reklama

Živelná urbanizácia Turca

Turčianska záhradka - v obklopení Fatier - sa mení na stavenisko nerešpektujúce všeobecne platné zásady územného plánovania, zákon o ochrane prírody a krajiny či ochrany pred povodňami.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (28)

Celková výmera SR v roku 2017 predstavovala 4 903 420 ha, z čoho podiel poľnohospodárskej pôdy činil 48,6%, lesných pozemkov 41,3 % a nepoľnohospodárskych a nelesných pozemkov 10,1%. V rokoch 2000 – 2017 došlo k nárastu lesných pozemkov o 1,2 % (+23 121 ha) a vodných plôch o 2,3% (+2 151 ha). Naopak od roku 1990 neustále klesá výmera poľnohospodárskej pôdy. Od roku 2000 až do roku 2017 klesla jej výmera o 2,4% (-58 714 ha) a to najmä na úkor zastavaných plôch a nádvorí, ktoré zaznamenali najväčší percentuálny nárast 8% (+17 641 ha).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najbonitnejšie pôdy miznú pod priemyselnými parkami a logistickými centrami, vizuálne hnusnými satelitmi obytných štvrtí bez prepojenia na kapacity škôl, zdravotníckych zariadení, dopravnú obslužnosť či dostupnosť základných služieb.

Obce a mestá sa rozrastajú do voľnej krajiny vrátane arogancie obytných solitérov umiestnených uprostred pastvín či ornej pôdy, nerešpektuje sa urbanistická súvsťažnosť, tradičné materiály a mierka.

Ľudia dychtivo hľadajú prírodu, ale práve ich túžby túto fragmentujú a nivelizujú. A to všetko v slovenských podmienkach nazývame trvalo udržateľný rozvoj.  

Obrázok blogu

Vývoj zmien vo využívaní pozemkov 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Výnimkou nie je ani Turiec.

K. ú. obcí Košťany nad Turcom, Príboviec, Rakovo, Socovce a Moškovec – sa podľa významných slovenských botanikov, ktorí zaslali podnet environmentálnej polícii – menia na priestor neprimeranej a možno až nezákonnej urbanizácie v ekosystémoch vodných tokov SR.

Medzi ne patrí aj Turiec, riečny ekosystém národného (Národná prírodná rezervácia Turiec) i európskeho významu (územie európskeho významu SKUEV0382 Turiec a Blatnický potok), mokraď medzinárodného významu podľa Ramsarského dohovoru, nadregionálne biocentrum i biokoridor v Generele nadregionálneho územného systému ekologickej stability (schválený uznesením vlády SR č. 319 z 27. 4. 1992 a nariadením vlády SR č. 528/2002 Z. z.) a provinciálne významné refúgium západokarpatskej (pri)riečnej bioty s jedinečnou a dobre zachovanou biodiverzitou, hydromorfologickými črtami, silnými záplavovými pulzami, pozdĺžnou i postrannou spojitosťou a riečnym kontinuom, ktoré – okrem Vodárenskej nádrže Turček na hornom toku – vážne narušujú len dve hate na dolnom toku v Martine.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prinajmenej také vážne narušenia pre celý riečny ekosystém Turca a Blatnického potoka popri eutrofizácii a poľnohospodárskom, komunálnom i priemyselnom znečisťovaní vody a jej odberoch prináša práve plazivá živelná urbanizácia (urban sprawl) riečnej nivy a zvlášť jej inundačných území. Zvlášť tam už viac rokov zaznamenávame jej čoraz nepriaznivejšie environmentálne, sociálne aj ekonomické dopady a riziká, preukázané v desiatkach prác zo sveta (Topercer 2015).

Obrázok blogu

Rieka Turiec a Blatnický potok

Tieto dopady spočívajú najmä v nezodpovednom vystavovaní obyvateľov veľkému riziku povodní, škôd na majetku a ďalších súvisiacich škôd, v strate environmentálne krehkej nivnej krajiny, zmenšení regionálneho otvoreného priestoru a zhoršení jeho priestupnosti pre ľudí i pôvodné organizmy (čo je v nadregionálnom biokoridore osobitne nežiaduce), zväčšení fragmentácie nivných ekosystémov a krajiny, zväčšení podielu nepriepustných povrchov a zrýchlení odtoku zrážok (zvlášť búrkových), vzraste hrozby požiarov, zväčšení spotreby energie, raste odkázanosti na autá, fosílne palivá a výsledného znečisťovania vzduchu, zhoršovaní kvality vody vplyvmi áut, pesticídov, hnojív a iných chemikálií, zhoršovaní mikro- i mezoklímy, zmenšení rozmanitosti druhov i biotopov (medzi nimi mnohých ohrozených a európsky významných) a zväčšení homogenizácie bioty, úbytku pôvodnej vegetácie a jej nahradení nepôvodnou synantropnou s dominantnými inváznymi a expanzívnymi druhmi,  zväčšení vyrušovania i synantropizácie niektorých živočíchov a náraste konfliktov, strate kvalitnej poľnohospodárskej pôdy (zábery lúk a pasienkov, zosilnenie erózie a zhutňovania pôdy, narušenie celistvosti pozemkov), zmenšení estetickej príťažlivosti krajiny, prírastku regionálne nevhodného vizuálneho prostredia a i. Spolu s nimi pôsobia aj nepriaznivé socioekonomické vplyvy, ako rast nákladov na osobnú dopravu a infraštruktúru (vodovody, kanalizácie a iné inžinierske siete, súvisiace zemné práce, väčšie náklady na opravy, údržbu, revízie a poruchové služby), vzrast intenzity dopravy a súvisiacich nehôd, oneskorenia pri zásahoch zdravotných, hasičských a iných záchranných služieb, straty sociálneho kapitálu (väčšia sociálna homogenizácia obyvateľov a sociálna izolácia niektorých skupín), zmeny kvality susedstiev, vzrast segregácie obytných a ostatných služieb či funkcií (výrobných, obchodných, kultúrnych) a pod.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Veľká väčšina vymenovaných dopadov a rizík nepôsobí izolovane ale kumulatívne (§ 29a písm. c/ zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie) či v iných interakciáchsústreďuje sa do niekoľkých ohnísk živelnej urbanizácie.

Obrázok blogu

Všeobecne záväzne pravidlá pre činnosť v inundačných územiach 

Napríklad v Košťanoch nad Turcom (MT), ide o pravobrežné inundačné územie Turca medzi letiskom/odvodňovacím kanálom, železnicou a jjz. okrajom náplavového kužeľa Necpalského potoka (a zastavaného územia obce), zóna novej IBV Juh – Trávniky, presadzovaná obcou Košťany nad Turcom  a developerom HBJ, spol. s r. o. Martin. 

Okrem možného porušenia zásad preventívnej ochrany pred povodňami (napr. § 20 ods. 5 a 6 zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami) i zdravého „sedliackeho“ rozumu (výstavba v oddávna známej inundácii) a záberu tunajších najbonitnejších poľnohospodárskych pôd narušuje aj režimy podzemných vôdpostrannú spojitosť tejto časti riečneho ekosystému Turca, zhoršuje jeho priestupnosť pre pôvodné organizmy, významne prispieva k rozširovaniu a rastu početnosti tých nepôvodných (vrátane rozpínavých a inváznych ako Artemisia vulgaris, Aster lanceolatus, Ballota nigra, Bidens frondosa, Calamagrostis epigejos, Chenopodium hybridum, Cirsium arvense, Conyza canadensis, Elytrigia repens, Fallopia japonica, Solidago gigantea, Stenactis annua, Tanacetum vulgare),  rozdrobuje niektoré pôvodné spoločenstvá i biotopy a zhoršuje ich životaschopnosť i stav ochrany, rozptylom nových obyvateľov a ich domácich zvierat (psy, mačky) do vzdialenosti 0,5 – 2 km od obydlí nepriaznivo zasahuje aj nadregionálne biocentrum NRBc 3 Turiec v regionálnom územnom systéme ekologickej stability okresu Martin a jedno z najcennejších jadier SKUEV0382 Turiec a Blatnický potok i NPR Turiec, znečisťuje ho komunálnym odpadom, vyrušuje aj ináč negatívne ovplyvňuje predmet a ciele ochrany v zjavnom rozpore s ustanoveniami § 3, 4, 5, 6, 7b, 8, 28 ods. 2, 3 a 5 zákona o ochrane prírody a krajiny.

Obrázok blogu

Developerské plány v k. ú. obce Košťany nad Turcom

Obdobné konštatovania smerujú aj k ďalším lokalitám v k. ú. Turca.

Vedci v podaní ďalej konštatujú:

a) všetky opísané ohniská živelnej urbanizácie môžu už od svojho vzniku porušovať niektoré zo zásad preventívnej ochrany pred povodňami (hlavne § 3 ods. 3, § 4 ods. 2, § 5, 6, 7 a § 20 ods. 1, 2, 4, 5 a 6 zákona o ochrane pred povodňami) a ignorujú fakty i tradičné miestne ekologické poznanie inundačných území a ich povodňových rizík, čiže zdravý „sedliacky“ rozum - nestavať v dávno známych inundáciách,

b) všetky opísané ohniská môžu podľa našich poznatkov porušovať aj záväzný regulatív č. 6.13.5 platnej územnoplánovacej dokumentácie VÚC Žilinského samosprávneho kraja, zmeny a doplnky č. 4 (Pivarči a kol. 2011), ktorý nariaďuje rešpektovať záplavové čiary z máp povodňového ohrozenia a zamedziť výstavbu v okolí vodných tokov a v území ohrozovanom povodňami; ohniská pri Košťanoch nad Turcom a Socovciach môžu naviac porušovať aj záväzný regulatív č. 1.21, určujúci ďalšie rozvojové plochy v katastrálnych územiach obcí riešiť v nadväznosti na zastavané územia a nevytvárať izolované urbanistické celky,

c) v žiadnom opísanom ohnisku nedbajú ani na platné ekostabilizačné a manažmentové opatrenie B7 pre nadregionálne biocentrum NRBc 3 Turiec v RÚSES okresu Martin (Hajniková a kol. 2012), prikazujúce pri výstavbe neumiestňovať stavby v blízkosti tokov (v prípade NPR Turiec len vo vzdialenosti 500 m a viac),

d) pri všetkých opísaných ohniskách záplavové čiary stredne pravdepodobných povodní (Q100) nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného stavu a priebehu povodňových prietokov a ich aktualizácie nedostatočne zohľadňujú meniace sa klimatické a hydrické cykly s rastúcou amplitúdou a častejším výskytom väčších extrémov, čo názorne ukázali dve posledné povodne v roku 2010 a 2012, kedy vznikli veľké kladné rozdiely medzi skutočnou záplavou a priebehom záplavovej čiary na mape povodňového ohrozenia, dokumentujúce dlhodobé podceňovanie povodňového rizika,

e) napriek mnohokrát a mnohorako dokázanej existencii inundačného územia rieky Turiec (Krno a kol. 1996, 2002; Topercer & Kadlečík 1997; Horák 2000 a i.) tu podľa údajov správcu vodohospodársky významného vodného toku rozsah inundačného územia doteraz nebol určený , a to v možnom rozpore s § 20 ods. 2 zákona o ochrane pred povodňami, 

f) napriek faktu, že všetky opísané plány či projekty sa týkajú jedného a toho istého územia európskeho významu SKUEV0382 Turiec a Blatnický potok a napriek mnohým dostupným dôkazom (aj tu citovaným), že každý z nich pravdepodobne môže mať samostatne, ale hlavne v kombinácii s inými opísanými i neopísanými plánmi či projektami na toto územie významné priame či nepriame vplyvy (zvlášť kumulatívne, kaskádujúce alebo inak interagujúce), žiadny z nich dosiaľ nebol podrobený primeranému posúdeniu vplyvov naň z hľadiska cieľov jeho ochrany podľa čl. 6 ods. 3 a 4 Smernice Rady č. 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín a § 28 ods. 2, 3, 4 a 5 zákona o ochrane prírody a krajiny, čo považujeme za jedno z najhrubších porušení citovanej smernice i zákona v tejto veci,

g) napriek množstvu dávno dostupných spoľahlivých vedeckých poznatkov zo záujmového územia (Škovirová 1971, 1974, 1976, 1987, 1993, 1994; Darola 1972; Darola & Bosáčková 1972; Bosáčková 1974; Cvachová 1988, 1992; Fajmonová 1989; Topercer a kol. 1993, Topercer & Kadlečík 1997; Bernátová 2008, Bernátová a kol. 2006a, b, 2018a, b; Gonda 2006, 2009 a i.) príslušné orgány a organizácie štátnej správy ochrany prírody (Okresný úrad Martin, OÚ Turčianske Teplice i OÚ v sídle kraja Žilina, ŠOP SR – Správa NP Veľká Fatra) ani štátnej vodnej či stavebnej správy podľa našich zistení v tejto i v iných veciach dlhodobo nekonajú informovane, resp. nekonajú vôbec, čo nám vo všetkých opísaných ohniskách vychádza ako kľúčová príčina preukázaného nepriaznivého a zhoršujúceho sa stavu viacnásobne „chráneného“ riečneho ekosystému Turca.

A nakoľko obdobný vývoj urbanizácie registrujeme po celom Slovensku – širšie okolie Bratislavy, Liptov – je viac než zrejmé, že zákony, ochrana pôdy či iných zložiek životného prostredia, „boj“ s klimatickou zmenou v kontexte adaptačných a saturačných opatrení, sa v tejto krajine zmenili len na verbálnu proklamačnú frašku. 

Rudolf Pado

Rudolf Pado

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  1 462
  •  | 
  • Páči sa:  1 533x

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu