História arboréta v Liptovskom Hrádku bola opísaná už nespočetne krát a v minulosti sa téme venoval aj bloger Martin Droppa.
So zakladaním lesníckeho botanického parku, terajšieho Hrádockého arboréta, sa začalo v roku 1886 – 1888. Jeho pôvodná výmera bola 27,17 ha a bol založený v prírodno-krajinárskom slohu.
Začiatkom 20. storočia bolo vybudované v parku jazierko, napájané vodou z riečky Belá a odtok vyúsťoval do Váhu. Voľba drevín bola určená didaktickou funkciou botanického parku, ako cvičného objektu Hrádockej školy.
V roku 1928 sa následkom výstavby objektov Výskumného ústavu včelárskeho znížila výmera areálu na 23,21 ha. V tom čase, za účinkovania riaditeľa Bohuslava Prochádzku, nastala renesancia arboréta hlavne výsadbou cudzokrajných drevín (dub červený, smrek pichľavý, smrek omorikový, duglaska tisolistá, tuja západná, jedľovec kanadský, smrekovec japonský, borovica balkánska a iné).
Po roku 1933 a odchode riaditeľa Prochádzku nastal pokles záujmu o arborétum. Jeho výmera bola znížená na 7,24 ha.
Nová etapa vo vývoji arboréta nastala po roku 1958, keď pracovník Arboréta Mlyňany p. Kovalovský vypracoval projekt rekonštrukcie Hrádockého arboréta.
V roku 1974 bolo evidovaných 173 taxónov a v roku 1984 už 320 taxónov drevín.
Prvého decembra 1982 bolo arborétum vyhlásené za chránenú študijnú plochu a bolo v správe školského závodu SLTŠ ako účelový objekt školy.
V rokoch 1983 – 1985, počas pôsobenia správcu Ing. O. Makaru, bol vypracovaný kolektívom autorov VŠZ v Brne pod vedením Ing. I. Otrubu nový projekt rekonštrukcie arboréta. Na jeho základe je Hrádocké arborétum dodnes rozdelené do nasledujúcich zón: A - Severná Amerika B - Euroázia C - zbierky rododendronov D - zbierky vždy zelených drevín E - Východná Ázia F - vresoviská a alpinum G - zbierky vŕb H - popínavé dreviny
V súčastnej dobe sa v Hrádockom arboréte nachádza okolo 740 taxónov drevín ( 155 ihličnatých a 588 listnatých). Arborétum je v zmysle Zákona o ochrane prírody a krajiny vyhlásené za chránený areál so zaradením do 4.stupňa ochrany.
O arborétum sa starajú študenti SOŠ lesníckej a drevárskej Jozefa Dekreta Matejovie v Liptovskom Hrádku. Arborétum však potrebuje viac!
Potrebuje zásadnú rekonštrukciu infraštruktúry (chodníky, lavičky, oddychové miesta), sofistikovaný informačný systém (navigačné tabule, vstupné brány, jednotné označenie taxónov aj s QR kódmi a prepojením na digitalizovanú internetovú mapu), logistiku údržby a správy (stálych zamestnancov s patričným vzdelaním), iba tak sa môže zhodnotiť jeho jedinečný edukačný a rekreačno-oddychový potenciál presahujúci hranice mesta Liptovský Hrádok.
Čo sme v ostatnom čase urobili?
OZ LIPA – Liptovskí aktivisti zaslali Erike Jurinovej, predsedníčke Žilinského samosprávneho kraja, „Žiadosť o vyčlenenie finančných prostriedkov na úpravu plôch a okolia arboréta v Liptovskom Hrádku.“
Poslanec Jaroslav Barok a ostatní poslanci ŽSK za okres Liptovský Mikuláš podali vo veci interpeláciu.
OZ TATRY oslovilo vo veci arboréta ministra životného prostredia SR László Sólymosa a ministerku pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabrielu Matečnú.
Za pozornosť by stála mobilizácia obyvateľov horného Liptova formou apelujúcej petície. Tu je však potrebné vyskladať petičný výbor a vnútorne motivovať okolité samosprávy k podpore petície.
Žiadosť o vyčlenenie finančných prostriedkov na úpravu plôch a okolia arboréta v Liptovskom Hrádku
Interpelácia predložená do pléna Žilinského samosprávneho kraja
Poslanec Žilinského samosprávneho kraja Jaroslav Barok
Doplnené dňa 10.04.2019
DOPLNENÉ DŇA 11.06.2019
