Žumpy a novela zákona o vodách

Autor: Rudolf Pado | 14.5.2019 o 10:44 | Karma článku: 3,31 | Prečítané:  1474x

V minulom roku bola schválená novela zákona o vodách, ktorá – okrem iného – prenáša dokladovanie legálneho nakladania s odpadovými vodami na občanov a firmy. Cieľom je dosiahnutie dobrého stavu vôd.    

Posudzovanie navrhovanej činnosti

Každú aktivitu, ktorá môže mať vplyv na útvary povrchových alebo podzemných vôd (napr. stavby protipovodňových opatrení, vodné elektrárne, cesty, diaľnice), je potrebné posúdiť z hľadiska jej vplyvu na dosiahnutie environmentálnych cieľov. Novela za daným účelom upravuje príslušný procesný postup.

Osoba plánujúca realizovať navrhovanú činnosť je povinná, pred podaním žiadosti o povolenie navrhovanej činnosti, požiadať orgán štátnej vodnej správy o vydanie rozhodnutia, či ide o navrhovanú činnosť podľa ustanovenia § 16 ods. 6 písm. b) vodného zákona. Podkladmi na vydanie rozhodnutia je odborné stanovisko vypracované poverenou osobou, projektová dokumentácia k navrhovanej činnosti, ako aj prípadné stanoviská obce a zainteresovanej verejnosti.

Ak orgán štátnej vodnej správy rozhodne, že nejde o navrhovanú činnosť podľa § 16 ods. 6 písm. b) vodného zákona, žiadateľ je oprávnený podať návrh na začatie konania o povolení navrhovanej činností.

V opačnom prípade je žiadateľ povinný požiadať orgán štátnej vodnej správy o vydanie rozhodnutia, v ktorom orgán štátnej vodnej správy určí, že sa realizáciou navrhovanej činnosti splnia všetky podmienky ustanovené v § 16 ods. 6 písm. b) bod 1 až 4 vodného zákona. Ak sa v konaní preukáže, že žiadateľ uvedené podmienky spĺňa, orgán štátnej vodnej správy v rozhodnutí zároveň určí, že sa navrhovaná činnosť môže realizovať.

Vyššie uvedené rozhodnutia sú podkladom k vyjadreniu orgánu štátnej vodnej správy v územnom konaní navrhovanej činnosti. Ak sa územné konanie nevyžaduje, tieto rozhodnutia sú podkladom ku konaniu o povolení navrhovanej činnosti. Uvedené sa však nevzťahuje na územné alebo iné konanie začaté a právoplatne neskončené pred 15. marcom 2018.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak nedôjde k pozitívnemu rozhodnutiu aspoň v jednom z vyššie uvedených konaní, navrhovaná činnosť sa nemôže realizovať. Uvedená dvojfázovosť konania vychádza z požiadaviek rámcovej smernice o vodách.

Novela zákona o vodách sa dotkla aj investičných projektov

Plavidla so spaľovacími motormi

Novelou sa zakazuje nielen plavba, ale státie a kotvenie plavidiel so spaľovacími motormi na povrchových vodách nachádzajúcich sa v ochrannom pásme I. stupňa a II. stupňa vodárenského zdroja, na vodných nádržiach osobitne vhodných na chov rýb a na odkrytých podzemných vodách.

V prípade plavidiel s dvojtaktnými spaľovacími motormi je zakázaná plavba, státie a kotvenie plavidiel v ochrannom pásme III. stupňa vodárenského zdroja.

Vypúšťanie banských vôd

Vypúšťanie banských vôd do povrchových vôd je možné len za podmienok a spôsobom, ktoré určí orgán štátnej správy. Vypúšťanie banských vôd do podzemných vôd je možné len za konkrétnych podmienok ustanovených vodným zákonom.

Novela vodného zákona sa týka aj prevádzky MVE  

Osobitné užívanie vôd

Novelou sa rozširujú činnosti, pri ktorých je možné získať povolenie na osobné užívanie vôd na zákonom maximálne stanovenú dobu, a to o nasledovné činnosti:

a) vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do povrchových vôd alebo do podzemných vôd s obsahom znečisťujúcich látok (najviac na desať rokov),

b) vzdúvanie a iný spôsob akumulácie povrchových vôd (najviac na desať rokov),

c) akumuláciu podzemných vôd (najviac na desať rokov),

d) využívanie hydroenergetického potenciálu povrchových vôd (najviac na desať rokov).

Pri zákonom nevymenovaných činnostiach sa povolenia vydávajú na dobu určenú konkrétnym povolením, a to bez zákonného obmedzenia.

Realita slovenských dedín 

Povinnosti vlastníkov nehnuteľností so žumpami

Vlastník nehnuteľnosti so žumpou je povinný pripojiť túto nehnuteľnosť na verejnú kanalizáciu najneskôr do 31. decembra 2021, a to ak je to technicky možné a nevyžaduje si to neprimerane vysoké náklady.

Novelou sa taktiež zavádza dôslednejšia kontrola plnenia povinností vlastníka nehnuteľnosti so žumpou. Na základe novely je takýto vlastník nehnuteľnosti nie len povinný zabezpečiť zneškodnenie žumpy odvozom do čistiarne odpadových vôd, ale aj predložiť doklady o takomto odvoze za posledné 2 roky na výzvu obce alebo orgánu štátnej vodnej správy.

Jalovčianka v roku 2017 -  vytekajúci obsah žumpy    

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Archívny článok

Odborníci radia, čo robiť v horiacej budove

Staré budovy nemajú dostatok únikových ciest ani protipožiarne technológie.


Už ste čítali?