VELUX SLOVENSKO spol. s r.o. (20 000 eur), Slovnaft a. s. (20 000 eur), Slovalco a.s. (15 000 eur), Nadácia VÚB (5 000 eur). A teraz sa všetci zamyslíme: Prečo potrebujú súkromné spoločnosti štátny medzičlánok pri vlastných dotačných aktivitách? Boli vydierané alebo si týmto predplatili  budúce úľavy od rôznych povoľovacích a kontrolných orgánov spadajúcich pod rezort životného prostredia?            

Druhým tragikomickým momentom je samotné nastavenie grantového programu, ktorý akože saturuje potreby občianskych združení, nadácií a neziskových organizácií. Naozaj? Medzi neoprávnenými nákladmi sa nachádza praktický všetko – od miezd po bežné prevádzkové náklady. Osobitou kapitolou je zoznam povinných príloh k projektovému zámeru. V krajine, v ktorej sa v súlade so zákonom každý rok ukradnú milióny eur cez akože obstarané právnické, konzultačné a iné služby,  rádovo v desiatkach tisíc hodín, má uchádzač o päť tisíc eurový grant predložiť napr. potvrdenie z konkurzného súdu či potvrdenie z inšpektorátu práce. Tieto požiadavky nemajú nielenže obdobu v grantových schémach  súkromných nadácií, ale ani v mnohých zahraničných fondoch.                  

Rozsah povinných príloh Zeleného vzdelávacieho fondu, ktorý v podstate financujú súkromné firmy, je výsmechom štátu v ktorom sa každý rok rozkradnú milióny eur cez právnické, konzultačné  a iné služby

Tragédiou Slovenska je samozrejme to, že namiesto otvoreného bojkotu tejto dotačnej schémy zo strany mimovládneho sektora, sa našlo dostatok organizácií, ktoré si pre pád eur nechajú vŕtať v kolene a tento program svojou účasťou v ňom legitimizovali. To, že časť z nich údajne napokon nepodpísala zmluvu o poskytnutí finančného príspevku, že iné čelili problémom z jeho vyúčtovaním z dôvodu šikanóznych požiadaviek, sú len trpké čerešničky na vopred nevydarenej torte.                         

Prípad druhý: Kde zahučí 24 miliónov eur ... ?

V prostredí Slovenskej agentúry životného prostredia (SAŽP), organizácie intenzívne napojenej na výdatnú bradavku eurofondov, už vyše roka vládne mŕtvolné ticho nad 24 miliónovým – samozrejme že národným – projektom „Zlepšovanie informovanosti a poskytovanie poradenstva v oblasti zlepšovania kvality životného prostredia.“          

Po kritike tohto mlživého projektu zo strany mimovládnych organizácií – kdesi, ktosi, azda sám pán minister – rozhodol, že SAŽP – očividne trpiaca fluktuáciou, nedostatkom personálnych kapacít a tvorivej invencie – sa má „podeliť“ s tretím sektorom cez komunikačný kanál Siete environmentálnych výchovných organizácii Špirála (SEVO Špirála).  A tak – ako vždy v šibeničnom termíne – mali byť do konca roka 2017 zaslané SAŽP „nástrely“ projektových zámerov.      

A tak sa napr. OZ TATRYEVIANA, n. o. spojili, vypracovali návrh 3-ročného projektu „Krajina pre ľudí – ľudia pre krajinu“ a zaslali na kontaktnú adresu. Dňa 08.12.2017 nám bol doručený e-mail: „Dobrý deň pán Pado, ďakujeme pekne za podklad. Jeho obsahom sa budeme zaoberať a následne Vás budeme informovať o ďalšom postupe. S pozdravom Ing. Ivan Doletina, vedúci odboru národných projektov“

Do dnešného dňa čakáme ...  

E – mail SAŽP z dňa 08.12.2018  

A ešte malá pikoška: Medzitým si SAŽP dala schváliť ďalší  národný projekt na informovanie o adaptácii na zmeny klímy za 2,5 mil. eur. Malo by ísť o televízne a rozhlasové spoty za cca 700 tisíc eur ročne, pričom v existujúcom národnom projekte na informačné aktivity za 24 mil. eur má SAŽP vyčlenených 2,8 mil. eur práve na informovanie o adaptácií.    

Prípad tretí: Centralizované sadenie stromov

Myslíte si, že najväčšiu hodnotu majú aktivity, ktoré urobia miestni ľudia, za využitia lokálnych zdrojov? Zabudnite! Ešte aj obyčajné sadenie stromov musí byť národné! O tom je totiž ďalší projekt „Zelené obce Slovenska“ – opäť samozrejme v područí Slovenskej agentúry životného prostredia.

Ďalšia projektová internetová stránka z dielne SAŽP. SAŽP = internetové stránky, tony plagátov, metodických materiálov, brožúr, letákov, nadbytok seminárov, konferencií, workshopov ... , za peniaze EÚ    

V roku 2017 Monitorovací výbor pre operačný program Kvalita životného prostredia schválil tento projekt, ktorého cieľom je výsadba 37 900 ks stromov domácej proveniencie  v 390 vybraných obciach (vytvorenie prvkov zelenej infraštruktúry).  Pôvodný zámer vychádzal z predpokladu, že obce spracujú dokumentáciu, SAŽP vysúťaží dodávateľov a urobí s nimi rámcové zmluvy. Z týchto dodávateľov si následne vyberú obce konkrétneho partnera. Niekto múdry sa však zamyslel a ...    

... výsledkom je, že sa súťaží o jediného dodávateľa 37 900 ks stromov, ktorý vysadí stromy v priebehu dvoch rokov,  pričom jediným kritériom je cena. Nie sú stanovené žiadne podmienky  týkajúce sa pôvodu dodaného „tovaru“ a firma, ktorá to celé bude realizovať, nebude následne zodpovedná za údržbu zelene, tu bude musieť realizovať obec, a to po celých 5 rokov (udržateľnosť projektu).  

Je celkom možné, že peniaze sa minú, stromy vyschnú, ale to sa už bude realizovať  iný národný projekt. A kto by sa už zamýšľal – pri verbálnom boji s klimatickými zmenami – nad dopadom centralizovanej prepravy 37 900 ks stromov po celej SR.      

 

V SR sú desiatky mimovládnych organizácií  a tisíce miestnych ľudí – plných entuziazmu, vzdelaných a kreatívnych, s potenciálom dosahovania lokálnych zmien v oblasti ochrany a tvorby  životného prostredia aj v prepojení na environmentálnu výchovu, vzdelávanie a propagáciu. Ich nápady a myšlienky však nepodporuje štát, ani európske grantové schémy úmyselne nastavované ako odradzujúci systém byrokracie a šikany, ale ľudia a malé firmy prostredníctvom jednorazových či pravidelných (mesačných) finančných a materiálnych darov. Títo ľudia monitorujú nelegálne skládky odpadov, zúčastňujú sa vyrúbových a iných správnych konaní, humanizujú verejné priestranstva, prednášajú na základných  a stredných školách, píšu o lokálnych a celoštátnych kauzách ... , kým štát vymýšľa možností ako verejné zdroje rozhádzať k Našim, samozrejme národne.           

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Po exministroch SNS odsúdených za nástenkový tender pátra polícia

Trest jedenásť rokov a deväť rokov dostali bývalí politici za kauzu nástenka.

DOMOV

Cez čiaru: Hlas za chlieb a čučo. Ako sa volilo na východe

Rómom ponúkali za volebný hlas 5 eur aj horčicu.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Smer má páku na Lajčáka

Súmračnej radíme krotiť optimizmus.


Už ste čítali?