Sto hektárov pustatiny?

Autor: Rudolf Pado | 7.2.2019 o 6:05 | (upravené 15.2.2019 o 14:19) Karma článku: 5,82 | Prečítané:  2298x

Čím vlastne chce byť Liptov?  Plantážou dreva a energetických plodín, centrom turizmu či stavebných gýčov a megalomanstva,  Mekkou výrobcov alternatívnej energie, priemyselným centrom ...??? Jedno totiž vylučuje druhé. 

Liptov znesie všetko. Dom na streche i heliport známeho to miestneho podnikateľa, dorúbanú  a preurbanizovanú Demänovskú Dolinu, dokatovanú rieku Váh, VN Liptovská Mara bez pravidiel ...

Každý, kto má vplyv a peniaze, tu realizuje – v súlade so zákonom, bez ladu  a skladu, vlastné sny. O ešte väčšom  vplyve i mohutnejšej kôpke bankoviek.

V prostredí, v ktorom akoby už nebolo čo pokaziť, znásilniť, premeniť na obraz svoj, sa zjavujú stále nové a nové nápady – z dielne chudobných duchom, so zlyhanou pokorou a zmyslom pre rovnováhu.

V Bešeňovej, hneď na dohľad od železničnej trate, ideme ohúriť svet megalomanským apartmánovým  domom, v ktorom vyše 220 izieb nazveme napokon kompromisom.

A v tom istom prebiehajúcom čase,  medzi riekou Váh a diaľnicou, na území medzi Uhorskou Vsou, Okoličným  a Závažnou Porubou, na pozemkoch v  k. ú. obce Liptovský Ján,  ide spoločnosť Slovenské štrkopiesky,  s. r.o., Veľký Slavkov,  ponúknuť  verejnosti  vlastnú predstavu  trvaloudržateľného rozvoja v podobe zámeru „Ťažba štrkopieskov Liptovský Ján.“    

Štatutárom spoločnosti je Ing. Martin Josko, spoločníkmi František Jampílek  a Van Duc Nguyen. František Jampílek sa – okrem iného – už viac ako desať rokov usiluje o ťažobný biznis, údajne za miliardy českých korún, v nive rieky Moravy pri Uherském Ostrohu, a to napriek odporu miestnych obyvateľov z dôvodu potenciálneho ohrozenia jedného z najväčších vodných zdrojov na Morave. 

200 000 ton vyťaženého materiálu ročne v období rokov 2020 – 2035 na 100,97 ha poľnohospodárskej pôdy v zahĺbení 9 metrov, vrátane technológie úpravy vyťaženej suroviny,  hneď vedľa  destinačne propagovaného cyklochodníka v smere na Liptovský Hrádok,  je zrejme to, čo Liptov potrebuje. 

Aký vplyv bude mať táto činnosť na hydrologický režim, okolitú faunu a flóru, trvalý záber poľnohospodárskej pôdy, akú dopravnú, hlukovú a prachovú záťaž bude predstavovať, nech si každý zváži sám resp. polemizuje s materiálom EIA. Príkladov toho, akým kreatívnym spôsobom prebieha v SR „ťažba štrkov“ i následné revitalizácie či renaturalizácie,  existuje mnoho  (1, 2, 3) .  

Bývalé ťažobné pole pri obci Uhorská Ves – ani náznak revitalizácie či renaturalizácie krajiny (Foto: Rudolf Pado, 2016)   

Rieka Váh i Liptov ako celok  dostali od roku 1989 – začiatku bezbrehého kapitalizmu podľa vzoru  Ostblock  – množstvo tvrdých úderov na solar plexus. Ešte sa mrví, dýcha, dvíha sa z kolien ... Jej bolesť je bagatelizovaná a ignorovaná. Vraj nevyhnutnosť, pokrok, vraj to má niekto riešiť, je väčšinový hlas vždy zaneprázdnených občanov.           

Liptovskú prírodu však nemôže (za)chrániť zopár jednotlivcov a finančne podvyživených mimovládnych organizácií, často proti skrytým záujmom samospráv, za nekonania štátnych ochranárov i tzv. vedcov a rozhodovania štátnej správy životného prostredia v prospech developerov. 

Krajina je vždy obrazom  nás samotných, kolektívneho vedomia či bezvedomia. 

P. S:

Téma na zamyslenie sa: Pre objem 200 tisíc ton vyťaženého materiálu ročne počas obdobia 15 rokov, pri už existujúcej lokálnej konkurencií, je potrebné mať reálny odbyt. Takéto množstva vyťaženej hmoty sú schopné pohltiť len veľké infraštruktúrne stavby, a tou jedinou v regióne bude prekládka železničnej trate za cca 500 mil. eur, kde dodávka tovarov a služieb ešte neprešla ani verejnými obstávaniami. Alebo že by to už bolo niekde niekým dohodnuté?   

   

V tomto priestore sa otvorí cca 100 ha ťažobných jám na štrkopiesky do hĺbky 9 metrov  (Zdroj: Dokumentácia projektu „Ťažba štrkopieskov Liptovský Ján“)

Územie zasiahnuté ťažbou štrkopieskov a dopravné varianty  (Zdroj: Dokumentácia projektu „Ťažba štrkopieskov Liptovský Ján“)

Tadiaľto vedie cyklochodník  v smere na Uhorskú Ves, Podtureň a Liptovský Hrádok, zároveň ide o predpokladanú dopravnú líniu pre odvoz spracovanej suroviny (Zdroj: Dokumentácia projektu „Ťažba štrkopieskov Liptovský Ján“)  

Sociálna sieť firiem ukazuje, že Ing. Martin Josko, konateľ firmy Slovenské štrkopiesky, s. r. o., Veľký Slavkov bol v minulosti prostredníctvom firmy ZEDA Bratislava, s. r. o. so sídlom vo Štvrtku na Ostrove (do 10.11.2011 GRAVEL Land, s. r. o.) v prepojení  na súčasného ministra životného prostredia SR Ing. Lászlóa Solymosa (spoločník).

 

DOPLNENÉ  DŇA 13.02.2019

 VEC: Zámer „Ťažba štrkopieskov Liptovský Ján“ – STANOVISKO    

Dňa 29.01.2019  bol na Enviroportály zverejnený zámer „Ťažba štrkopieskov Liptovský Ján – zámer pre zisťovacie konanie“  (1.11 Lomy a povrchová ťažba a úprava kamena, ťažba štrkopiesku a piesku) ku ktorému predkladáme nasledovné stanovisko (ďalej len „zámer“):

Textová časť zámeru obsahuje terminologické nedostatky, ktoré navodzujú dojem, že predmetný zámer pre lokalitu k. ú. Liptovský Ján vznikol len prepracovaním iného obdobného projektu pre inú lokalitu, napr. str. 8 – “... Predpokladá ťažba bude prebiehať na vymedzenom území okrajovej časti obce Siladice ...,“ pričom táto obec sa v regióne Liptova ani nenachádza. 

Prevažná čas textu zámeru sa venuje hodnoteniu charakteristík vzťahovaných ku k. ú. obce Liptovský Ján, pričom zámerom najviac dotknutou obcou je obec Uhorská Ves.   

Zámer je v rozpore s prioritou  regiónu Liptova, a tou je jednoznačne rozvoj cestovného ruchu a nie ťažba a spracovanie štrkopieskov. Na severe ťažobného poľa vedie cyklochodník v smere Liptovský Mikuláš – Uhorská Ves – Liptovský Hrádok, ktorý má nadregionálny význam. Táto trasa bude investične skvalitňovaná v rámci postupne budovaného medzinárodného cyklistického koridoru „Okolo Tatier.“ Už prebiehajúca ťažba štrkopieskov v ťažobnom priestore Uhorská Ves – na ploche cca 2 ha -  ukázala kolíziu cykloturistiky s dopravou vyťaženého materiálu. Línia cyklistického chodníka sa stala praktický nepoužiteľnou z dôvodu intenzívnej dopravy a rozbahnenia trasy.                    

V širšom okolí mesta Liptovský Mikuláš sa nachádzajú tri lokality ťažby štrkopieskov (pravý breh Váhu – Okoličianske rybníky, ťažobné pole pri Uhorskej Vsi, sedimentačné  vane pri zaústení rieky Váh do VN Liptovská Mara) a dve lokality s technológiou úprav vyťaženého materiálu (priemyselná zóna Okoličné, južný okraj VN Liptovská Mara), ktoré produkujú dostatočné množstvo štrkopieskov pre potreby stavebníctva v regióne.

Lokalita č. 1 – Váh, Okoličianske rybníky

Lokalita č. 2 – ťažobné pole pri západnom okraji obce Uhorská Ves  

Lokalita č. 3 – južný okraj VN Liptovská Mara

 

Variantnosť riešení predkladaných v zámere je zúžená len na tri varianty dopravy v ťažobnom priestore, nie tri varianty celkového riešenia, všetko v napojení na štátnu cestu č. III/2337. 

Zámer predpokladá  ťažbu cca 200 000 t materiálu ročne na ploche 100,97 ha t. j. cca 3 mil. t za 15 rokov prevádzky ťažobného priestoru. Dané číslo sa nám zdá podhodnotené a nie konečné z hľadiska objemu ročnej ťažby alebo dĺžky obdobia s prebiehajúcou ťažbou materiálu. Pri ťažbe len na ploche 80 ha (súlad s územným plánom obce Liptovský Ján) a priemernej mocnosti zásob 9 m: 800 000 m² x 9 = 7 200 000 m³ vyťaženej suroviny x koeficient 1,6 (m³ štrku = 1,6 t) = 11 520 000 t.    

Pri realizácii zámeru sa predpokladá záber 100,97 ha poľnohospodárskej pôdy, ktorú predkladateľ hodnotí „ako málo kvalitnú v skupine 5 BPEJ.“ Podľa hospodáriacich poľnohospodárskych subjektov patrí pôda na predmetných parcelách medzi najkvalitnejšie v ich hospodárskom portfóliu. Ďalej predkladateľ opisuje využitie ornice z povrchovej skryvky len vo všeobecnej rovine.           

Zámer predpokladá prepravu materiálu – v troch variantných riešeniach – vždy vo vyústení na štátnu cestu č. III/2337 v intenzite 56 prejazdov počas 250 dní v roku pri priemernej hmotnosti vozidla 28 t. Skúseností s už prevádzkovaným ťažobným poľom pri obci Uhorská Ves – kde bol zaznamenaný prejazdový interval prázdnych či naložených vozidiel v rozmedzí 5 – 6 minút – nabádajú k tomu, že uvedené číslo dopravnej záťaže je podhodnotené. Ďalej, napojenie na štátnu cestu č. III/2337 je z dôvodu jej dopravnej vyťaženosti a statického narušovania mostného telesa pri MVE Okoličné (zatiaľ v stupni poškodenia 3 so zaznamenanými priečnymi poklesmi) nežiaduce. 

Vplyv polietavých častíc PM10 a PM2,5 -  ktorých hlavnými zdrojmi je doprava, domáce kúreniská, ťažba a spracovanie nerastov - je v zámere významne podhodnotený, a to predovšetkým na obyvateľov obce Uhorská Ves. Dlhodobá expozícia polietavých prachom má za následok: zníženie pľucných funkcií u detí i dospelých, rast ochorení dolných ciest dýchacích, zvýšenie výskytu chronickej obštrukčnej choroby pľúc, skracovanie predpokladanej strednej dĺžky dožitia. SR je na poprednom mieste v EÚ v ataku obyvateľov polietavým prachom (PM10, PM2,5). Polietavý prach má zásadný vplyv aj evapotranspiračné procesy v okolitých porastoch vegetácie, čiže konštatácia nulového vplyvu na okolité sprievodné a brehové porasty sa nezakladá na pravde.          

Technologické zariadenia spojené s ťažbou a spracovaním štrkopieskov produkujú potenciálnu hlukovú záťaž o intenzite cca 100 – 110 dB a máme za to, že tento monotónny hluk sa bude min. 10 hodín denne (od 7.00 – 17.00 hod.) šíriť k západnému okraju obce Uhorská Ves, a to po dobu min. 15 rokov prebiehajúcej ťažby a spracovania materiálov. Monotónna hluková záťaž je významným psychosomatickým faktorom ovplyvňujúcim zdravotný stav obyvateľstva. 

Budovanie akéhokoľvek odkališťa so sedimentáciou jemných častíc pokladáme - v kontakte s vodným tokom Váhu vzdialeným niekoľko desiatok až stoviek metrov od ťažobného poľa – za nežiaduce.         

Zámer neobsahuje žiadny návrh rekultivácie či renaturalizácie územia, vyskytuje sa tu len vo forme deklarácie (str. 9 a 10). Zámer je situovaný do blízkosti významného vodohospodárskeho toku – rieke Váh, ktorá je atakovaná dlhodobo už inými významnými impaktmi (MVE, výstavba ...).           

Vplyv na krajinu, tak ako je prezentovaný v zámere,  pokladáme za  silne podhodnotený a idealistický. Situácia po ťažbe štrkopieskov v iných lokalitách  SR: Batizovce, Vrútky, Považská Bystrica, ale i napr. malé ťažobné pole pri obci Uhorská Ves, ukazujú ruderalizáciu územia s následným šírením inváznych – aj prioritného zoznamu (zákon o ochrane prírody a krajiny a príloha č. 2a vyhlášky č. 24/2003 Z. z.)  – druhov (pohankovec sp., zlatobyľ sp.), eutrofizáciu vodného stĺpca, nelegálne ukladanie odpadov do ťažobného priestoru, atď.  

Potenciálne využitie územia po skončení ťažby a úpravy štrkopieskov, za horizontom viac ako 15 rokov, pokladáme za nepodloženú teóriu. Zbežná SWOT analýza by totiž ukázala, že malé „rekreačné centrum“  s vodnou plochou nie je konkurenčne schopné v súťaží s priestorom VN Liptovská Mara – Bešeňová s dobre rozvinutou a stále sa rozvíjajúcou infraštruktúrou. Preto predpokladáme nasledovný vývoj v území:

- Variant I. – Uvedenie priestoru do pôvodného stavu s využitím ornice zo skrývky: Aj pri využití nekvalitných depónii vzniknutých pri ťažbe a spracovaní štrkopieskov by investor potreboval nahradiť stovky tisíc metrov kubických vyťaženého materiálu iným materiálom, ktorým by ťažobný priestor zasypal (vyplnil). Tento variant pokladáme za nereálny predovšetkým z dôvodu vysokých investičných nákladov. 

- Variant II. – Renaturalizácia a revitalizácia ťažobného priestoru: Skúseností z celej SR ukazujú, že vždy funguje iba v popisnej časti projektu pred jeho schválením. Následne sa investori vyhýbajú investíciám do revitalizácií a renaturalizácií území.  Samotný predkladaný zámer neobsahuje projekt revitalizácie či renaturalizácie územia. Tento variant pokladáme za možný, ale s vysokým rizikom jeho nerealizovania z dôvodu chýbajúcich finančných záruk zo strany predkladateľa (v banke uložená finančná zábezpeka bez možnosti výberu) a projektu revitalizácie či renaturalizácie územia.

- Variant III. – Opustenie územia: Investor územie opustí a nerealizuje žiadne revitalizačné či renaturalizačné opatrenia. Vývoj územia: šírenie inváznych druhov rastlín, sukcesia okrajov pozemku pionierskymi drevinami  (jelša, vŕba, breza), možná eutrofizácia plytkých okrajov ťažobných jám, nelegálne ukladania odpadov, možné úrazy aj smrteľného charakteru, trvalý vizuálny impakt v krajine, atď. Tento variant pokladáme za pravdepodobný.

Vzhľadom  k opísaným skutočnostiam nesúhlasíme s realizáciou zámeru „Ťažba štrkopieskov Liptovský Ján.“      

  Mgr. Rudolf Pado, predseda a projektový manažér OZ TATRY

Časť diskusie k rybníkom v m. č. Liptovský Mikuláš -  Okoličné  

   

DOPLNENÉ DŇA 15.02.2019

Petícia proti plánovanému zámeru ťažby štrkopieskov v katastrálnom území Liptovský Ján.

Liptovský Mikuláš a obce spustili petíciu proti ťažbe štrku

Liptovský Mikuláš 15. februára - Mikulášska radnica nesúhlasí so zámerom ťažby štrkopieskov v katastrálnom území Liptovský Ján. Spoločne s dotknutými obcami spúšťa petíciu proti tejto aktivite, na ministerstvo životného prostredia doručí okrem petície aj nesúhlasné stanovisko k zámeru.

Spoločnosť Slovenské štrkopiesky plánuje od roku 2020 vyťažiť na ľavom brehu Váhu (približne v území vymedzenom zo severu riekou Váh, z východu Uhorskou Vsou, z juhu diaľnicou D1 a zo západu stavbou závodu Ikea Industry Slovakia)až 200 tisíc ton štrku ročne. Ťažbu plánujú Slovenské štrkopiesky na obdobie 15 rokov.

Mesto Liptovský Mikuláš nesúhlasí s tým, ako je zámer na ťažbu štrkov spracovaný. „Nehodnotí správne vplyvy stavby a ťažobnej činnosti na životné prostredie, nehodnotí ani vplyvy na dopravu, na ekosystémy či na záber bonitnej poľnohospodárskej pôdy,“ priblížil Gabriel Lengyel z mikulášskej radnice.

Mesta Liptovský Mikuláš sa dotýka najmä riešenie dopravy v tomto zámere, teda vplyv prepravy vyťaženého materiálu cez Okoličné a prejazd kamiónov cez križovatku a centrum mesta. „Cesta III. triedy zo Závažnej Poruby a križovatka I/18 s touto cestou v Okoličnom už teraz nepostačuje súčasnej intenzite dopravy. Všetok vyťažený materiál bude smerovať cez mesto ďalej, čo považujeme pri súčasnom dopravnom zaťažení Mikuláša za neprípustné,“ vyjadril sa vedúci odboru životného prostredia, dopravy a verejných priestranstiev Gabriel Lengyel.

Mesto tiež vyčíta investorovi fakt, že ťažobná činnosť sa pripravuje napriek tomu, že v regióne nie je zvýšený dopyt po štrkoch. „Tento dopyt na území Liptova zastrešuje už niekoľko spoločností. Sme predsa regiónom turizmu. My tu nechceme mať mesačnú krajinu, ani hlučné a prašné prostredie a desiatky kamiónov cez centrum mesta denne,“ upozornil viceprimátor Liptovského Mikuláša Ľuboš Trizna, ktorý inicioval spustenie petície proti ťažbe štrku. Podľa údajov zo zámeru bude prach a hluk v lokalite znižovať kvalitu života nielen počas dňa, ale nepretržite 365 dní v roku aj počas noci. V lokalite už je v prevádzke niekoľko stredných a vysokých zdrojov znečistenia ovzdušia. Mesto bude požadovať doložiť k zámeru okrem dopravného posúdenia aj hlukovú štúdiu.

Petičné hárky proti plánovanému zámeru ťažby štrkopieskov môžu záujemcovia podpísať  fyzicky aj elektronicky, petičný výbor bude zbierať podpisy približne mesiac. Petícia je zverejnená na stránke peticie.com a petičné hárky sú obyvateľom k dispozícii aj na podateľni Mestského úradu v Liptovskom Mikuláši, v Informačnom centre mesta, na jednotlivých obecných úradoch v Uhorskej Vsi, Beňadikovej, Závažnej Porube. K rozdistribuovaniu petície dopomôžu aj občianske združenia, ktorých zástupcovia sú členmi petičného výboru.

Podpísané petičné hárky zašle petičný výbor na vybavenie ministerstvu životného prostredia, banskému úradu aj obci Liptovský Ján.

 

 

 

 

 

     

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Siekelovci sa stiahli. La Casa de Slota prešla k právnikovi z kauzy emisie

Firma, ktorá vilu vlastní, dlhuje Trabelssiemu.

Stĺpček šéfredaktorky

Nech hanba po hlasovaní o kandidatúre Fica nie je kolektívna

Fico nie je jediným problémom voľby.

DOMOV

Voľba ústavných sudcov: Pozrite si možné scenáre vývoja (video)

Čo všetko sa môže v parlamente odohrať v utorok?


Už ste čítali?