reklama

Prečo nevysadíme 5 miliónov stromov?

V Etiópii vysadili za jeden deň  353 miliónov a v Indii 66 miliónov stromov. Prečo to nejde na Slovensku?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (55)

V ostatných týždňoch – aj pod vplyvom bombastických titulkov o sadení stromov v rozvojových krajinách – som dostal niekoľko dotazov až výčitiek, samozrejme aj od ľudí, ktorí najradšej poverujú prácou niekoho iného, prečo sa niečo obdobe nezorganizuje na Slovensku.

Hneď na úvod uvediem, že aj v SR sa ročne zasadia milióny sadeníc na lesnom pôdnom fonde ako súčasť zalesňovacích prác: „Obnovu lesa na holine je obhospodarovateľ lesa povinný vykonať najneskôr do dvoch rokov a v ochranných lesoch do troch rokov od skončenia kalendárneho roka, v ktorom holina vznikla ...“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Povrchnosť správ o rekordoch čitateľovi nikdy neprezradí detaily napr. o pozemkoch na ktorých bola výsadba realizovaná aj z hľadiska členenia pôdneho fondu v Etiópii či Indii, veľkostných parametroch a druhovej rozmanitosti sadbového materiálu, následnej starostlivosti ...

Aj napriek tomu, že v roku 2001 som pripravoval a koordinoval projekt „10 000 stromov Liptova,“ ktorého logistické zabezpečenie zabralo niekoľko mesiacov a v deň D 560 dobrovoľníkov vysadilo v k.ú. 20 obcí 13 785 kusov stromov a krovín v biodiverzite 22 druhov, sadiť milióny stromov si neviem ani predstaviť. Opíšem tu niekoľko slovenských úskalí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Na Slovensku je byrokratický náročnejšie zasadenie stromu, než dosiahnutie jeho vyrúbania

Pozemky. Výsadba drevín mimo lesného pôdneho fondu zahŕňa výsadbu v intravilánoch obcí a tzv. voľnej krajine. Okrem veľmi zložitých majetkových vzťahov vzhľadom k rozdrobenosti parciel narazíte na zásadne požiadavky správcov vodných tokov, dopravnej infraštruktúry, nadzemných a podzemných vedení. 

Parížska dohoda síce predpokladá výsadbu 5 miliónov hektárov lesa do roku 2030 a vyzýva vlády k prijímaniu opatrení adaptujúce sídla na klimatické zmenu, prechádzka slovenskými dedinami a mestami nás však dostane do reality. Betón, asfalt, zámková dlažba, eurofondové námestia s atrapami drevín, ktoré nikdy nebudú plniť požadované ekologické funkcie, to sú predstavy slovenských politikov o „zelených mestách.“ K tomu sa pridáva alergia časti obyvateľstva na všetko živé: kvitnúce, voňajúce a opadavé. „Kto to bude hrabať, načo to tu dávate ...“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Možnosti voľnej krajiny nie sú na tom lepšie. Kým v ČR navrhujú oslobodenie nelesnej drevinovej vegetácie t. j. všetkých tých remízok, vetrolamov, zasakovacích pásov, brehových porastov ... od pozemkovej dane, aby zvýšili ich rozlohu, tak v SR pokračuje deštrukcia brehových a sprievodných porastov pod vodohospodárskou vlajkou sprietočňovania, štúdie zazeleňovania nízko bonitných a nevyužívaných pôd či zvyšovania podielu nelesnej drevinovej vegetácie v oblasti Východoslovenskej a Západoslovenskej nížiny sa nielenže nikdy nepremietli do aplikačnej praxi, ale v krajine nachádzame poštiepkovanú už existujúcu vegetáciu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Od ciest miznú desiatky kilometrov ovocných stromov sadených predchádzajúcimi generáciami za hlasného tlieskania časti publika. Stromy predsa zabíjajú ľudí a patria do čias konských povozov.

Zasadiť desiatky miliónov stromov do slovenských obcí a krajiny je možné, ak sa to stane prioritou lokálnych politikov, vlastníkov pôdy a veľkých hráčov typu Slovenský vodohospodársky podnik, Slovenská správa ciest, Národná diaľničná spoločnosť, Slovenský pozemkový fond.

Dovtedy tu budeme realizovať len centralizované výsadby spojené skôr s cieľom rýchlo vyčerpať eurofondy, než s úprimným záujmom o adaptáciu obcí a krajiny na klimatickú zmenu.

Peniaze. Podporujem výsadbu v obciach a mestách, ktorá má istú kvalitu a udržateľnosť. Hospodárske dreviny vhodné pre zalesňovanie – vzhľadom k rozmerom sadenice – nie sú vhodné do intravilánu či voľnej krajiny.

Pri výsadbe 5 mil kusov stromov v cene 30 eur t. j. výške dreviny 2-3 metre, by len sadbový materiál predstavoval položku vo výške 150 mil. eur, ktorú nemá kto zaplatiť. 

Samotný rezort životného prostredia viac o životnom prostredí rozpráva než ho podporuje, mnohé súkromné nadácie skĺzli k 1 000-eurovým grantom za ktoré nič systémové nezrealizujete, korporatívna filantropia sleduje vlastné – z časti zahalené ciele – ukryté za vlastné korporatívne nadácie, neodpovedanie na listy či priame žiadosti o finančnú podporu, za formálnu písomnú schému typu „... vašu prácu si veľmi vážime, pokladáme ju za užitočnú a potrebnú, ale ...“ Za skoro dvadsať rokov činnosti sa nám nestalo, že by nám súkromná firma ponúkla významnejšiu a dlhodobú finančnú podporu.

Obrázok blogu

Zoznam firiem s najväčšími tržbami v SR (www.finstat.sk

Obrázok blogu

Nadácie – príjem z 2% asignácie v roku 2016 (v mil. eur)

Logistika. Sadenice stromov, ľudia, doprava, následná starostlivosť ... sú len časťou skladačky akékoľvek masívnej výsadby drevín.

Aj najväčší slovenský dodávateľ sadbového materiálu – Semenoles, by musel roky dopredu poznať požadované množstva z jednotlivých druhov, aby tieto predpestoval. Ak sa samozrejme bavíme o druhoch domácej proveniencie. 

Ani o ochote ľudí vrátane školákov, zúčastniť sa takejto aktivity, na úkor vlastného voľného času, nie som po desaťročiach reálnych skúseností presvedčený. Ochota pracovať rukami, rovnako ako ochota pohybovať sa v teréne, sa naprieč generáciami akosi vytráca.

Dobrovoľníctvo nemá ísť na úkor vyučovania, nemá byť niekým prikázanou povinnosťou či prvoplánovým team buldingom, ale individuálnym a spontánnym vyjadrením vlastného vzťahu k veciam verejným. 

Malá poznámka: Kým v ČR sa v minulom roku zúčastnilo čistenia krajiny vyše 130 000 ľudí, tak v SR sa odstraňovanie nelegálnych skládok stalo komunálnou fraškou ignorujúcou platné zákony SR 

Odpoveď na položenú otázku je preto jednoduchá. Nie sú peniaze, ľudia a spoločenská podpora.

Rudolf Pado

Rudolf Pado

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  1 462
  •  | 
  • Páči sa:  1 533x

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu