Je poškodzovanie životného prostredia verejným záujmom?

Autor: Rudolf Pado | 7.12.2018 o 6:09 | Karma článku: 1,74 | Prečítané:  381x

Aktivisti Greenpeace na slobode, ale pachuť ostáva. Spravodlivosť nemá vymáhať verejný tlak, ale osobná i kolektívna integrita orgánov štátu. 

Pred pár týždňami prezident SR Andrej Kiska vymenovával nových sudcov. Pri otázke na komunikáciu s médiami ma zarazil pretrvávajúci závan zatuchnutých vetrov. „Uvidím, rozhodnem sa podľa situácie ... budem postupovať štandardným spôsobom ... nechcite, aby som sa teraz vyjadrila, ukáže to prax ...,“ bola odpoveď ľudí, ktorí majú doživotne postarané o nadštandardné spoločenské postavenie a v mnohých prípadoch – po rokoch  – vynikajú najmä prebytkom arogancie a neprimeranej ochrany.

Aj „kauza Greenpeace“ je spojená so skrývajúcou sa sudcovskou entitou, ktorá nevidí dôvod na prezentáciu vlastného rozhodnutia pred odbornou i laickou verejnosťou, lebo „... hrozilo pokračovanie trestného činu ...“

V tejto súvislosti je tragickým, že „pokračovanie trestného činu“ a dôvod na uvalenie  kolúznej väzby na desiatky tzv. manažérov nevidí sudcovská obec v prípade predražených jadrových blokov Mochovce III. a IV, kde sa namiesto plánovaného rozpočtu na úrovni 2,8 miliardy eur už pohybujeme cez 5 miliárd, v prípade horlivo započatých prácach povrchového variantu (výruby drevín, zemné úpravy) na D1 za Ružomberkom, ktoré jednoznačne poškodili okolitú biotu, pričom bol dlhodobo známy  odborný názor Európskej komisie, v prípade kolabsu tunela Čebrať nakoľko „ ... počas výstavby sa zmenila geológia.“ Sudca – zavesený zrejme na šnúrky lokálnej oligarchie – sa potreboval odbaviť na aktivistoch.       

Z monitorovaných priemyselných firiem elektrárne v Novákoch spaľujúce domáce hnedé uhlie produkujú až 72 % oxidu siričitého a 8 % prachových častíc (Revízia výdavkov na životné prostredie), ktoré preukázateľne poškodzujú životné prostredie a zdravie ľudí,  a ich dodávateľ paliva – Hornonitrianske bane Prievidza, a. s. –  inkasujúci ročnú dotáciu cez 100 mil. eur   –   tiež nemalou mierou prispieva k zhoršenému stavu životného prostredia a zdravia ľudí v regióne. Obdobná situácia je aj na Orave i v iných častiach Slovenska, kde smrť konkrétnych ľudí pokladáme len za zanedbateľný vedľajší dôsledok neetického biznisu a fetišu rastu HDP, mimo trestnoprávnej roviny.   

Trestný zákon síce pozná prečiny a trestné činy proti životnému prostrediu (§ 300 a násl.), ale len čisto v teoretickej rovine. Tieto sú monitorované početne krát až v štádiu dokonaného skutku – s nezvratnými spoločenskými škodami, bez významnej početnosti a exemplárnosti nepodmienečných trestov – alebo dokonca legalizované v rámci nastavených noriem a predpisov. Tragédiou je to, že kumulatívne účinky ich pôsobenia vystúpia na povrch až v období v ktorom budú súčasní normotvorcovia už v štádiu rozkladu.    

V čase Farmy, Chart Show, Rodinných prípadov, Nebezpečných vzťahov, prostoduchých nekonečných seriálov slovenskej či tureckej proviniencie, väčšina pasívnych občanov (pasivistov)  nevie nič napr. o zložitosti cesty obmedzovania lovu veľrýb či testov na spoločenských zvieratách, o úkladoch boja za zákaz masívneho využívania DDT či  chlór-flourovaných uhľovodíkov (freónov), nepozná míľniky príbehu Greenpeace či iných kľúčových organizácií, príbehy stoviek statočných ľudí, ktorí nasadzovali zdravie a život, aby sa nové štandardy   –   morálne i spotrebiteľské – stali akceptovanou a samozrejmou realitou.

Skúste mi teda – zúriví obhajcovia súkromného vlastníctva, dokonca štátom dotovaného, v prostredí právnych noriem o ktorých ani súkromník nemá čo diskutovať   – ako by ste Vy zabezpečili ochranu životného prostredia a zdravia ľudí v krajine politických ignorantov a štátom chránených oligarchov? Lebo naivita, občianska odovzdanosť a umiernenosť tu ešte nikdy nič nezmenili.  

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Stovkám ľudí nedali výplaty, konatelia agentúry sú vo väzbe

Stovkám ľudí - Srbom, Ukrajincom aj Slovákom z okolia Trnavy – nevyplatili zárobok.

Dobré ráno

Dobré ráno: Fico sa chce vrátiť, preto útočí na médiá

Predseda Smeru chce opäť sprísniť tlačový zákon.

Komentár Zuzany Kepplovej

Marrákeš nekončí, Marrákeš trvá

Na nevyplatených Srboch by nám malo záležať.


Už ste čítali?