Bolo len otázkou času kedy a v ktorej hlave sa – z netolerantnej a agresívnej džungle internetu – vynorí nápad na reguláciu či úplný zákaz anonymných diskusií. Virtuálnych okrúhlych stolov za ktorými sa stále viac strieľa, vešia, dáva po papuli, manipuluje, konšpiruje, hejtuje, trolluje ... než prinášajú fakty a podnetné myšlienky.
Vo svete, v ktorom už aj samotný Mark Zuckerberg nezvládol svoj vlastný úspech a premenil Facebook na špionážnu centrálu manipulujúcu s dátami užívateľov, preto onedlho narazí na doposiaľ netušené dno, sa internet – vrátane diskusných fór – zmenil na prevahu balastu nad hodnotným obsahom.
Môžem mať pochopenie pre anonymitu, aj keď osobne ju neuznávam – vždy som podpísal každý príspevok, každý list, podanie, sťažnosť ... a to čo napíšem by som komukoľvek a kdekoľvek povedal aj do očí, ale nikdy nebudem mať pochopenie pre zneužívanie neznámej identity pre ventiláciu najnižších pudov.
Ak chce niekto robiť revolúcie – strieľať a vešať – nech sa predvedie v uliciach miest a čelí vyvolaným konzekvenciám, ak chce niekto zmeniť zákon, nech vstúpi do legislatívneho procesu, ak má niekto iný názor na problém či dej, nech nájde čas a odvahu tento verejne prezentovať a obhájiť.
Žiadnu zmenu na úrovni obce, firmy, komunity či spoločenstva nikdy nevyvolalo anonymné prskanie na hárok papiera či dnes na obrazovku počítača. Vždy je to o odvahe konkrétnych ľudí – čeliac mnohokrát výsmechu a zastrašovaniu zo strany väčšiny, o konkrétnych a verifikovateľných krokoch a aktivitách.
Doba sa zmenila, iba ľudia nie: v minulosti nadávali a robili ramená doma – v kruhu rodiny, dnes sa ventilujú na internete. Dvadsaťdeväť rokov od Nežnej revolúcie nie je Slovensko krajinou slobodných ľudí, lebo sloboda vyžaduje prítomnosť permanentného zápasu – neanonymného – o jej vlastný hodnotový obsah. O školstvo, zdravotníctvo, životné prostredie ...
Daniel Pastirčák nedávno napísal: „Aby som konal slobodne, potrebujem pokoj. K pokoju potrebujem odvahu. Odvaha však život nepraktický komplikuje. Nedbá na dôsledky, škodí zdraviu, kašle na pud sebazáchovy. Odvážni ľudia si často ublížia, občas predčasne prídu o život. Bez odvahy sa však nezaobídeme. Odvaha riskuje život, aby život chránila. Chráni v našom svete to, pre čo je život hodný žitia: pravdu, spravodlivosť, lásku, slobodu.“