Prípad Danko: Zľakla sa Univerzita Komenského?

Autor: Rudolf Pado | 21.1.2019 o 14:30 | (upravené 22.1.2019 o 12:29) Karma článku: 10,03 | Prečítané:  7635x

Nikdy nebola politika vysokým školám a vede tak blízko, ako je tomu v súčasnosti. Pôsobenie politikov na vysokých školách, obsadzovanie rôznych komisií, prideľovanie dotácií, klientelizmus a rodinkárstvo sú len vonkajšie príznaky 

... morálneho rozkladu prostredia vysokých škôl a vedy.  

Iba obrovské občianske znepokojenie nad aroganciou predsedu parlamentu Andreja Danka prebudilo pár akademikov a vysokých škôl zo sladkých driemot. Najstaršia a najváženejšia slovenská univerzita – nositeľka mena Komenského, konkrétne jej Filozofická fakulta, vydala k téme stanovisko, v ktorom poukázala na porušenie etických pravidiel a – okrem iného – konštatovala: ... vykrádanie cudzích textov nepatrí na akademickú pôdu a je v rozpore s morálnymi princípmi.

Nepretieklo veľa vody v Dunaji a rektorát inštitúcie, ktorý by mal prekypovať nadbytkom občianskej odvahy a kritického myslenia,  vyhlásenie koriguje:  ... prosí spoločnosť, aby rešpektovala ctila zásadu apolitickosti akademickej pôdy ... svojím štvrtkovým vyhlásením nijako nemienila vstúpiť do debát na domácej politickej scéne a ohradzuje sa voči interpretáciám, ktoré jej tento zámer  podsúvajú.“

Nemusíte byť konšpirátorom, aby ste za vyhlásením typu – my nič, my muzikanti žijúcimi mimo reálnej spoločnosti a dajte nám preto pokoj  – vytušili pôsobenie iných síl (a záujmov). Vyhlásenie Univerzity Komenského, mojej alma mater, pokladám preto za farizejský alibizmus. Nikdy totiž nemala politika tak blízko vysokým školám a vede, ako je tomu v súčasnosti.             

Ivan Gašparovič, Ján Cuper, Ján Čarnogurský a mnoho ďalších aktívnych politikov pôsobilo na slovenských vysokých školách v pozíciách mienkotvorných pedagógov.

Súčasná SAS-kárska hviezda Martin Klus vzišla z Univerzity Mateja Bela, aktuálny rektor Trenčianskej univerzity Jozef Habánik  je zdá sa - prostredníctvom Trenčianskeho samosprávneho kraja v prepojení na koalíciu SMER – SD, SNS, Most – Híd, Strana zelených, sú len malé ukážky  penetrácie vysokých škôl politikmi. Mimochodom, bývalý minister školstva Peter Plavčan, raketovou rýchlosťou získal rektorské rydlo na Vysokej škole Danubius v Sládkovičove.                

Ak politika nie je súčasťou vysokých škôl, tak poďme prosím verejnosti vysvetliť, prečo pri existencii vyše tridsiatich vysokoškolských inštitúcií údajne ovládajú všetky kľúčové rezortné komisie, zásadne ovplyvňujú zákonné normy vrátane nastavovania akreditačných podmienok pre všetky vysoké školy, predovšetkým: Univerzita Komenského v Bratislave,  Slovenská technická univerzita v Bratislave, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Technická univerzita v Košiciach, ktoré ku koloniálnej nadvláde občasne pripustia aj zástupcov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre a Trnavských univerzít. Slovenská akadémia vied – ktorej najväčšia koncentrácia ústavov je práve v Bratislave   –  je s týmto spoločenstvom prepojená formou zabezpečovania výuky na školách a projektovou previazanosťou. 

Dátová analýza podporených projektov a ich riešiteľov, personálneho obsadenia rôznych komisií aj v singularite širších osobných väzieb, by veľmi rýchlo a zreteľne identifikovala mohutné peňazovody a ich pokrytie verifikovateľnými výsledkami. Na rôzne stimuly na výskum a vývoj sa pritom v rokoch 2009 až 2018 minulo už vyše 86 miliónov eur.       

Pri aktuálnom spoločenskom pohoršovaní sa nad decembrovým rozdeľovaním stimulov na inovatívny výskum pochybným firmám, akosi verejnosti i novinárom ušlo, že na podporu firemných šmejdov potrebujete aj ich obdobných partnerov na vysokých školách (autor tohto blogu si tento zoznam už vyžiadal v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám). Akademická pôda nie je len nevinnou obeťou rozdeľovania dotácií a stimulov z rezortu školstva,  ale je v miere, ktorú už mala dávno odhaľovať a rozkladať Národná kriminálna agentúra, súčasťou biznisu s vedou a výskumom.        

Prípad rigoróznej práce Andreja Danka je len špičkou ľadovca vyčnievajúcou spod akademickej hlbočiny. Tej hlbočiny, z ktorej sa v období okolo roku 2010, za čias mohutného dotovania doktorandských miest rezortom školstva, vynárali akademické tituly tempom výrobného procesu v Kia Motors Slovakia a počet doktorandov bol na mnohých katedrách vyšší než kmeňový stav zamestnancov. Kto a kedy skúmal kvalitu týchto rýchlo vykŕmených brojlerov?

Mnohé slovenské doktoráty – z daného obdobia (a mám silné obavy z pretrvávajúceho trendu)  –  neboli pokryté žiadnou publikačnou činnosťou (karentom) a až pri hrozbe straty akreditácií univerzít a ročných prechodných obdobiach „na nápravu stavu,“ sa akosi zjavovali zo vzduchoprázdna.  Dopísať sa totiž dá ktokoľvek kamkoľvek, aj prípade publikačnej činnosti napojenej na vedecké výsledky.         

Politika – personálna i grantová – v navonok demokratickom akademickom prostredí, vo fraške zvanej akademické senáty a volebné komisie,  zabezpečuje posty Našim, kamarátom a početným milenkám,   systémovo – cez akože konkurzy – sa zbavuje oponentov a „mudrlantov“ vnášajúcich do zabehaného súkolesia akési morálne disparity a skutočný záujem o študentov a vedu.   

Na „Dankovej“ Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici – o ktorej sa na verejnosti hovorí ako o údajnej bašte SMERu-SD a SNS po jednej línii a o previazanosti medzi Štátnou ochranou prírody SR (ŠOP SR) a čiastočne aj Slovenskou agentúry životného prostredia po línii sekundárnej, roky fungovala na Fakulte prírodných vied šachová Veľká rošáda medzi Alfonzom Gajdošom, bývalým dvojnásobným dekanom a následne prodekanom pre rozvoj a aktuálnou dekankou Jarmilou Kmeťovou. O tom, prečo univerzita delila funkciu prodekana pre medzinárodné vzťahy a rozvoj do dvoch samostatných funkcií, veď prodekanov nie je nikdy dosť, sa raz bude rozprávať pri táborových ohňoch.    

Verejnosť a média by malo zaujímať prečo Fakulta prírodných vied tejto univerzity napr. Katedra chémieKatedra biológie a ekológie „prišli“ v uplynulých rokoch, a za akých okolností,  o významný počet kvalitných ľudí, vrátane osôb, ktoré stáli za vybudovaním  moderných laboratórií. Odborní asistenti, ktorí svojou vzdelanosťou a enormným pracovným nasadením pokrývali rozvojové projekty, za vlastné finančné zdroje absolvovali rozsiahle školenia k obsluhe zložitých vedeckých prístrojov u dodávateľov, boli následne odprataní ako sneh z cesty.  Mimochodom,  z pôvodných ľudí, ktorí stali pri tvorbe akreditačného spisu odboru Forenzná a kriminalistická chémia a mali byť piliermi výuky, tam už údajne polovica nepracuje.  

Verejnosť by mala zaujímať prevádzková vyťaženosť extrémne drahých a na obsluhu náročných prístrojov napr. MALDI TOF za cca 200 tisíc eur,  atómového absorpčného spektrometra z Katedry chémie či 1-kanalóveho sekvenátora DNA údajne obstaraného za cenu 3-kanálového z Katedry biológie a ekológie. Mimochodom, potom, čo ministerstvo školstva zrušilo školám nakupovanie prístrojov a spotrebného materiálu cez výhradných dodávateľov pre krajiny strednej a východnej Európy či Českú a Slovenskú republiku, rozpútal sa nezmyselný kolotoč získavania troch ponúk, ktorý nevedie k žiadnym reálnym časovým a finančným úsporám.          

Média by sa mali viac zaujímať o to, koľko pracovníkov ŠOP SR si na pracoviskách UMB Banská Bystrica dokončilo vysokoškolské resp. doktorandské štúdium a konfrontovať  kvalitu ich prác so skutočne nezávislými autoritami.

Na pôde tejto univerzity absolvoval III. stupeň vysokoškolského vzdelávania napr. bývalý vysokopostavený predstaviteľ Štátnej ochrany prírody SR Michal Adamec, dnes v štruktúrach Štátnych lesov SR, ktorého manželka Marcela Adamcová pôsobí ako odborná asistentka na Katedre biológie a ekológie. Školiteľom tejto práce bol údajne Peter Urban – podieľajúci sa, rovnako ako ďalší pracovníci univerzity, na mnohých projektoch ŠOP SR – z tej istej fakulty.                    

Pod Fakultou prírodných vied UMB je vedená „záchranná stanica zvierat,“  o ktorej v nedávnej dobe odvysielala – na koho objednávku (?)  – patetickú reportáž TV Markíza. Škoda len, že táto mienkotvorná televízia zabudla akosi uviesť, že ešte nedávno fungovala prevádzka tohto zariadenia – na pôde univerzity – na základe zmluvy a finančného plnenia medzi firmou Marcely Adamcovej a ŠOP SR, že bocian Edo či Eda  je zrejme v kolúznej väzbe nakoľko po jeho nevydarenom úteku mu radšej pristrihávajú krídla. TV Markíza nepokladala za potrebné navštíviť predmetné átrium v lete a zažiť skleníkový efekt či porovnať podmienky tu zachraňovaných zvierat napr. s profesionálne vedenou záchranou stanicou a ekocentrom v Zázrivej.          

A takto by som mohol opisovať stav vysokého školstva po  jednotlivých vysokoškolských subjektoch, fakultách či katedrách, kde väčšina obetí mlčí a nedotknuteľní sa naďalej vyškierajú.    

 

Slovensko je morálne rozpadajúcou sa krajinou, krajinou v ktorej sa za dokázané pochybenia neprijímajú žiadne konzekvencie a preto hra na akademickú pôdu zo strany Univerzity Komenského je len nevydareným blafovaním, odkláňaním pozorností verejnosti od jedného zo zdrojov súčasných spoločenských problémov, a to od systému samotného fungovania vysokých škôl a vedy.   

Politika je tu nánosom, ovplyvňujúcim personálne, grantové a logistické fungovanie školstva a vedy, prachom, ktorý sa nedá oklepať z bagančí pred hlavným vchodom univerzít.

 

Súvisiace články

To sa mi snaď sníva 

Od Mateja Bela k Andrejovi Dankovi

Zavádza vedecká agentúra verejnosť

Tajomstvá spod vysokoškolských katedier

Až keď spadne posledný internát ...

APVV – krajina klamárov?

Paraziti v školstve a vede

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Siekelovci sa stiahli. La Casa de Slota prešla k právnikovi z kauzy emisie

Firma, ktorá vilu vlastní, dlhuje Trabelssiemu.

Stĺpček šéfredaktorky

Nech hanba po hlasovaní o kandidatúre Fica nie je kolektívna

Fico nie je jediným problémom voľby.

DOMOV

Voľba ústavných sudcov: Pozrite si možné scenáre vývoja (video)

Čo všetko sa môže v parlamente odohrať v utorok?


Už ste čítali?