Spaľovňa pod Krásnou Hôrkou?

Autor: Rudolf Pado | 4.3.2019 o 6:05 | (upravené 5.3.2019 o 11:38) Karma článku: 3,42 | Prečítané:  1281x

Kreativita investičných nomádov živená neutíchajúcou túžbou po eurofondovom prídele nepozná prekážky. Ani hranice národného parku Slovenský kras či filozofiu nedotknuteľnosti genius loci Gotickej cesty.  

Pamiatky Gotickej cesty (Zdroj: Internetová stránka mesta Gelnica)

Na úpätí NP Slovenský kras, medzi obcami Krásnohorské Podhradie, Krásnohorská Dlhá Lúka a Lipovník, v kraji krasových planín, závrtov a škrapových  polí,  v trase Gotickej cesty, by na základe predlženého stavebného povolenia prvotne vydaného mestom Rožňava v roku 2013, malo v prebiehajúcom roku vyrásť impozantné dielo s technickým  názvom „Splyňovacia elektráreň na biomasu, Krásnohorská Dlhá Lúka – doplnenie TAP a TDP.“       

Výrez z turistickej mapy a vyznačením polohy „splyňovacej elektrárne“  (Zdroj: www.enviroportal.sk, projektový zámer)  

Za projektovou dokumentáciou zámeru stojí banskobystrická firma INECO, s. r. o., známa  - okrem iného – presadzovaním plazmovej spaľovne odpadu pri Liptovskom Hrádku,  voči ktorej sa veľmi razantným spôsobom postavila lokálna komunita. 

Firma INECO, s. r. o. v mnohých prípadoch obdobných investičných zámerov vystupuje aj ako „sprostredkovateľ.“   Rozhorčení  občania sa tak ani počas verejných prerokovaní zámerov nedostanú do kontaktu s osobami, ktoré sú  skutočnými a konečnými užívateľmi  výhod.     

Čarom týchto projektov je aj to, že sú v mnohých prípadoch – na lokálnej úrovni   – personálne kryté ľuďmi bez príslušného vzdelania a mimo ich dovtedajší odbor podnikania, v prípade Liptovského Hrádku išlo o majiteľa pohostinstva v Liptovskom Mikuláši.  Vráťme sa však pod planiny Slovenského krasu.                                                                                                      

Podľa informácií od miestnych ľudí o stavebné povolenie v minulosti požiadala spoločnosť JJT TERMO, s.r.o., založená v roku 2012, za ktorou stojí lokálny podnikateľ  z Krásnohorského Podhradia Tibor Szarka. Zámer údajne podporuje aj Juraj Balázs, v súčasnosti poslanec MsZ v Rožňave.     

V polovici roka 2018, s neznámych dôvodov, sa JJT TERMO, s. r. o. transformovala na HÔRKA POWER, s. r. o., jej sídlo sa premiestnilo do Kokavy nad Rimavicou a prešla do početného majetkového portfólia Ing. Petra Horáka z Brna. Za pozornosť stojí, že táto firma počas doterajšej existencie vykazovala nulové ročné tržby, s výnimkou roka 2017 v ktorom dosiahla príjmy 11 000 eur.   

HÔRKA POWER s. r. o. V SR nulové tržby nie sú prekážkou pre uchádzanie sa o budúce státisícové investičné dotácie (Zdroj: www.finstat.sk

Na adrese HÔRKA POWER, s. r. o. - Kokava nad Rimavicou 1445 sídli celá plejáda firiem: LYCOS POWER, s. r. o. (vznikla v marci 2018), MALT POWER, s. r.o. (marec 2018), GREEN POWER RS, s. r. o. pred časom používajúca obchodný názov FISHING PARADISE , s. r. o., TEAM  ENERGO SK, s. r. o.  s historickým názvom HVH Sereď s. r. o.  Spoločným menovateľom tohto portfólia  podnikateľských subjektov sú nulové tržby, početné zmeny ich názvov, sídla i konateľa a v každej z nich je aktuálnym konateľom Ing. Peter Horák z Brna.

To však nebráni tomu, aby sa firma s nulovými tržbami „uchádzala“ o investíciu vo výške cca 4,5 mil.  eur, ktorých zdrojom majú byť s vysokou pravdepodobnosťou eurofondové  „nenávratné finančné príspevky.“

A to najlepšie na koniec:

Zámer je viazaný na presne určené pozemky – to sa vizionársky ukulo niekedy okolo roku 2012  –nemá preto žiadne variantne riešenie. Túto skutočnosť  akceptovalo aj Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR), ktoré najnovšie ohuruje verejnosť Environmentálnou stratégiou SR do roku 2030.  

Po novele zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie - platnej od 1. januára 2019 - došlo k obmedzeniu  nekontrolovaného spaľovania kvalitnej drevnej hmoty, čo by malo zásadný dopad aj na zámer „Splyňovacia elektráreň na biomasu, Krásnohorská Dlhá Lúka – doplnenie TAP a TDP.“ Firma však promptne – v októbri 2018 – zaslala MŽP SR oznámenie o doplnení  zámeru navrhovanej činnosti,  v ktorom uvádza, že dochádza k zmene vstupnej suroviny z biomasy na TAP (tuhé alternatívne palivo) a TDP (tuhé druhotné palivo). Namiesto spaľovania štiepky sú miestni obyvatelia postavení – a mnohí pravdepodobne nedostali vo vlastných obciach ani zákonnú možnosť k zámeru sa vyjadriť –  pred fakt spaľovania cca 8 600 t prepracovaného odpadu ročne.               

Petícia „Chceme Gemer bez spaľovne!,“  je preto len prirodzenou reakciou na stále sa prehlbujúci močiar osobných záujmov skrytých pred zrakmi obyvateľov, ktorý sa v mene eurofondového biznisu stále viac pokrýva mimikrami verejného záujmu.       

Nenápadná zmena vstupnej suroviny v projektovej dokumentácii  (Zdroj: www.enviroportal.sk, projektový zámer)

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?