reklama

Les sme my verzus Odoláme

Lesníci plánujú vynaložiť na mediálnu kampaň Les sme my spolu viac ako 1,6 milióna eur, vyplýva to z 11 zmlúv zverejnených v Centrálnom registri zmlúv, ktoré súvisia s kampaňou. Uvedená suma predstavuje zhruba pätinu

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

... z ročného zisku štátnych Lesov SR.

„Našou snahou je verejnosti priblížiť náročnú prácu ľudí, ktorí sa podieľajú na starostlivosti o les. Chceme tiež reagovať na aktuálne témy a problémy súvisiace s ochranou prírody. Pevne veríme, že tak zvýšime záujem ľudí o lesy a o prírodu,“ uviedol pre agentúru SITA hovorca Lesov SR Pavel Machava. Taktiež odmietol, že by išlo o reakciu štátneho podniku na iniciatívu My sme les, ktorej požiadavky doteraz podpísalo cca 66 000 ľudí. 

Do zákopovej vojny medzi ochranármi a lesníkmi, ktorej meritom sú predovšetkým rozdielne pohľady na obhospodárovanie lesov - najmä v prísne chránených územiach, v uplynulých týždňoch vstúpili nečakaní hráči – ťažiari a samotní lesníci z praxe.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Stále viac ľudí pracujúcich v lese poukazuje na špekulantov s jednou kanceláriou a počítačom (biele goliere), ktorí nedisponujú žiadnymi spracovateľskými kapacitami, a nechávajú si podstatnú časť zisku na úkor pilčíkov a iných zakontraktovaných pracovníkov. 

Realitu v lesnom hospodárstve demaskujú aj príbehy konkrétnych ľudí, ktorí narazili na nekalé praktiky a boli veľmi rýchlo „poriešení.“ V spoločnosti rezonuje príbeh mladého lesníka Matúša Hríbika, ktorý zistil zásadne pochybenia pri zalesňovaní. Namiesto ocenenia od nadriadených sa však stal terčom obviňovania a vyhrážok. 

Reakciou na tieto metódy je výzva jedenástich lesníkov – Odmietame:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Byť lesníkom je šťastím… Týmito slovami začína dávna príručka, určená ľuďom slúžiacim lesu. Máme dobré dôvody trvať na tomto výroku aj v súčasnosti. Naše poslanie je krásne a jeho význam bude naďalej rásť. Dnes však máme problém. Hoci sa snažíme žiť slušné lesnícke životy, nedokážeme otvorene pomenovať správanie tých, ktorí takúto snahu zjavne nemajú. Nazvať to môžeme zbabelosťou, strachom, či len opatrnosťou, podstatu tým však neprekryjeme: je to naše spoločné zlyhávanie.

Týmto vyhlásením sa neobraciame na vysokých predstaviteľov lesníctva, tí už definitívne potvrdili svoju nemohúcnosť voviesť našu profesiu do sféry prirodzenej celospoločenskej úcty. Obraciame sa do lesníckych radov – na Vás, čo nečestné dianie okolo seba vnímate a nie je vám to jedno. Zmanipulované verejné obstarávania, podivné obchody, nepoctivé pokyny… Isteže nie všetko a všade je zlé a nie všetko, čo sa nám nepáči, musíme hneď nahlas pomenovať, no existuje hranica za ktorou sa zamestnanecká lojalita mení na spolupáchateľstvo. Strachu ozvať sa je možné rozumieť. Lesník, ktorý chce svojej profesii verne slúžiť, veľmi na výber nemá. Ale máme mlčať naozaj vždy a za každú cenu?! Musí to mať mieru, pretože sebaúcta je kategória, ktorá raz rozhodne o tom, ako vyhodnotíme svoje životy. Máme sa vytrvalo báť tých, ktorí dnes parazitujú v lesníctve, najmä na štátnom a inom verejnom lesnom majetku?! Tí, ktorí sa snažia žiť a pracovať čestne, majú klopiť oči pred zapredancami – spolupáchateľmi, rozdávajúcimi verejné peniaze určené lesu, akoby patrili im?! Žijeme demokratickú dobu, ktorá od nás nežiada existenčné voľby, voľby medzi životom a smrťou. Tak prečo nahlas nepovedať, že kráľ je nahý?!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Z nedôstojností, ktoré sa stali ťaživým drakom pracovného dňa lesníkov, najmä tých štátnych, začalo byť zle aj tým, čo znesú pomerne veľa. Ľudia, v súčasnosti riadiaci lesníctvo, sa stali platenými lokajmi oligarchov, ktorých pokyny vzorne plnia. Ako si však svoje úlohy plníme my, dediči dlhej neľahkej, no úspešnej lesníckej histórie? Ľudia, ktorí sme si lesníctvo zvolili za životnú lásku, lásku, ktorá nám ponúka možnosť zmysluplne prežiť svoj život. Odpoveď je smutná – plníme si ju zle. Sme ticho, ba stále tichšie. A ak sa ktosi ozve, stránime sa ho ako malomocného. Vadia nám nie tí, ktorí drancujú, ale tí, ktorým sa to bridí… Lesnícka vrchnosť často zastrašuje a trestá horárov, ktorí bránia záujmy lesa! Existuje ešte čosi podlejšie…?!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tí, čo sa ozvali a nie je ich málo, sú prepúšťaní, žijú v ústraní bez otvorenej podpory ostatných kolegov. Smutné. Naozaj len smutné?!

Špiny sa nalepilo priveľa, čas kypí! Vnímate to? Sú to predsa naše lesy, naše lesnícke poslanie. A je to naša spoločná lesnícka zodpovednosť, ktorej naplnenie história spravodlivo ohodnotí. Medzi lesníkmi je veľa slušných ľudí, to však teraz nestačí. K slušnosti potrebujeme aj odvahu. Možno sa spýtate, prečo práve lesníci majú odklínať túto dobu.

Vážení kolegovia – a prečo nie práve lesníci?! Azda nemáme v našej sedemstoročnej histórii dosť príkladov ľudskej i odbornej statočnosti? A ak nám tie nestačia, pomôžme si hoc aj slovami najväčšieho Slováka 20. storočia, generála M. R. Štefánika: „Kto si myslí, že mu slobodu vybojujú druhí, ten jej nie je hodný.“

Týmto vyhlásením zároveň žiadame verejnosť o dôveru voči lesníkom. Naše chyby nie je správne povyšovať na princíp, nezodpovedá to historickým faktom. Toho dobrého, rozhodujúceho, čím sme zásadným spôsobom ovplyvnili kvalitu krajiny, bolo v našej službe pre spoločnosť vždy výrazne viac. Generácie našich predchodcov lesy na Slovensku statočne chránili a odborne zveľaďovali, slušní lesníci v tom dnes pokračujú. Práve preto považujeme v tejto chvíli za dôležité pozrieť sa kriticky do vlastných radov, a potom najmä dopredu, na modernú budúcnosť lesníctva, ktorej sa zásadné zmeny nevyhnú. Uplatníme v nej nielen najnovšie vedecké a spoločenské poznatky, ale aj nenahraditeľnú klenotnicu lesníckych skúseností, poctivo nadobudnutú stáročiami. Takýto cieľ však nie je možné postaviť na morálnom bahnisku.

Odmietame preto tých, ktorí si za hlavnú náplň svojich vysokých funkcií zvolili drancovanie spoločného lesného majetku.

Odmietame skláňať hlavy pred neodbornosťou, zapredanectvom a servilnou poddajnosťou. Lesné bohatstvo bolo našej lesníckej generácii prepožičané len na chvíľu a len z jediného dôvodu – aby sme ho zachované odovzdali našim potomkom. Nechceme sa pred nimi raz hanbiť.

Podporme statočných lesníkov, ktorí sa ozvali a ozvú proti nečestným konaniam. Pomáhajme im v tiesnivej situácii svojim verejným postojom, sú to vzácni ľudia, ktorí slúžia nielen budúcnosti našich lesov, ale aj morálnemu zdraviu našej spoločnosti. Nedajme si ich! Nedajme sa!

Odmietame akúkoľvek nečestnosť, kdekoľvek – doma, v spoločnosti, na pracovisku, v lesoch.

Odmietame svoj strach.

Sú chvíle, keď je mlčanie hanbou. Ak to tak cítite, pridajte sa.

(Zvolen, hlavné mesto slovenského lesníctva, 14. október 2018)

Obrázok blogu

Shooty (Zdroj: Denník N)

Reakcia Ing. Mariana Staníka, generálneho riaditeľa Lesov SR: „Akékoľvek podozrenia na nezákonné správanie našich zamestnancov preveríme. V prípade informácii o možných nekalých praktikách v Telgárte oslovíme prokuratúru. V našom podniku nebudeme tolerovať takéto praktiky. Ak sa preukáže pochybenie našich zamestnancov, budeme vyvodzovať aj personálnu zodpovednosť. Vítam, že na nekalé praktiky upozorňujú aj samotní lesníci. Zvyšujeme rozsah interných kontrol. Rád by som zdôraznil, že v rámci kontrol sa venujeme aj anonymným podaniam."

Z uvedeného je zrejme, že šachová partia, ktorá sa hrá o slovenské lesy bude mať ešte veľmi dlhú koncovku. Ostáva len dúfať, že lesy – o ktoré predovšetkým ide – to prežijú bez ďalšej ujmy.

P.S:

Iniciatíva Mys sme les: Protest v Banskej Bystrici dňa 27.10.2018 (sobota) od 14.00 hod. 

Rudolf Pado

Rudolf Pado

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  1 462
  •  | 
  • Páči sa:  1 533x

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu