reklama

Tajomstvá spod vysokoškolských katedier

Stovky slušných ľudí tu desaťročia odovzdávajú nezaplatený čas, strácajú zdravie a entuziazmus, aby sprostredkovali vzdelanie desiatkam tisíc študentov a legitimizovali lukratívne posty pre pár desiatok vyvoleným kolegov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (71)

Nad akademickou pôdou sa vznáša opar nezáujmu. Spoločenského i mediálneho. A práve v ňom sa úspešne ukrývajú každodenné príbehy ľudí snažiacich sa – v prostredí direktívneho riadenia a zastrašovania, nulovej kolegiality a spoločenskej diskusie, umelo vytváranej a podporovanej byrokracie – o vytvorenie produktu zvaného vzdelanie.

Nikto – nieto ešte novinári, rodičia, študenti – ani netuší, v akých podmienkach - platových, logistických a spoločenských - sú nútené pracovať mravce vedy a poskytovaného vzdelania.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vedeli ste, že:

... vysokoškolskí pedagógovia nie sú odmeňovaní podľa platových tabuliek regionálneho školstva, ale podľa tabuliek na úrovni stredného zdravotníckeho personálu? Výsledkom je potom mzda, ktorá je v mnohých prípadoch nižšia, než je mzdové ohodnotenie priemerného učiteľa strednej školy. Nepoznám jediného vysokoškolského pedagóga z kategórie mravcov, ktorý by rozsah zabezpečovanej činnosti (výuka, projektová a následná vedecká činnosť, konzultácie, vedenie diplomových a bakalárskych prác, publikačná činnosť, akcie pre verejnosť – reprezentácia fakulty), dokázal zvládnuť v pracovných hodinách úväzku. Tento čas naviac, ktorý je v systéme braný ako samozrejmosť, im však nikto nezaplatí. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

... vysoké školy si kedysi dávno „vydupali“ výnimku z univerzálneho nadrezortného právneho predpisu – Zákonníka práce, a to v podobe kumulácie úväzkov na dobu určitú. V praxi to znamená, že vysokoškolský otrok sa celý život uchádza - prostredníctvom neustále sa opakujúcich konkurzov - o tabuľkové miesto na jeden, dva či tri roky. A práve konkurzy sa stali prostriedkom zbavovania sa nepohodlných t. j. „papuľnatých“ zamestnancov a obsadzovania miest kamarátmi. Kým minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter vehementne bojoval – a dosiahol svoje – proti viazaniu zjavne závislej práce na rôzne typy dohôd, tomu istému ministerstvu akosi nevadí okatá pracovno-právna diskriminácia pracovníkov vysokých škôl. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

... na vysokých školách je neprehliadnuteľné diskriminačné rozdelenie pracovných výkonov a zodpovednosti. Máte tu jedincov s pár hodinovou dotáciou výuky, skrývajúcich sa za „administrovanie a riadenie,“ v mnohých prípadoch s neviditeľnými reálnymi výsledkami (len na Slovensku sa dá v rámci prebiehajúcej pracovnej doby cvičiť pilátes či organizovať výstava mačiek), a ľudí, ktorí nemajú čas ísť ani na záchod. 250%-ne úväzkových profesorov je škoda komentovať – veľa peňazí za skoro žiadnu muziku, len garantovať, garantovať, garantovať ... odbor. V reálnom svete žiadny človek nemôže poctivo a zodpovedne vykonávať 2,5-zamestnania. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

... na vysokých školách neučia ľudia z aplikačnej praxe, ale ľudia s titulmi – min. PhD. a toto konštatovanie platí aj pre regionálne školstvo, v ktorom vás „systém“ tiež prinúti absolvovať minimálne „pedagogické minimum,“ aby ste boli hoden postaviť sa pred žiakov. Kto by už v slovenskej spoločnosti riešil dôležitejší fakt, že po 20-30 rokoch sú mnohé učiace „elity“ mimo reality, najmä ak ide o odbory, ktoré sú viazané na terénnu prácu, technologický vývoj ... 

... na vysokých školách pracuje množstvo ľudí, ktorí za výkonom práce dochádzajú zo značných vzdialeností. Všetky náklady – cestovné a ubytovanie – si saturujú z vyplatenej mzdy, bez akéhokoľvek záujmu o refundáciu týchto nákladov zo strany univerzít. Výsledkom postoja „.. keď sa ti to nepáči, tak tam sú dvere ... na tvoje miesto čaká ...,“ je bývanie päťdesiatnikov po vysokoškolských a stredoškolských internátoch, mesačné priame náklady vynaložené na „udržanie si pracovného miesta“ vo výške 200 – 300 eur, ktoré vedú k reálnej čistej mzde 500 eur (áno, milí študenti, učia vás ľudia, ktorým ostane suma, za ktorú by murár nevstal ani z postele). A opäť nevidíme jediný nástroj aktívnej politiky zamestnanosti, ktorý by saturoval náklady týchto pilierov vzdelávania a vedy. Mimochodom, už teraz sa teším na to, s akou radosťou budú rektoráty preplácať zamestnancom škôl Dankové rekreačné poukazy. Mám za to, že na mnohých školách sa bude šíriť odkaz – samozrejme ústny a nikým nepodpísaný - pre zamestnancov: „... neopovážte sa o niečo také požiadať, sťažovať sa ..., škola na to nemá zdroje ...“ A rebelov, ktorí sa napriek tomuto „odporúčaniu“ rozhodli za univerzitné zrekreovať, porieši najbližší konkurz. 

 ... ak chcete pracovať dlhšie alebo ste najkreatívnejší medzi 22.00 do 3.00 hod. Nemožné! Kým napr. v USA môžete vstúpiť na pôdu alma mater v ktorúkoľvek dennú či nočnú hodinu – na základe čipovej karty – kontrolovať prebiehajúci experiment, písať projekt či vedeckú stať, v podmienkach SR vás z pracoviska vyženie výsluhový dôchodca v pozícií vrátnika nakoľko budovu je potrebné zakódovať. V tejto gubernii nevysvetlíte, že kreatívne povolania majú byť zamerané na výsledky a nie na kontrolu pravidelného dochádzania do zamestnania. 

... odbory na vysokých školách?No, hej, prídu sa - pri vykopnutí - s vami rozlúčiť ... 

... média zásadne neukazujú štandardné pracoviská slovenskej vedy a vysokého školstva, ale vždy len z eurofondov otvárané „excelentné“ centrá s vysmiatymi doktorantkami v snehobielych plášťoch. Realita je však taká, že slovenského samostatného vedeckého pracovníka poznáte pri návrate zo zahraničnej stáže podľa plných tašiek „žobračeniek“ od zahraničných kolegov – od vyradených prístrojov po základný spotrebný materiál (analytické sety, atď.). Vznikajú tak smiešno-tragické situácie napr. v podobe zaslzenej tváre nádejnej vedkyne, ktorá pri návrate z USA prosí nekompromisnú colníčku, aby jej nepresvietila nadobudnuté filmy citlivé na röntgenové žiarenie. Poďme však ďalej. Bežná verejnosť ani netuší, že na slovenských vedeckých pracoviskách sa nachádzajú prístroje za desiatky tisíc eur, ktoré sú mimo prevádzky z dôvodu chýbajúcich analytických setov, chemikálií ..., nakoľko EÚ prevádzkový spotrebný materiál nepodporuje a štát akosi pozabudol, že takýto prístroj aj niečo „zožerie.“ Paradoxom je fakt, že každý projekt obsahuje aj časť „trvaloudržateľnosť výstupov projektu,“ v ktorej sa žiadateľ o nenávratný finančný príspevok zaviazal k prevádzke prístrojového vybavenia aj po skočení európskej podpory. Kto by to však kontroloval, však? Ešte väčším Kocúrkovom je odchod pracovníka vyškoleného k obsluhe príslušného zariadenia a následný personálno – prevádzkový kolaps pracoviska.

... národná schéma podpory vedeckej činnosti VEGA zabezpečuje reálne potreby vedy na Slovensku len v minimálnom rozsahu. Realizujte á-čkové publikačné výstupy v prostredím v ktorom vás len účasť na konferencií stojí niekoľko stoviek eur a za články publikované v karentovaných časopisoch sa dnes dokonca platia značné finančné obnosy (ono je otázne, či ešte ide o vedu alebo biznis s vedou). 

... na časti vysokých škôl, aj z tej malej odrobinky, ktorú získal „samostatný vedecký pracovník“ na vlastný výskum si rektorát univerzity ponechá 15% sumy „zádržného“ plus neustále zasahuje do práce príslušného vysokoškolského pedagóga. Neuveríte, ale v SR pôsobia univerzity, ktoré nútia zamestnancov – nad rámec príslušných zákonov – realizovať verejné obstarávanie na štyridsať eurové položky a existuje účtovníčka, ktorá neuznáva faktúru podpísanú zaručeným elektronickým podpisom nakoľko „... sa s takým niečím ešte nestretla ... nevie čo je QR Code ... nie je tam farebná pečiatka a podpis modrým perom ... a rektorát to vráti ...“

... v panoptiku rezortu pôsobí aj Agentúra na podporu výskumu a vývoja (APVV), ktorá vytrvalo bombarduje preťažených vysokoškolských pedagógov výzvami na hodnotenie projektov, za ktoré namiesto adekvátnych 200 - 300 eur dostanú certifikát a môžu si ním ... Akoby nestačilo, že samotné pôsobenie na vysokej škole je spojené s množstvom - vedením školy vyžadovaných - úloh, ktoré nielenže oberajú ľudí o čas, ale nemajú odozvu v žiadnych následných osobných hodnotiacich tabuľkách či platovom raste. Úplne samozrejmým sa stalo otravovanie cez víkendy, v dovolenkovom čase (bol som svedkom dvoj hodinového pracovného telefonátu 23. decembra večer) ..., lebo práve si niekto z vedenia univerzity spomenul na akúsi dôležitú excelovskú tabuľku, prípis, ministerstvo zverejnilo „výzvu“ a treba vypracovať podklady (a potom niekde u pána dôležitého pol roka ležia a o ďalší rok sa výzva zruší nakoľko sa objaví čaro transparentnosti alebo nám EÚ ide po krku). 

Obrázok blogu

Odpoveď „opozície“ na situáciu v APVV: Dobrý deň, dovoľte mi poďakovať Vám v mene poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej za podnet. Téme APVV sa priebežne venujeme. Keďže sme v opozícii, nemôžeme situáciu v agentúre ovplyvniť. Budeme sa snažiť robiť všetko, čo je v našich silách, aby sme prispeli k zlepšeniu vedy a výskumu na Slovensku. S pozdravom, Ing. Lea Hagovská, Asistentka poslankyne NR SR Veroniky Remišovej“

Čiže milí rodičia, študenti, verejnosť ... žiadne 1500-eurové platy, pohodička, istoty, ale len a len celoživotná neistota v trvalom strese konkurzov, neohraničený pracovný čas, minimálne sociálne výhody, skoro nulová kolegialita, arogancia nadriadených v zmysle univerzálneho princípu padajúceho hovna majúca mnohokrát znaky mobbingu a bossingu, pocit totálneho zmaru a frustrácie ... a s pribúdajúcim vekom nadváha z nedostatku spánku a stresu, vysoký krvný tlak, kŕčové žily, dokonca i smrť vyvolaná samotnou prácou, chudoba. O tom však nikdy žiadna ministerská tlačová konferencia nebude. 

Všetko ostatné sú len rozprávky o posvätnosti a akejsi nedotknuteľnosti akademickej pôdy šírené otitulovanou a preplatenou tzv. elitou, ktorej práve tento marazmus vyhovuje. Dá sa v ňom individuálne bohatnúť a skrývať za prácu niekoho iného. Mravcov vedy a robotníkov škôl. 

(autor tohto blogu mal tu česť pozorovať život niekoľkých vedcov a vysokoškolských pedagógov, vrátane pracovníka SAV, od roku 1992 po súčasnosť, zdieľať ich každodenné príbehy a márny zápas o akúkoľvek zmenu) 

P.S:

A ani sme sa nenazdali a je tu novy škandál ... A vysoké školy mlčia. Prečo asi?

Rudolf Pado

Rudolf Pado

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  1 462
  •  | 
  • Páči sa:  1 533x

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu