„... a davat mazat prispevky - napr. moje - v ktorych Vam nikto nenedava, je priznakom coho ??? ...,“ príspevok nesúvisí s témou článku.
„... smiesny su kadrovaci Vasho typu, ktori chcu formovat verejnu mienku prostrednictvom anonymnych statusov ... politicke strany potrebuju moj hlas, nie ja ich ...,“ osobný útok.
„... to, ze Vy ste absolutne spolocensky nezorientovany clovek este neznamena, ze nikto nevedel o Caputovej ... ak este aj kauza skladky Pezinok isla mimo vasej pozornosti, tak to len dokumentuje tvrdenie z prvej vety ... a fabulujte dalej ...“, osobný útok.
„... napis mi to pod menom a priezviskom, ty hrdina ...,“ príspevok nesúvisí s témou článku.
„... prave som sa pozvracal ...,“ absencia slušného správania.
Sú míľniky na cestách i míľniky života. Okamihy, v ktorých precitnete z vlastného sna a uvedomíte si, že ste verili akejsi chimére tváriacej sa ako vznešený cieľ.
Dvadsiaty druhý február dvetisícdevätnásť si navždy zapamätám. Osobe, ktorá celý život vystupuje pod vlastným menom a priezviskom, podpisuje sa pod komunikované názory i zasielané podania, je občiansky nadštandardne angažovaná, doplával prúdom internetu neosobný oznam: „ ... nakolko ste ani po niekolkych upozorneniach neprestali porusovat Kodex diskutujuceho, boli sme nuteni pristupit k trvalemu zablokovaniu vaseho diskusneho konta ...“ Tou osobou som ja a tým kontom bolo moje meno a priezvisko zaregistrované v systéme v roku 2008.
Aj takto sa končí príbeh jedného blogera ...
Iba tu a teraz, v čase politikmi i médiami manažovanej demokracie, v prostredí ich vlastných skrytých záujmov a ešte skrytejších cieľov, je možné akceptovať stovky anonymných príspevkov plných krvi, vešania či strieľania, manipulácie i bezočivej hlúposti, a povýšiť ich nad vecný sarkazmus a iróniu stotožniteľnej osoby, ktorá môže v každej chvíli života čeliť vyhrážkam, prenasledovaniu či trestnému stíhaniu.
Mám za to, že hra, ktorá na základe subjektívne vyhodnocovaných pravidiel, vypočítavo hľadajúca balans medzi úmyselným a mnohokrát umelým podnecovaním vášni a zvyšovaním čítanosti, je práve tou vodou na mlyn rozmáhajúceho sa extrémizmu a rastu nedôvery ľudí v pravdivosť sprostredkovaných informácií médiami i predstaviteľmi politickej scény. A anonymita povýšená nad individuálnu stotožniteľnosť je len virulentnou chybou v programe.
Nie, nemienim kľačať pred dverami redakcie, žobroniť o obnovu diskusného konta, sypať si popol na hlavu len preto, že mne neznáma osoba dostala neobmedzenú moc rozhodovať o bytí či nebytí krátkych viet či dlhších statí v kybernetickom priestore, lebo ja som – na rozdiel od mnohých novinárov oháňajúcich sa prázdnotou slov – slobodný človek. Vždy a všade!
A radšej budem otvorene písať na stránkach konšpiračných médií, než zatínať zuby na portály redakcie, ktorá tak rada o sebe prehlasuje - aj formou platenej reklamy, že je baštou demokracie a myslenia. Lebo pozvracať sa nie je osobný útok, ale len fyziologická reakcia tela na vonkajší podnet.
P.S: Na diskusné príspevky z pochopiteľných dôvodov nereagujem.
