Na prahu zálohovania obalov?

Autor: Rudolf Pado | 8.11.2018 o 10:54 | (upravené 8.11.2018 o 17:34) Karma článku: 2,85 | Prečítané:  1023x

Podľa odhadov Inštitútu environmentálnej politiky sa na slovenský trh každoročne uvedie približne miliarda jednorazových nápojových PET obalov a zhruba 345 miliónov nápojových plechoviek. Z toho sa cez triedený zber 

... podarí vyzbierať približne 62% PET fliaš.

Inštitút environmentálnej politiky (IEP) Ministerstva životného prostredia SR zverejnil dlho očakávaný dokument: Skutočná cena zálohy, analýza zavedenia systému zálohovania nápojových obalov v SR.

Ako priznáva samotná štúdia, zavedenie zálohovania PET obalov a hliníka rieši menej ako 2 % hmotnosti všetkých komunálnych odpadov na Slovensku. Jeho význam je skôr psychologický (zvyšujúci sa tlak na zavedenie zálohovania zo strany občanov), ekosystémový, estetický (častý výskyt týchto obalov v prírodnom prostredí).   

Zálohovanie je nástroj, ktorý dokáže množstvo vyzbieraných PET fliaš zvýšiť aj na viac ako 90 % a prispieva tiež k zníženiu množstva voľne pohodených odpadkov v prírode. Jeho zavedenie by tiež znamenalo oslabenie a zdraženie triedeného zberu, keďže by sme z neho vyňali najlukratívnejšie suroviny. V súčasnosti povinné zálohovanie PET a iných nápojových obalov funguje v ôsmich krajinách EÚ.

Štúdia pracuje s modelom zálohovania jednorazových nápojových PET obalov a plechoviek, ktorý je inšpirovaný úspešnými škandinávskymi systémami. Ak výrobca nedosiahne predpísanú aspoň 90% návratnosť, alebo sa rozhodne nezálohovať a na systéme neparticipovať, bude musieť zaplatiť pomerne vysokú environmentálnu daň za každý obal. Zálohovať PET fľaše a plechovky budú všetky obchody, nie všetky ich však budú aj spätne vykupovať. Povinný výkup fliaš bude prebiehať v maloobchodných predajniach s predajnou plochou väčšou než 400 m2. Kvôli konkurenčnej výhode predpokladajú autori štúdie aj zapojenie sa menších predajní. Celý systém bude financovaný výrobcami cez administratívny poplatok na jednu fľašu/plechovku. Zálohovanie tiež predpokladá vznik tzv. Centrálneho systému tvoreného zväzmi výrobcov s dohľadom ministerstva, ktorý bude koordinovať aktivity, financovať systém a pôsobiť ako klíringové centrum pre zúčastnené strany.

Zavedenie zálohovania by si na Slovensku vyžiadalo investičné náklady približne 80 mil. eur, z čoho 61,8 mil. eur budú tvoriť náklady na nákup, inštaláciu a servis strojov na spätný odber. Zvyšok budú tvoriť náklady na zabezpečenie zálohovaných fliaš, manuálny zber a náklady na zriadene Centrálneho systému, v ktorého pôsobnosti bude aj sčítavať, triediť a zhromažďovať fľaše z celého Slovenska.

Systém by mal každoročne generovať príjmy 28 mil. eur a prevádzkové náklady približne 33,3 mil. eur. Takmer 20 mil. eur budú tvoriť náklady centrálneho systému, z čoho najväčšiu položku tvoria náklady na prepravu (14,2 mil. eur). Nápojové obaly sa budú musieť zbierať z predajní, zvážať do medziskladov a odtiaľ konsolidované prevážať do sčítavacieho a triediaceho centra v Žiline. Náklady maloobchodu budú predstavovať 13,6 mil. eur. Centrálny systém ich bude uhrádzať maloobchodníkom cez tzv. manipulačné poplatky. Na strane príjmov 15,3 mil. eur prinesú nevybraté zálohy, 9 mil. eur predaný PET materiál a takmer 4 mil. eur hliníkové plechovky predané na druhotné spracovanie.

Celkovú zápornú bilanciu 5,1 mil. eur budú uhrádzať výrobcovia cez administratívne poplatky. Kým dnes výrobcovia platia približne 0,4 centu za PET fľašu, v systéme povinných záloh to bude 1,5 centu. Keďže hliník je násobne cennejší než PET, výnosy z druhotného hliníka budú stačiť na to, aby výrobcovia plechoviek neplatili žiaden administratívny poplatok. Odhady IEP sú v súlade so štandardnými výškami poplatkov v krajinách so zabehnutým systémom zálohovania. Celkové náklady výrobcov na zber obalov stúpnu z dnešných približne 3,6 mil. eur ročne na 13,2 mil. eur – a to vrátane úhrady zápornej prevádzkovej bilancie ako aj odpisov investičných nákladov.

Celkové prevádzkové náklady systému sú citlivé najmä na mieru návratnosti PET fliaš a plechoviek. Samotná prevádzka nezávisí ani tak od miery automatizácie zberu, či dodávateľa strojov na spätný odber, ako od miery návratnosti obalov. Čím viac fliaš spotrebitelia vrátia, tým menej príjmov z nevrátených záloh systému ostáva. Deficit musia uhradiť výrobcovia vyšším administratívnym poplatkom. Cena prevádzky závisí aj od výšky výkupných cien PET a hliníka. Vyššie výkupné ceny za materiál znamenajú vyššie príjmy z predaja materiálu a tým znižujú celkové prevádzkové náklady. Na výšku investičných nákladov má zásadný vplyv miera automatizácie. Pri vyššom počte fliaš vrátených prostredníctvom automatov prirodzene rastú náklady na automaty. Na výšku investičných nákladov má vplyv aj voľba dodávateľa strojov. V štúdii IEP pracoval s dvoma ponukami s rozdielom 6 %, pričom pri drahšej ponuke by miera automatizácie poklesla o 2 p.b. a automaty by neboli výhodné pre žiadne malé predajne. Aj preto IEP odporúčal, aby všetky stroje obstarával a hradil Centrálny systém, ktorý má silnejšiu vyjednávaciu schopnosť a lepší prehľad o trhu.

Zavedenie povinného zálohovania bude mať len minimálny vplyv na celkovú mieru recyklácie komunálnych odpadov. Keďže PET a hliníkové nápojové obaly sú ľahké a tvoria len nepatrný podiel na celkovom komunálnom odpade, miera recyklácie komunálnych odpadov by sa pri 90 % návratnosti PET a plechoviek zvýšila len o 0,5 p.b. Benefity by sme mali vidieť skôr v objeme odvráteného litteringu a skládkovaného odpadu a to len pri PET fľašiach vo veľkosti 0,9 milióna kubických metrov, čo možno vizualizovať ako Námestie slobody v Bratislave zaplnené PET fľašami do výšky 22 metrov.

Povinné zálohovanie PET fliaš a plechoviek bude mať aj iné nepriame a celospoločenské náklady a prínosy. Medzi najväčšie prínosy patrí zníženie množstva voľne pohodeného odpadu (tu dávam do pozornosti štúdiu Analýza voľne pohodených odpadov v prostredí SR)  pozitívny vplyv na zamestnanosť a environmentálne benefity na nižšom množstve vypustených emisií a úspore energie a materiálov. Okrem toho bude viesť k mnohým ďalším len ťažko vyčísliteľným nepriamym prínosom ako napr. zvýšenie estetickej hodnoty území, či nižšia záťaž pre ekosystémy. Na druhej strane vyňatím PET fliaš a plechoviek z triedeného zberu príde v systéme triedeného zberu ku strate cenných surovín a teda celý systém predražia. Keďže spotrebitelia budú musieť fľaše a plechovky skladovať a nosiť späť do obchodov, príde aj k zníženiu ich komfortu.

Analýza skúma možnosti a náklady zavedenia vratného systému na PET fľaše a plechovky na Slovensku. Prvá kapitola definuje problém, druhá kapitola prezentuje výhody a nevýhody systému povinného zálohovania a tretia jeho uplatnenie v Európe. Vo štvrtej kapitole, ktorá tvorí jadro analýzy, je predstavené, ako by mohlo povinné zálohovanie fungovať na Slovensku a na tomto príklade sú vyčíslené priame finančné náklady a benefity zálohovania. Posledná časť opisuje a ak je to možné kvantifikuje iné, či už nepriame alebo socioekonomické benefity a náklady.

Kontakty na IEP sú tu.

 

P.S:

A SNS sa už zálohovanie nepozdáva ... a pridali sa aj obchodníci. Medzitým agentúrna správa: „Slovensko produkuje viac odpadov, recykluje ale menej.“

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Po exministroch SNS odsúdených za nástenkový tender pátra polícia

Trest jedenásť rokov a deväť rokov dostali bývalí politici za kauzu nástenka.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Smer má páku na Lajčáka

Súmračnej radíme krotiť optimizmus.


Už ste čítali?