Fotoreportáž: Umierajúce liptovskohrádocké arborétum

Autor: Rudolf Pado | 10.7.2019 o 18:36 | (upravené 2.8.2019 o 13:40) Karma článku: 10,06 | Prečítané:  7849x

V modernej Európe by išlo o perlu mesta, v  Liptovskom Hrádku ide o hanbu s logom Žilinského samosprávneho kraja, v starostlivosti SOŠ lesníckej a drevárskej Jozefa Dekreta Matejovie.   

Po rozsiahlom areáli liptovskohrádockého arboréta sa prechádzam s chodiacou dendrologickou encyklopédiou, pamätníkom svetlej minulosti tohto pamiatkovo chráneného (NKP) a zároveň významného lesnícka miesta, srdciarom a fanatikom Ing. Ondrejom Makarom.

Skoro dvojhodinové rozprávanie o budovateľských úspechoch i neúspechoch, omyloch minulosti i arogancii a skrytých záujmoch súčasnosti, o dendrologických projektoch  a inventarizáciách ležiacich v zásuvkách, o nedostatku finančných prostriedkov i ľudských zdrojov, prekladané pikoškami, má napĺňa  úžasom, pokorou  i zdesením zároveň.    

„Tu sa navozili desiatky tatroviek rašeliny a doviezla celá skupina taxónov vresov až z ČR, tu je alpínium, aspoň to čo z neho zostalo, musíte v ňom pracovať denno-denne, inakšie to chytí zmar,“  zaznieva, kým okolo prechádza skupinka turistov zjavne sklamaných z reality.

Pokračuje: „Za tridsaťpäť rokov tu bolo zasadených 16 000 ks stromov a krovín, dnes sa nedorátame 1 500 ... ukradnuté, úmyselne zničené, obetované na oltári  žiadnej alebo prehnanej starostlivosti.“   

Prechádzame okolo zanedbaného jazierka, s prerazenou fóliou, míňame okmásanú zbierku rododendrónov ako súčasti medzinárodnej výmeny, popri zákutí slúžiaceho ako WC nakoľko žiadne oficiálne tu nenájdete. „Tu bola kedysi administratíva a zázemie správy arboréta,“  preruší mlčanie.  „Tu máte najvýznamnejší omorikový porast u nás a možno aj v strednej Európe, napadnutý škodcom. Kým sa k odstráneniu dreviny vyjadrí Krajský pamiatkový úrad v Žiline,  tak škodca zasiahne ďalšie jedince.“

Kráčame zvlnenými a trávou prerastenými chodníkmi, ktoré sa striedajú s krivoľakými cestičkami vykopanými žiakmi lesníckej školy. Registrujeme okmásaný živý plot tváriaci sa ako pravidelná údržba, s nevyzbieranými odrezkami,  nepoliate alebo ukradnuté čerstvé výsadby.  „Tu boli tri vzácne exempláre až z Kamčatky, z unikátneho lesa. Ten čo kradol, vedel čo kradne. Sprevádzate ľudí a nevidíte im do hlavy. Neviem, či by aj samotné označenia druhov nemotivovali ku krádežiam,“  konštatuje.

Vo vrave pretíname chodník zo zámkovej dlažby vybudovaný mestom Liptovský Hrádok. „Ľuďom sa nechcelo chodiť dookola – ulicami, stratiť  tri až štyri minúty,  tak poslanci takto rozhodli.“  Ing. Makara rozpráva o kultúre psíčkarov,  o vandalizme, nočných pijackých aktivitách, o cyklistoch, o kosení trávy pre zajace a ja len krútim hlavou. „Sú snahy preklasifikovať  arborétum na park, dokonca časť z neho vyčleniť pre individuálnu bytovú výstavbu,“  tvrdí so smútkom v hlase. 

V inom zákutí niekto – len tak z nudy – ošúpal kôru z tisu a miesto ozdobil odpadkami. V celom arboréte totiž nájdete až dva koše.

Archaický informačný systém druhov – drevené koly s pribitými názvami – je z veľkej časti rozkradnutý, plastové štítky vyblednuté alebo strnuté. Pár informačných tabúľ poškodili sprejeri alebo sa rozpadajú. Lavičky tu nenájdete. Plot okolo arboréta – hrdzavý s ešte hrdzavejšou  bránou – je nedôstojným a nič nechrániacim prvkom ohraničujúcim zašlú slávu tohto miesta.

Ďalšia skupinka poľských turistov hovorí niečo o nude a zanedbanosti, kým preberáme tému komplexnej rekonštrukcie tohto vzácneho miesta, ktorú odhadujeme na milión eur. „Je treba obnoviť plot, chodníky vrátane ich doplnenia, vybudovať zhromaždiska pre väčšie skupiny, informačný systém založený na označeniach taxónov s pridaným QR kódom,  kamerový systém, uskutočniť dendrologickú rekonštrukciu,  zamestnať  odborníkov a pomocný personál ...,“  snívame spoločne vnímajúc potenciál tejto lokality.     

Keď opäť pretíname chodník zo zámkovej dlažby, sledujeme náhliacich sa Hrádočanov. Vidíme metaforický stret dvoch svetov oddelených neviditeľným paravánom. Svet arboréta – lemujúceho chodník  - a ľahostajný prúd obyvateľov prechádzajúcich akýmsi parkom.

V modernej Európe by išlo o perlu mesta. Tu sme akosi stratili zmysel pre skutočné a nadčasové hodnoty.

Vítajte v arboréte! Vstupná brána.

Detail vstupnej brány.

Za týmto arborétom stojí Žilinský samosprávny kraj a miestna lesnícka škola.

Úvodná informačná tabuľa.

Zelené srdce Hrádku. Naozaj?  

Detail chodníka.

Detail chodníka II.

Detail chodníka III. a osamelosť smetného koša.

Sprejerská nenávisť voči Ázii.

Rozpadajúca sa informačná tabuľa.

Zvyšky informačného systému druhov, štádium I. – stĺpik s vyblednutým označením druhu.

    Zvyšky informačného systému druhov, štádium II. – stĺpik bez štítku.  

Jazierko s prerazenou fóliou.

Jazierko II. – hrádza bez vody.

Nevyužívaná studňa.

Bývalé zázemie správy arboréta.

„História parku v Liptovskom Hrádku začala už v roku 1777 vysadením 200 líp! Tie od roku 1796 tvorili v okolí prvej lesníckej školy na Slovensku základ anglického dekoratívneho parku. V rokoch 1886-1888 sa o založenie arboréta na jeho dnešnom mieste zaslúžil najmä vtedajší riaditeľ lesníckej školy Rudolf Benkö. V tých časoch mal však park omnoho väčšiu rozlohu – 27 ha (dnes je jeho rozloha iba 7,24 ha)! Z botanickej záhrady v Banskej Štiavnici sem priviezli a vysadili asi 30 druhov drevín. Tie tvorili základ lesníckeho botanického parku v prírodnokrajinárskom slohu. Množstvo cudzokrajných drevín bolo v parku vysadených v rokoch 1920 - 1933, kedy školu viedol Bohuslav Procházka. Na stav drevín v arboréte nepriaznivo vplývali najmä vojnové udalosti, neskoršia zástavba jeho územia, či nedostatočná údržba arboréta... Nepriaznivý stav čiastočne zlepšilo vyhlásenie arboréta za chránenú študijnú plochu v roku 1982. Keďže arborétum predstavuje aj nenahraditeľnú súčasť kultúrneho dedičstva Slovenska, zaradili ho aj do zoznamu Národných kultúrnych pamiatok SR.“

Zákutie I. – odpadky.

Zákutie II. – torzo.

Zákutie III. – provizórne WC.

Zákutie IV. – betónový artefakt.

Okmásaná zbierka rododendrónov.

   Nudíš sa? Ošup si svoj tis.

Starostlivosť?

Vzácny omorikový porast. Kým sa rozhýbe Krajský pamiatkový úrad v Žiline, tak bude ...

Alpínium - vývojom a výsadbou - vzdiaľujúce sa od alpínia.

Alpínium z bočnej strany.

Starostlivosť?

Nepokosená tráva.

Invázny druh fallopia sp., ktorý je povinný - zo zákona - vlastník správca alebo nájomca pozemku odstraňovať.        

Ukradnuté vzácne sadenice.

Niečo pre zajačiky ...

Tento živý plot by lepšie ožula krava.

Údržba?

Chodník naprieč arborétom. Monument liptovskohrádockej ľahostajnosti a pohodlnosti.

Pravda víťazí. Naozaj?

Odpoveď Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Odpoveď Ministerstva životného prostredia SR.  

  ZAkraj – 3/2019

Doplnené 15.07.2019 – neformálna reakcia 

Ahoj Rudo.

Iba zbilanciujem kroky, ktoré momentálne robíme.

ŽSK malo 1.4.2019 samostatné stretnutie k arborétu za účasti zástupcov Mesta Liptovský Hrádok (pán primátor Tréger, poslankyna MZ Danica Žiaková, pracovníčka odboru ŽP na MsÚ ing. Malastová), KPU (pani dr. Šichtová), poslanca za ZSK (pán dr. Barok), riaditeľom a zástupcom SOŠ lesníckej a drevárskej ako správcu, a riaditeľov odborov Śkolstva a RR.

Momentálne sa rieši prípravná dokumentácia pre KPÚ súvisiaca so žiadosťou o obnovu kultúrnej pamiatky a to konkrétne: dendrologický prieskum (ktorý sa dopracováva na základe výhrad KPU), následne bude urobená urbanistická štúdia a po jej schválení sa bude schvaľovaný projekt obnovy. Pomerne zdĺhavý proces, ktorý nadväzuje na špičkovú inventarizáciu drevín v arboréte, kde sme to aj Ondrom Makarom robili niekoľko rokov. Riešime určité „šikanovanie“ zo strany KPU, ktorý si to ale nepripustí a tak sa snažíme vyhovieť požiadavkám KPÚ. Až na základe týchto dokumentov je KPU ochotný dať kladné stanovisko k akejkoľvek projektovej žiadosti o finančný príspevok. Ten je možné získať z MK na obnovu kultúrnych pamiatok komplexného charakteru ako aj strategickým projektom v rámci budúceho programu INTERRGE alebo cieľa životné prostredie, ktoré by už malo byť manažované na regionálnej úrovni. Paralelne hľadáme aj iné zdroje ako napr. FM EHP, avšak zatiaľ sme blokovaný práve absenciou dokumentácie pre potreby KPÚ.

Na základe vyššie uvedeného stretnutia sme aj spolu s Ondrom Makarom navrhli sa sústrediť na bežnú údržbu arbroréta.  Za kľúčové sme pokladali obsadenie pozície správcu arboréta a 1 pracovníka, ktorý by koordinovali práce študentov ako aj zamestnancov ŽSK a mesta pri udržiavacích prácach. K tomu bolo vyčlenených spomínaných 40 000 euro a pokladám to za kľúčový krok. Bez takéhoto človeka to bude stále zlé riešenie. Tým sa približujeme k pôvodnému personálnemu zabezpečeniu arboréta pred rokom 1990. Tým zamestnancom verím, že bude napriek odporu vedenia školy práve Ondrej Makara a k tomuto bolo aj priame stretnutie s riaditeľom úradu ŽSK.

ŽSK pripravuje (odbor školstva) alebo je už pripravené memorandum o spolupráci s Mestom Liptovský Hrádok, ktoré by malo zabezpečovať zamestnancov na údržbu hlavne počas leta a zároveň by mali zabezpečovať likvidáciu biologicky rozložiteľného odpadu vo svojom kompostéri a spolupráca pri monitorovaní objektu z hľadiska vandalizmu.

Zvažuje sa uzatvorenie arboréta v nočných hodinách.

V tejto chvíli si myslím je potrebné sa sústrediť na skutočnú dôkladnú bežnú údržbu arboréta a odstránenie rušivých bodov ako sú staré tabule a pod.. K tomu sa dohodlo aj na pravidelnej kvartálnej správe o stave arboréta.

Spolu s Ondrom Makarom navrhujeme zriadenie poradného výboru arboréta, ktorý dokonale pracoval pred rokom 1990 a schvaľoval ročný plán výkonov a jeho odpočet a zároveň držal odbornú garanciu nad všetkými prácami a smerovaním arboréta.

Už teraz sa okolo arboréta angažuje Miška Kubíková, ktorá je zástupcom Národného Trastu a aj kroky ŽSK som inicioval na základe našich stretnutí (Mišku Kubíkovú však neznáša Ondrej Makara a tak to niekedy je náročné).

Je potrebné skonštatovať, že vedenie školy a ŽSK v posledných rokoch venovalo minimálnu pozornosť arborétu (a to hlavne ŽSK).

Škola logicky čelí nedostatku kapacít v dôsledku toho, že žiaci zároveň absolvujú praxe, kedy nie je možné zabezpečiť práce v arboréte, správu arboréta riešili iba učitelia a tak som ten jeden rok popri 100% úväzku v prestávkach odbiehal kontrolovať výruby, kosenie a pod.

Napriek tomu si myslím, že pri zbierkach sa aj vďaka Ondrovi Makarovi urobili obrovské kroky v uvoľnení severných priestorov, ktoré boli nekoncepčne tvorené porastami smreka a borovice a potláčali od 50-tych rokov cieľové zbierkové dreviny, rovnako ako aj odstraňovanie stromov, ktoré boli náletové (spontánne zmladenia jedle kaukazkej, jaseňov) a svojou výškou už potláčali zbierkové dreviny (tzn aj stromy staršie ako 50. rokov). Nezanedbateľná je výsadba nových druhov.

Arborétum stále čelí aj neregulovanej funkcii mestského parku a niekedy až enormného tlaku vandalizmu (informačné tabule boli sprejované a vymenené ešte keď som bol na škole a teraz sú rovnako poškodené). Obzvlášť je to smutné pri poškodení tisov, ktoré boli obielené behom jedného večera.

V arboréte čelíme  aj rizikám súvisiacim zo škodlivými činiteľmi. Niekedy ako pri Piecea orientalis alebo Picea  či veľmi starách Pinus peuce čakáme až do posledného času, kedy pristupujeme k ich asanácii. Potom tieto dreviny vyzerajú ako neudržiavané alebo už mali byť vypílené (napr. poškodenie Pice punges Dendroctonus micans, vypadalo to už veľmi zle, ale zregenerovali). Momentálne sú mimoriadne postihované druhy rodu Pinus hubovými ochoreniami kôry a ihlíc a neuveriteľný ústup druhov z okruhu Picea concolor. Problém je Pice omorika. Mimoridane cenná populácia avšak tlak podkôrneho hmyzu je brutálne silný. Paradoxne začal pri benzínovej pumpe na začiatku L. Hrádku. Kompletne začiatkom rokov 2000 boli zredukované staré jedince Pice glauca a Picea marianna. Pravidelne sa konzultuje tento stav s lesníckou ochranárskou službou a SAV. Napriek tomu sú niektore procesy akoby nezvratné.

Na záver teda iba to, že na zvrátenie vývoja situácie v arboréte je prvých 40 000 euro pre mňa veľmi povzbudivých – hovorí totižto o záujmu ŽSK riešiť tento problém a to vo svojej priamej gescii.

Prajem príjemný pekný deň.

       Ing. Ján Pavlík, PhD.

       riaditeľ odboru regionálneho rozvoja

       odbor regionálneho rozvoja

 

Doplnené 02.08.2019

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Michala Havrana

Kočner pochopil, čo je štát (píše Michal Havran)

A potom sa pokúsil ním stať.

Čo dnes robí Bubeníková z Gorily? Stala sa developerkou

Šéfka FNM rozbehla kariéru v realitnom biznise.


Už ste čítali?