Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ SR) v minulom roku preveroval rezort životného prostredia, ako tvorcu politicky odpadového hospodárstva, a 58 vybraných obcí, najmä väčších miest, v ktorých sa nakladá približne s tretinou komunálneho odpadu v SR.
Štát a odpadová politika
NKÚ SR v správe tvrdí, že hlavným cieľom odpadovej politiky štátu je predchádzanie vzniku odpadu a čo najvyššia miera jeho zhodnotenia. Všetky opatrenia majú viesť k obmedzovaniu ukladania odpadu na skládky (v súčasnosti sa tu ukladajú 2/3 komunálneho odpadu). Úlohou štátu je vytvoriť vhodnú legislatívu pre triedený zber a budovať u občanov povedomie o jeho potrebe. Obce sú zodpovedné za dodržiavanie štátom nastavených pravidiel, zabezpečenie efektívneho a účinného systému triedenia, ale aj za aktívne propagovanie triedenia odpadov medzi občanmi.
Kontrola NKÚ SR poukázala na nízku účinnosť opatrení prijatých rezortom životného prostredia. Pri dodržiavaní zákonných povinností MŽP SR neboli zistené významné nedostatky, niektoré oblasti však boli splnené len formálne a z pohľadu zvýšenia úrovne triedenia odpadu nemali očakávaný efekt.
Ako nedostatočná sa ukázala aj kontrolná funkcia štátu, ktorá ministerstvu životného prostredia vyplýva priamo zo zákona o odpadoch. Preverením správnosti vykazovania údajov obcí o komunálnom odpade boli zo strany NKÚ SR identifikované významné nedostatky. Fakt, že išlo o systémové chyby, poukazuje na absenciu akéhokoľvek kontrolného mechanizmu na overenie údajov uvádzaných vo výkazoch obcí zo strany štátu. Jednotný informačný systém pre celé odpadové hospodárstvo, ktorý bol zriadený novým zákonom o odpadoch, od roku 2016 neexistuje a kontrolóri upozorňujú na fakt, že jeho odovzdanie do pilotnej prevádzky predpokladá rezort životného prostredia najskôr koncom roku 2020.
NKÚ SR v správe uvádza, že do súčasného obdobia neboli zo strany štátu vykonané takmer žiadne cielené a tematické informačné kampane, ktoré mali byť zamerané od firiem a obcí až po samotných občanov, čím sú závažným spôsobom ohrozené záväzky SR v odpadovom hospodárstve voči EÚ terminované rokom 2020.
Tu si dovolím uviesť, že Slovenská agentúra životného prostredia v súčasnosti realizuje projekt „Zvýšenie informovanosti a poskytovanie poradenstva v oblasti zlepšovania kvality životného prostredia na Slovensku“ za cca 24 mil. eur, ktorý žiaľ nie je diverzifikovaný ani z hľadiska regiónov a ani z hľadiska realizovaných aktivít, štát sa jednoducho nepodelil s miestnymi akčnými mimovládnymi organizáciami, aby dosahovanie nastavených cieľov zefektívnil a zdynamizoval.
Stav čerpania finančných prostriedkov a realizované aktivity projektu „Zvýšenie informovanosti a poskytovanie poradenstva v oblasti zlepšovania kvality životného prostredia na Slovensku“ (Zdroj: žiadosť OZ TATRY o informácie)
Obce a poplatok za komunálne odpady
Za obdobie rokov 2015 až 2017 sa neznižoval miestny poplatok za odpad aj napriek tomu, že za triedený odpad už od polovice roka 2016 neplatia obce, ale producenti odpadu. Aj napriek tomu, že podiel triedeného odpadu mal rastúci trend u takmer 90 % obcí, k zníženiu miestneho poplatku došlo len v štyroch prípadoch. Pre nechápavých: Občania v kontrolovaných obciach platili za niečo, čo mali mať zadarmo!
V takmer polovici kontrolovaných obcí a miest sa vyskytol zásadný problém, ktorým bolo doplácanie finančných prostriedkov na nakladanie s odpadmi z obecného rozpočtu napriek tomu, že za túto činnosť majú platiť občania. Reálne preto nemôže byť splnená hlavná myšlienka zákona "čím viac vytriediš, tým menej zaplatíš.“
Tu si dovolím uviesť, že od roku 2019 vrátane, z dôvodu odkláňania ukladania komunálneho odpadu na riadené skládky sa od roku 2019 významne zvyšujú poplatky za uloženie odpadov na riadené skládky. Ak napr. obec dnes triedi menej než 10% odpadu, tak v roku 2019 zaplatí 17 € / t, ale v roku 2021 už 33 €/ t. Pri viac ako 60%-nom triedení zaplatí 7 € / t v roku 2019 a 11 € / t v roku 2021.
Zo správy NKÚ SR
Obce a štatistika
Kontrola v obciach odhalila významné chyby vo vykazovaných údajoch o odpadoch až v tretine kontrolovaných obcí, čo negatívne ovplyvnilo výsledky triedenia aj na národnej úrovni. Toto zistenie znamená, že sa v skutočnosti triedi viac odpadu, ako samosprávy štatisticky vykazujú. Napríklad v mestách Dunajská Streda a Vranov nad Topľou to bol dokonca viac ako štvornásobok. Vo viac ako polovici prípadov zber triedeného odpadu neprechádzal evidenciou obce.
Z environmentálneho hľadiska je dôležité okrem štatistických cieľov sledovať aj vývoj v triedení pre jednotlivé zložky odpadu. Napríklad mesto Fiľakovo, ktoré v roku 2017 štatisticky vytriedilo najviac odpadu spomedzi miest nad 10 000 obyvateľov (60,60 %), ale viac ako 80 % všetkého vytriedeného odpadu tvorili kovy. Až tretina obcí netriedila štyri z ôsmich povinných zložiek odpadu.
Z vlastných skúseností viem, že vedenie obce sa napr. svojvoľne rozhodne nevytvoriť podmienky pre zber papiera , nerozmiestni kontajnery, lebo starosta komunikuje, že občania papier aj tak pália. Žiadny zákon však nerieši „čo si starosta myslí,“ určuje len práva a povinností.
Mnohí občania ani netušia, že v súčasnosti sú zavedené záväzné štandardy pre separovaný zber (príloha č. 10 vyhlášky). V roku 2019 musí mať napr. každý obyvateľ obce k dispozícii nasledovný objem úložného priestoru: 290 l pre papier, 70 l pre sklo, 570 l pre plast a 80 l pre kovy. Dispozičný objem sa dá orientačne vypočítať vynásobením počtu nádob na príslušnú komoditu počtom ročných vývozov a vydelením počtom obyvateľov.
Orientačný výpočet: Obec má 500 obyvateľov, rozmiestnených 5 nádob o objeme po 1 100 litrov na papier, vyvážaných 26-krát ročne. (5 x 1 100 x 26): 500 = 1 430 l / obyv./ rok. Výsledok: Obec plní štandardy pre separovaný zber.
NKÚ SR ďalej konštatuje, že zber kuchynského biologicky rozložiteľného odpadu, prakticky nefungoval kvôli výnimkám, ktoré ministerstvo v minulosti zaviedlo zo zákona. Tu si opäť dovolím podotknúť, že zber zeleného biologicky rozložiteľného odpadu i kuchynského odpadu podlieha najväčšej komunálnej kreativite a je spojený s nulovou kontrolou. Výsledkom podľa NKÚ SR je potom fakt, že takmer polovica obcí nemá účinný systém triedenia odpadu.
Väčšina obcí mala triedený zber zabezpečený prostredníctvom externej spoločnosti. V takom prípade bola negatívne hodnotená skutočnosť, že obec na túto spoločnosť prenášala celú súvisiacu agendu a tým aj zodpovednosť za plnenie svojich vlastných cieľov. Kontrolou bolo zhodnotené, že takmer v polovici obcí je možné dosiahnuť ciele na rok 2020, ak sa zmení ich prístup.
Takýto obrázok občanov nikdy nebude motivovať k vyššej miere triedenia komunálnych odpadov (Liptovský Trnovec, január 2019)
Obce a alibizmus
Kým z finančného hľadiska prenesenie finančnej zodpovednosti za triedenie na výrobcov (OZV) môže byť vnímané pozitívne, negatívom na druhej strane je, že miestne samosprávy sa tak zbavujú zodpovednosti za zabezpečenie triedenia, tým strácajú aj motiváciu na plnenie cieľov.
Negatívum vidí NKÚ SR aj v prenechaní zodpovednosti za oblasť propagácie triedenia len na organizácie zodpovednosti výrobcov, podľa kontrolórov téma pozitívnej komunikácie musí byť v záujme verejných inštitúcií a preto nie je možné z tejto agendy vynechávať obce, mestá či zodpovedné štátne inštitúcie. Cestou môže byť zapájanie vzdelávacích inštitúcií, škôl do komunikačných projektov, pretože mladá generácia, deti, študenti sú voči otázkam ochrany životného prostredia, triedeniu dopadu najviac otvorení, pozitívne nastavení.
Tu dodávam, že vykonávacia vyhláška k rozšírenej zodpovednosti výrobcov upravila v § 7 propagačné a vzdelávacie aktivity, ktoré si môže obec v zmluve s organizáciou zodpovednosti výrobcov dohodnúť. Mám však za to, že výpočet rôznych druhov oznamov v tlači a zverejnených inzerátov, nemá účinnosť priamych aktivít realizovaných na školách či miestnej komunite.
NKÚ v závere správy konštatuje, že k zvýšeniu podielu triedeného odpadu by preukázateľne prispelo najmä úplné a správne výkazníctvo obcí, zabezpečenie triedenia všetkých povinných zložiek odpadu všetkými obcami, vytvorenie správnej metodiky pre odhad vytriedeného zeleného odpadu v domácnostiach a zrušenie výnimiek na triedenie kuchynského odpadu, realizácia cielených aktivít a kampaní oslovujúcich rôzne cieľové skupiny.
Pokiaľ občan pozná základné požiadavky na fungovanie odpadového hospodárstva v obci v ktorej žije a má podozrenie na nekalé konanie obce, mal by sa obrátiť s podnetom na Slovenskú inšpekciu životného prostredia. Iba spoločným úsilím môžeme zmeniť na Slovensku rozšírený komunálny alibizmus.
Nakladanie s odpadom - Jakubovany, pred PD (február 2019)
