Bahenné sedimenty z malej vodnej elektrárne (MVE) zničili ekosystém rieky pri Polomke a znehodnotili dlhoročné úsilie miestneho rybárskeho zväzu. Deje sa to pravidelne po celom Slovensku.
Slovenská inšpekcia životného prostredia zdokumentuje udalosť a udelí sankciu, ktorej výšku sa verejnosť nikdy nedozvie. Ďalšie desiatky MVE na slovenských riekach budú môcť naďalej – za symbolické pokuty – meniť dynamiku vývoja riečneho koridoru a zabíjať život. A za to naozaj nemôžu ekológovia, ale politici a špekulanti, často v podobe tej istej osoby.
Natíska sa analógia s pôvodne peknou myšlienkou využitia biopalív, ktorá sa v praxi zvrhla na bezuzdné ničenie lesných porastov, hlavne tropických dažďových lesov. Tie sú nahrádzané plantážami olejovej palmy a cukrovej trstiny, z ktorých sa vyrábajú biopalivá. V našich zemepisných šírkach sa etanol vyrába hlavne z kukurice. Namiesto potravín pestujeme biopalivá, čo viedlo k prudkému nárastu cien potravín na svetových trhoch.
Na Slovensku sa za malú vodnú elektráreň (MVE) považujú zdroje s inštalovaným výkonom do 10 MW. Slovo „malý“ sa v tomto prípade týka výkonu, rozhodne však nie vplyvu na životné prostredie.
Vplyv MVE na riečne ekosystémy je v mnohom podobný vplyvu klasických veľkých priehrad. Rozdiel je len v jeho lokálnom či regionálnom rozsahu. V prípade masovej výstavby MVE sa negatívne vplyvy kumulujú a zosilňujú.
V roku 1980 publikovali severoamerickí autori R. L. Vannote a kolektív tzv. koncept riečneho kontinua. V tejto práci zhrnuli dovtedajšie poznatky a vytvorili model fungovania riečneho ekosystému od prameňa, cez stredné až po nížinné úseky. Pre normálne fungovanie riečneho ekosystému je nevyhnutné práve zachovanie riečneho kontinua, teda pozdĺžnej spojitosti jednotlivých úsekov vodného toku. Bez bariér, ktoré by vodný prúd zastavili. Prečo? Aj laickej verejnosti je známy fakt, že mnohé druhy rýb migrujú. Preto je dôležité, aby v riekach neboli bariéry, ktoré by im migrácie znemožňovali.
Hlavným energetickým zdrojom riečnych ekosystémov je v horných častiach lístie resp. iný organický materiál , ktorý sa do riek dostáva z brehových porastov. Lístie, ktoré sa dostane do vodného toku, je postupne organizmami, hlavne živočíchmi, žijúcimi na dne vodných tokov, ktoré voláme drviče, rozdrobované a konzumované. Postupne sa mení z hrubého detritu na jemnejší detrit a ten je transportovaný vodným tokom do nižších úsekov, kde sa ním živia iné živočíchy (voláme ich zberače). Tie, ktoré žijú z tohto rozdrobeného a transportovaného lístia sú teda závislé od toho, čo sa deje v toku nad miestom, kde žijú. Výstavba priehrady na vodnom toku tieto procesy samozrejme naruší.
Ďalej je tu zrejme narušenie migračných trás druhov, ktoré v čase rozmnožovania plávajú proti prúdu a do prítokov, kde sa neresia. Niektoré, napr. úhory, plávajú dole prúdom. Rybovody nie sú riešením. Väčšinou sú nefunkčné. A ak aj fungujú, ryby, ktoré sa nimi dostanú nad hať, strácajú v stojatej vode orientáciu, keďže tu neexistuje prúd, pomocou ktorého by sa orientovali. Množstvo rýb končí svoj život aj na lopatkách turbín. Ryby, ktoré sa v takto narušených riekach nedokážu rozmnožiť, musia rybári nákladne umelo vytierať, odchovávať plôdik a vodné toky zarybňovať.
Jediným pozitívom nádrží z pohľadu rybárov sa podľa neho javí vytvorenie vhodných podmienok v nádrži pre rybársky hodnotné druhy (kapor, sumec a pod.), ktoré v pôvodnej rieke nenachádzali vhodné podmienky na život. Aj to len dočasne, pretože MVE sa musí aspoň tri krát do roka „vypláchnuť“ - to práve kvôli usadeninám - samozrejme aj s rybou osádkou, ktorá už hať spätne neprekoná.“
Vo vodných nádržiach sa mení aj teplota vody. V prípade hatí MVE je doba zdržania vody relatívne krátka, takže voda sa v lete iba viac zohreje. V prípade väčších nádrží, kde je doba zdržania vody dostatočne dlhá, sa vytvárajú podmienky ako v jazerách. Voda má vlastnosť, že s rastúcou teplotou, klesá jej hustota. Teplá voda je teda ľahšia, drží sa hore. Všetci to dobre poznáme, keď sa ideme v lete kúpať. Teplá voda je pri hladine, kúsok nižšie teplota prudko klesá. Najhustejšia je voda s teplotou 3,95 oC, preto sa drží pri dne. Voda chladnejšia ako 3,95 oC je opäť menej hustá, teda ľahšia. Preto jazerá zamŕzajú od hladiny, nie od dna. Voda je z hlbokých vodných nádrží zvyčajne vypúšťaná od dna. V lete je teda takáto voda oveľa chladnejšia, ako bola pôvodná voda v rieke. V zime je zasa naopak teplejšia, keďže má okolo 4 oC. Zmeny teploty úplne menia spoločenstvo organizmov pod nádržou. Rieky pod nádržami navyše nezamŕzajú, čo využívajú napr. kormorány, ktoré spôsobujú škody na rybích populáciách, pretože práve pod haťou je sústredené množstvo rýb v nádeji, že ju prekoná.
V neposlednom rade sú s prevádzkou priehrad spojené aj zdravotnícke problémy. V stojatých vodách sa množia organizmy, ktoré môžu prenášať rozličné choroby, napr. komáre. V našich podmienkach sú dobre známe problémy s vodným kvetom, teda sinicami, ktoré produkujú toxické látky. Tie môžu citlivejším ľuďom spôsobovať rozličné alergické reakcie. Preto hygienici zakazujú kúpanie v nádržiach, v ktorých sa sinice premnožia. Do neskorej jesene tiež môžeme pozorovať bublinky metánu (skleníkový plyn) vystupujúce na hladinu a občas sa od dna odtrhne aj poriadny koláč zapáchajúceho bahna.
Ďalším problémom je hustota MVE na konkrétnom toku, ktorá významne mení dynamiku vývoja riečneho profilu. MVE každých päť – šesť kilometrov znamená , že kde jedno vzdutie vodnej hladiny končí, začína sa ďalšie, čo zásadne zmeny rieku i jej ekosytém.
Zmeníme rieku na sústavu hatí. Substrát na dne sa z piesku zmení na bahno, z prúdiacej tam bude stojatá voda a namiesto lipňov tam budú plávať iné druhy. Musíme si totiž uvedomiť, že pre riečny ekosystém je charakteristické, že je dynamický v čase aj priestore. Je dôležité, aby prichádzala aj povodeň, ktorá napríklad strhne kus brehu alebo vytvorí štrkové lavice, ktoré zarastajú rastlinami a potom opäť príde veľká voda a celé sa to vyčistí. Na tento cyklus je viazané obrovské množstvo druhov. Napríklad topoľovo-vŕbový lužný les začne rásť len na takomto obnaženom povrchu, tak isto rybárik si hniezdo urobí len v kolmom brehu.
Rieky prirodzene menia svoje koryto. Tam, kde sú povodňové vlny zrušené, nedochádza k takémuto znovuobnoveniu celého procesu a to má za následok, že ekosystém starne. V prípade odrezaných riečnych ramien sa začína viac podobať na jazero, ktoré sa prirodzene postupne zazemňuje a po čase zanikne.
Keď zachytíme organickú hmotu a štrky priehradou, tak v nižších častiach rieky chýba potrava pre zvieratá a na dne zas chýba štrk a rieka začne erodovať. Vodný tok totiž odnáša materiál z dna, ktorý sa tam opäť doplní z vyšších častí toku, keď príde veľká voda. Bez prísunu sedimentov, ktoré ostanú v priehradách, rieka materiál z dna len odnáša a preto sa zahlbuje do podložia. To, že dno je hlbšie nie je samo o sebe problém. Odrezávajú sa tým však od hlavného toku riečne ramená, ktoré sa na rozdiel od neho nezahlbujú. Keďže hladina vody v rieke a podzemnej vody v riečnej nive sú spojené, poklesáva aj hladina podzemnej vody a celá riečna niva vysychá. Máme preto aj menej podzemnej vody.
MVE sú taktiež spojené s rozsiahlymi výrubmi brehových a sprievodných porastov, fragmentáciou biotopov a náhradnou výsadbou, ktorá je vitálnou iba v investormi predkladaných vizualizáciách. Fragmentácia biotopu spôsobí prenikanie inváznych druhov do narušeného priestoru brehov a pobrežných pozemkov, z ktorých mnohé sú tzv. prioritné a existuje povinnosť vlastníkov pozemkov ich odstraňovať. V praxi však nikto pravidelne nekontroluje ich „manažment,“ čiže sa spontánne šíria na ďalšie parcely.
Z toho, čo sa dialo a deje okolo malých vodných elektrární a vôbec celého vodného hospodárstva vychádza, že politici a vysokí štátni úradníci sú tam na to, aby presadzovali záujmy investorov a dohadzovali kšefty spriazneným ľuďom. Je to len a len dobré vymyslené tunelovanie verejných zdrojov prostredníctvom dotovanej energie, ktoré ignoruje vedu, korektné zásady územného plánovania, prípady typu Polomka resp. bagatelizuje ich početnosť a sumárny dopad.
