reklama

Petanistan III.

Zavedenie zálohovania nevratných obalov až v horizonte roku 2022, za funkčným obdobím terajšej vlády, je prísľubom z kategórie diaľnica Bratislava – Košice v roku 2010.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)

Na priatie každého opatrenia je potrebný čas. Ak je však času priveľa skončí to ako triedenie a kompostovanie v obciach – dlhodobým ničnerobením a následným vykrikovaním - nedá sa to stihnúť - do celého sveta.

V krajine, v ktorej máme 1 141 obcí do 499 obyvateľov, v ktorých by sme – aj z dôvodu jednoduchej logistiky – očakávali 50-60%-nú mieru triedenia a kompostovania komunálnych odpadov, dnes pracujeme s jednomiestnymi číslami a panikou nad zdražovaním poplatkov za uloženie odpadov na riadené skládky, nevyhnutne (a konečne) prenášanou do miestnych poplatkov za odpady.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Obyvateľom obcí sa tento prístup nebude páčiť rovnako, ako sa SR nebude po roku 2020 pozdávať postup Európskej komisie voči krajine, ktorá nedokázala zabezpečiť 50%-nú mieru triedenia komunálnych odpadov a ich odklon od skládkovania. Čas sa jednoducho premrhal. 

Obrázok blogu

Liptovský Trnovec (január 2019): Akútny nedostatok nádob na separovaný zber a zjavne zlý harmonogram ich vývozu, napriek požiadavkám obyvateľov, toto liptovské centrum turizmu nerieši. Problém nízkej miery triedenia komunálnych odpadov v mnohých prípadoch neleží v nezáujme občanov, ale v systéme, ktorý im vytvorí samospráva a zazmluvnená organizácia zodpovednosti výrobcov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Rok 2022 sa samozrejme pozdáva výrobcom obalov i veľkým obchodným hráčom naučeným – aj tridsať rokov po skončení éry formálnosti a krytej nezodpovednosti – skôr hľadať dôvody než spôsoby.

Na niektoré ich výhrady, okrem iných napr. Inštitútu environmentálnej politiky, reagovalo nedávno Centrum pre trvalo udržateľné alternatívy:

Pseudoargument: Zálohovanie je príliš drahý systém zberu, ktorý nerieši splnenie cieľa SR recyklovať v r. 2020 min. 50 % komunálneho odpadu.

Odpoveď: Štúdia IEP vyčíslila, že zálohovanie PET fliaš navýši náklady výrobcov o 1,1 centa na PET fľašu(0,011 €) – zvýšenie, ktoré si výrobcovia môžu bez problémov premietnuť do celkovej ceny nápoja bez toho, aby si to spotrebiteľ vôbec všimol. Pri plechovkách sa dokonca nepredpokladá žiadny zvýšený náklad – prevádzka systému sa pokryje z predaja druhotnej suroviny (hliník) a nevyžiadaných záloh. Je pravdou, že zálohovanie neprinesie podstatné zvýšenie miery triedenia komunálneho odpadu ako celku (Štúdia IEP odhaduje zvýšenie len o 0,5 %, keďže nápojové PET fľaše a plechovky tvoria len určitý malý podiel na celkovej hmotnosti komunálneho odpadu), toto však ani nie je dôvodom zálohovania. Hlavnými dôvodmi zálohovania JNO sú 1. podstatné zníženie litteringu (nezákonne odhodeného odpadu) a 2. vyzbieranie väčšieho množstva kvalitnejšej suroviny na recykláciu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pseudoargument: Zálohovanie neúnosne zaťaží financie bežných občanov, ktorí to všetko zaplatia.

Odpoveď: Pri zálohovaní sa uplatní spravodlivý princíp „znečisťovateľ platí“. Ak niekto chce nápoj v PET fľaši, je úplne spravodlivé, že si priplatí 0,011 € na fľašu za prevádzku systému, ktorý zabezpečí, že podstatná väčšina fliaš neskončí v životnom prostredí, ale bude zrecyklovaná. Ešte raz zdôrazňujeme, že „neúnosné finančné zaťaženie“ sa pohybuje na úrovni 0,011 € za PET fľašu a 0,00 € za plechovku. Naopak, pri nezavedení zálohovania sa všetky externé náklady spojené so zberom a likvidáciou voľne pohodených obalov hradia a budú hradiť z vrecka všetkých daňových poplatníkov, teda aj tých čo si nápoje v PET fľašiach nekupujú!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pseudoargument: Zálohovanie zlikviduje triedený zber komunálneho odpadu.

Odpoveď: Triedený zber bude potrebný aj po zavedení zálohovania JNO, len v ňom bude podstatne menej PET fliaš a takmer nijaké plechovky. Stále však bude potrebné zberať ostatné plasty – drogériové, olejové, mliekové a iné PET fľaše, plastové fľaše z iných materiálov (PP, PE), plastové fólie, jogurtové tégliky, tvrdé plasty, ... Taktiež sklo a papier sa budú zberať ako doteraz. V kovoch bude menej plechoviek, bude však treba zbierať ostatné druhy kovových obalov (konzervy, plechovky), nápojové kartóny, jedlý plej nebezpečné odpady, elektroodpad, ... Ďalšie nakladanie s plastami – najmä ich triedenie je vysoko nákladová a stratová činnosť financovaná cez OZV-čky. Ak sa zmenší objem plastov, ktoré treba zbierať a triediť, znížia sa aj náklady na financovanie systémov triedeného zberu v mestách a obciach SR. V mnohých krajinách, ktoré dnes zálohujú jednorazové nápojové obaly, triedený zber funguje bez problémov a podstatne lepšie, ako je tomu u nás. Mnohé sa tesne blížia k cieľu EU recyklovať min. 50 % komunálneho odpadu (napr. Švédsko, Dánsko, Fínsko), niektoré ho dokonca už aj prekročili (Nemecko, Holandsko, Litva).

Je pozoruhodným, že v susednej Českej republike si predovšetkým výrobcovia nápojov na čele s Karlovarskými minerálnymi vodami (KMV) plne uvedomujú akútnu potrebu zavedenia zálohovania jednorazových nápojových obalov, a to predovšetkým z dvoch dôvodov: 

- Zníženie množstva nezákonne a voľne pohodeného odpadu (litteringu, štúdia).

- Prechodu na cirkulárnu ekonomiku: Podstatne viac a predovšetkým čistejšieho PET umožní vyrábať rPET (regranulát) v kvalite vhodnej na potravinárske účely, čo potom umožňuje pridávať vysoké percento rPET do nových PET fliaš. Už teraz KMV vyrába PET fľaše s 50% rPET, tento rPET však nepochádza z ČR.

V ČR si taktiež veľmi intenzívne uvedomujú, že triedený zber v podstate financujú PET fľaše, čo je nezdravé krížové financovanie, ktoré zálohovanie jednorazových nápojových obalov odkrýva. Výrobcovia nápojov v PET obaloch nechcú platiť triedenie iných, ťažko recyklovateľných a menej lukratívnych plastov, aj preto poplatky výrobcov do systému treba diferencovať podľa recyklovateľnosti výrobku (plastu).

Situácia v SR pripomína žiaka, ktorý si veľmi dobre uvedomuje nevyhnutnosť krokov, ktoré musí urobiť na ceste za lepšími študijnými výsledkami, ale drahocenný čas stráca nepodstatnými aktivitami, výhovorkami a obviňovaním okolia. 

Súvisiace články

Petanistan

Petanistan II.

Financovanie triedeného zberu na Slovensku – preteky ku dnu?

Rudolf Pado

Rudolf Pado

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  1 462
  •  | 
  • Páči sa:  1 533x

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu