Koniec Domanižanky?

Autor: Rudolf Pado | 26.9.2018 o 12:10 | (upravené 18.10.2018 o 12:33) Karma článku: 4,39 | Prečítané:  1713x

V spoločenskej neschopnosti správne manažovať krajinu, v nesystémovom riešení dôsledkov namiesto príčin sa pripravuje skatovanie ďalšej rieky. V súlade so zákonom. 

Úsek rieky Domanižanka určený k regulácii: výrub brehových porastov  a následne spevnenie ochranným valom   

Vyznačenie stromov určených k výrubu (Foto: Igor S.)   

Prišiel list: „Akútne Vás musím poprosiť o záchranu rieky Domanižanka. Akútne to je, pretože brehové porasty v obci Prečín sú označené na výrub, v dlžke asi 1,5 km. To znamená, že všetky stromy, ktoré túto rieku chránia, budú odstránené.   SVP v tomto úseku plánuje protipovodňové opatrenia v podobe ochranného valu. Ako malý chlapec som niekde počul slovo poprava, nevedel som čo presne to znamená, ale mal som z toho veľmi nepríjemné pocity, dnes mám rovnaké pocity zo slova REGULÁCIA, pretože viem, že to pre rieku nič dobré neznamená. Rešpektujem protipovodňové opatrenia, ale existujú aj spôsoby ako to vykonávať a pritom neničiť prírodný charakter rieky.  Ak by tento val bol trošku ďalej od rieky tak by tam brehové porasty mohli zostať podobne ako je to na Váhu. Podľa miestnych ľudí tu najhoršia povodeň bola taká, že im zaplavilo záhrady v hĺbke približne 30 cm vody, domy neboli mokré nikdy, pretože sú od rieky ďalej. Naviac Domanižanka má prietok vody vyrovnaný celý rok.

Majestátnu vŕbu s priemerom 150 cm onedlho vyrušia zvuky motorových píl a bagra. Spomienky z detstva zabije ľahostajnosť (Foto: Igor S.)    

Zákutia, ktoré sa navždy stratia ... (Foto: Igor S.)    

Zákon o ochrane prírody a krajiny dáva niektorým subjektom - vrátane Slovenského vodohospodárskeho  podniku - praktický neobmedzenú moc. Kým občanovi a ktorejkoľvek inej právnickej osobe zákon zakazuje poškodzovať a ničiť dreviny, na ich výrub sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, tak správcovia vodných tokov, energetických sietí ... túto skutočnosť iba oznámia a orgán ochrany prírody predmetný výrub – a málokedy tak aj urobí – môže iba obmedziť alebo určiť jeho podmienky. Správcovia vodných tokov - okrem iného -  nie sú povinní realizovať za uskutočnené výruby žiadnu náhradnú výsadbu. Stávajú sa tak subjektami, ktoré prispievajú k úbytku nelesnej drevinovej vegetácie v krajine, za súčasného vyplakávania nad zmenou klímy a nutnými adaptáciami krajinného prostredia.      

V prípade vodných rokov sa mantrou stáva sprietočňovanie, údržba prietočného profilu či pobrežných pozemkov. Málokto tuší, že napr. boj s prírodou má aj svoje legislatívne ukotvenie:  "Ak sa pôsobením vôd alebo iným prírodným vplyvom zmení prirodzené koryto neupraveného vodného toku, správca vodného toku je povinný vrátiť vodný tok do pôvodného koryta alebo požiadať orgán štátnej vodnej správy, aby rozhodol o jeho ponechaní v novom koryte ..."    

Zákon o vodách taktiež významne zasahuje do majetkových pomerov iných osôb a subjektov: „Vlastník pobrežného pozemku je povinný umožniť správcovi vodného toku výkon jeho oprávnenia, dbať o ochranu vôd a zdržať sa činností, ktoré môžu ovplyvniť prirodzený režim vôd vo vodnom toku, znečistiť vodu alebo inak ohroziť jej kvalitu, znemožniť alebo sťažiť riadnu prevádzku a údržbu vodného toku a s ním súvisiacich vodných stavieb, umožniť za náhradu umiestnenie a prevádzku ciach, vodočtov, vodomerov a iných meracích zariadení na zisťovanie údajov o vodnom toku alebo plavebných znakov,“  ale tieto právomoci si správca toku uplatňuje selektívne t. j. vidí iba to, čo vidieť chce a čo je spojené s investičnou stavebnou činnosťou.   

Citujem ďalej z listu: „Ak vodohospodári chcú bojovať s povodňami tak nech povyťahujú iba popadané stromy z riečneho profilu a odučia ľudí ukladať predovšetkým záhradný odpad (pokosená tráva, odrezky konárov,  jablká, byliny zo zemiakov, zvyšky okrasných rastlín...) na brehy riek. Napriek tomu že to niekoľko zákonov zakazuje tak to nikto nerieši (zákon o ochrane pred povodňami, vodný zákon, zákon o odpadoch, zákon o ochrane prírody a krajiny). Okrem povodne to robí problém aj pri šírení inváznych druhov rastlín. Problém je v tom, že správca toku sa 30 rokov neukáže a keď sa objaví tak urobí holorub.“

Podľa § 47 zákona o vodách je zakázané: „Meniť smer, pozdĺžny sklon a priečny profil koryta, poškodzovať brehy, ťažiť z koryta zeminu a ukladať predmety do vodného toku, ktoré môžu ohroziť plynulosť odtoku vody v koryte, kvalitu vôd, zdravie ľudí a ich bezpečnosť, prípadne ukladať takéto predmety na miesta, z ktorých môžu byť splavené do vodného toku.“ Naozaj?

Domanižanka v Prečíne: Spevňovanie brehov záhradným odpadom. Kde je v danom prípade správca toku?  (Foto: Igor S.)    

Domanižanka v Prečíne:  Po výrube vzrastlých drevín sa brehy následne spevňujú záhradným odpadom  (Foto: Igor S.)        

Domanižanka v Prečíne: V obci neplatí zákon o vodách a zákon o odpadoch (§15)?                    (Foto: Igor S.)  

Domanižanka v Prečíne: Kreativita úprav brehov občanmi (Foto: Igor S.)  

Domanižanka v Prečíne: Na kontrolu dodržiavania zákonov sa nedajú čerpať štátne dotácie či eurofondy a tak správca toku a samospráva hrajú slovenskú spoločenskú hru na sklepú babu (Foto: Igor S.)  

Podľa § 48 zákona o vodách: „ Pri výkone správy vodného toku a správy vodných stavieb alebo zariadení môže správca vodného toku užívať pobrežné pozemky. Pobrežnými pozemkami v závislosti od druhu opevnenia brehu a druhu vegetácie pri vodohospodársky významnom vodnom toku sú pozemky do 10 m od brehovej čiary a pri drobných vodných tokoch do 5 m od brehovej čiary; pri ochrannej hrádzi vodného toku do 10 m od vzdušnej a návodnej päty hrádze.

Domanižanka v Prečíne: V danom prípade zákon neplatí?  (Foto: Igor S.)

Brehové porasty v pozadí, ktoré chránia rieku, sú v ohrození, pretože na tomto poli má údajne vyrásť 80 rodinných domov. V rozpore so zákonom o vodách a skúsenosťami sa výstavba tlačí a úradmi povoľuje v inundáciách potokov a riek. Následne sa vyplakáva a žiadajú dotácie na protipovodňové opatrenia (Foto: Igor S.)

Koniec listu: „Je smutné, že ochrana majetku má vždy prednosť pred ochranou prírodného bohatstva našej krajiny. Tiež je smutné, ako sa obce rozširujú, tak úrady iba ticho vydávajú povolenia na ďalšie "ničenie" riek. Spýtam sa: myslíte si že vodné toky sú u nás dostatočne chránené? Ja si myslím, že nie. Napriek tomu, že tu máme niekoľko zákonov a dokonca medzinárodných dohovorov, tak tu chýba niečo, aby sa tieto zákony dodržiavali. Jeden z mnohých príkladov je stavebný zákon, ktorý (ne)funguje tak, že človek postaví nelegálne dom pri rieke (v inundačnom území), potom sa to dodatočne zlegalizuje a neskôr tento človek žiada úrady, aby zregulovali rieku.“ 

xxxxxxx

Je náročné pomáhať riekam a potokom v krajine v ktorej vybrané štátne subjekty majú v zákonoch ukotvené nadštandardné práva a popri nich uplatňujú selektívny výkon vlastných povinností, v krajine, v ktorej sú mnohé opatrenia -  nerešpektujúce synergie a nadrezortný pohľad – motivované len mohutným prúdom štátnych dotácií a eurofondov, v krajine, v ktorej zodpovedné úrady odmietajú nielen vidieť každodenné porušovanie zákonov občanmi a obcami, ale vydávajú rôzne súhlasy, ktoré budú generovať budúce problémy v inundáciách potokov a riek.              

Rieka a biota v synergii spevňujúcej brehy (Foto: Igor S.)

Krajina, rieky, organizmy ...  státisíce rokov ...  homeostáza (Foto: Igor S.)

 

Súvisiace články:

Keď zomiera rieka III.

Liptovská Mara: Koniec zeleného pásu?

Lesk a bieda Liptovskej Mary

Voda sa valí dedinou

Kto ochráni slovenskú vodu?

Svetový deň vody a farizejstvo všedných dní

A potoky opäť plačú ...

Ortuť v Liptovskej Mare, arzén v Orave ...

Skrytá privatizácia riek

Keď umiera rieka II.

Keď umiera rieka ...

Ubúda miest kam chodievala po vodu

Ad: Štiepka nad zlato

Štiepka nad zlato?

 

Doplnené dňa 04.10.2018

Z Rozhodnutia vyplýva, že  o výrube má vedomosť aj Štátna ochrana prírody SR – Správa CHKO Strážovské vrchy.

Doplnené dňa 18.10.2018 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Stovkám ľudí nedali výplaty, konatelia agentúry sú vo väzbe

Stovkám ľudí - Srbom, Ukrajincom aj Slovákom z okolia Trnavy – nevyplatili zárobok.

Dobré ráno

Dobré ráno: Fico sa chce vrátiť, preto útočí na médiá

Predseda Smeru chce opäť sprísniť tlačový zákon.

Komentár Zuzany Kepplovej

Marrákeš nekončí, Marrákeš trvá

Na nevyplatených Srboch by nám malo záležať.


Už ste čítali?