Demänovská dolina, vraj pohľad ochranárskeho komunistu

Autor: Rudolf Pado | 14.8.2019 o 13:45 | (upravené 14.8.2019 o 16:30) Karma článku: 8,78 | Prečítané:  3521x

Ľudia, ktorých ekonomické postavenie a sociálny status má svoje korene v spoločenskom postavení ich rodiny pred rokom 1989, z ktorých časť sa zúčastňovala veľkého rabovania zvaného privatizácia, nám dnes idú – nielen v Jasnej – 

... nastavovať morálne zrkadlo a vysvetľovať legitimitu drancovania, environmentálneho i sociálneho.

V diskusii na internetovej stránke OZ LIPA – Liptovskí aktivisti,  pod zdieľaným článkom Zabudnite na Demänovskú dolinu, som si opäť raz prečítal text porovnávajúci Alpy s Tatrami, zamieňajúci si rozvoj s devastovaním územia.    

Ľuďom tohto razenia, u ktorých sa v mnohých prípadoch dá následne vyhmatať prepojenie na príslušné developerské a investičné skupiny, už nemienim predkladať údaje o dĺžke hlavného hrebeňa a ploche Álp v porovnaní s Nízkymi  či Vysokými  Tatrami, porovnávať západnú urbanistickú pokoru s karpatským povýšenectvom, ba priam hyenizmom.  Ak  totiž v krajine ako Švajčiarsko úrad, pracujúci v prospech obyvateľov, raz rozhodne, že objekt bude v urbanistickom súlade s už postavenými stavbami, bude mať  tri podlažia  a zastavanú plochu 350 m2,  strecha bude pokrytá mariatálskou bridlicou, nikto nezačne po nociach a eventoch „vybavovať“ zmenu.  Nie je tu taktiež prípustným, aby sa legitimizácia developerských aktivít dosahovala (vybavovala) cez manipuláciu komunálnych volieb – masívne a účelové prihlasovanie občanov na trvalý pobyt, ako tomu bolo v minulosti (2006) v obci Demänovská Dolina, či nezverejnením kľúčového dokumentu na úradnej tabuli obce.

Podľa základnej definície trvalo udržateľného rozvoja  ide o taký spôsob rozvoja ľudskej spoločnosti, ktorý dáva do súladu hospodársky a spoločenský pokrok s plnohodnotným zachovaním životného prostredia. Medzi hlavné ciele trvalo udržateľného rozvoja patrí zachovanie životného prostredia pre ďalšie generácie v čo najmenej pozmenenej podobe.

Každý triezvo uvažujúci človek vie, že pravidelné dopravné kolapsy v smere do doliny – kolóny siahajúce až ku križovatke v Liptovskom Mikuláši, majú ďaleko od tohto konceptu. Nevyužívané záchytné parkovisko v ústí doliny, rovnako ako obdobné parkoviská pod TANAPom, v krajine v ktorej nikto nič nevie prikázať, sú len ďalšou ukážkou toho, podľa akej partitúry sa tu vyhráva. V  "zlatej" doline je rozostavaných alebo tu – s dupotom či v plazivom tichu  – smeruje min. 5 iných zámerov s lôžkovou kapacitou atakujúcou 1 500 lôžok. A nielen to. Investičným mágom už kole oči aj panenský hrebeň  Siná – Bôry, kde by do oblasti druhého zo spomínaných vrcholom, s pôžitkárskym mľaskaním, chceli naťahať ďalšie zjazdovky, vleky, reštaurácie.    

Vodná nádrž Biela Púť nestačí – a v rozpore s predchádzajúcimi tvrdeniami v EIA o kapacite vodných zásob – sa tlačí na vybudovanie minimálne dvoch zásobných nádrží na toku potoka Zadná voda o objeme 32-tisíc kubíkov.  Na spustenie lyžiarskej sezóny, na snaď najveternejšiej stráni Slovenska,  je totiž potrebná výroba min. 150 000 kubíkov snehu, a to v doline s unikátnym jaskynným systémom. A tu trochu odbočím ...  

... do Územnej štúdie Slovenska (2007) a zacitujem: Z pohľadu zraniteľnosti podzemných vôd v kryštalinických pohoriach najviac zasiahnutý  môže byť región Považského Inovca ako aj Nízkych a Vysokých Tatier ... Podľa scenárov je na severe územia možnosť vytvorenia sa nových období nízkej vodnatosti , a to septembra do januára.“

Zraniteľnosť územia SR – vplyv na vodné zdroje: Stredný stupeň citlivosti zasahuje Liptovskú i Podtatranskú kotlinu

Využiteľné množstvo podzemných vôd v Nízkych a Vysokých Tatrách poklesne  do roku 2075 o 70 – 75% úrovne roka 1988   

Nedá sa nedodať, že z hľadiska využiteľného potenciálu povrchových vôd v SR dôjde, podľa prognóz, k poklesu ich zásob z 12,56 miliárd m3 na 9,42 do roku 2075, a taktiež k zníženiu priemerného ročného odtoku o 25%.

Kým bežný turista má zákonom o ochrane prírody a krajiny zakázané poškodzovať pôdny kryt, tak v Demänovskej doline – Jasnej sa niekoľko metrov hlbokými  ryhami, pretínajúcimi žulou vykladaný turistický chodník budovaný jednou generáciou nadšencov,  cez početné výnimky zo zákona,  budovala infraštruktúra technického zasnežovania, a to na pôdach, ktoré si genézou pamätajú dobu ľadovú. Tu mi opätovne nedá nespomenúť dobu prekračujúcu prácu prof. Rudolfa Midriaka „Únosnosť a racionálne využívania územia vysokých pohorí Slovenska (1993), ktorého najtemnejšie obavy sa žiaľ naplnili.

Je zakázané poškodzovať pôdny kryt ... (Foto: R. Pado)   

Kým bežný turista nesmie opustiť turistický značkovaný chodník, nad únosnú mieru zbierať lesné plody, trhať  rastliny a rúbať stromy, v súlade som zákonom nám tu prebieha intenzívna premena krajinného rázu doliny, vrátane sprznenia okolia unikátneho morenového Vrbického plesa. 

Akoby nestačilo, že boj s podkôrníkom už atakuje hranicu kosodreviny,  urbanistický tlak vyvoláva potrebu výrubov ďalších drevín, otvárania nových porastových stien. Vietor zo správneho smeru a správnej rýchlosti raz položí  predeľujúce zelené  pásy zjazdoviek a ostane tu kompaktná, vetrom bičovaná, holá stráň.         

Ak chceme hovoriť o Demänovskej doline – Jasnej, tak poprosím neredukovať spoločenskú diskusiu na počet lôžok, prenocovaní,  výnos na lôžko ... , ale otvorme tému produkcie odpadov a ich reálneho triedenia (kto a kedy hĺbkovo skontroloval tie desiatky prevádzok?), spotreby vody a stavu odkanalizovania vrátane koncovky, dopravnej záťaže ..., lebo PR akcie typu zber odpadkov na zjazdovkách, na ktoré bez uvažovania naskočí časť populácie, sú len klasickým greenwashingom.     

Hovorme ďalej o tom, ako sa prebytok do Liptova smerujúcich finančných zdrojov pretavil do zdražovania služieb, potravín, cien v reštauráciách, pre ľudí, ktorí tu trvalo žijú.             

A hovorme aj o tom, prečo Benátky, Amsterdam, Barcelona i Český  Krumlov  – tu asi ťažko môžeme hovoriť o ochranárskom komunizme - už majú  plné zuby masového, neregulovaného turizmu, ktorý im vzal súkromie i neúnosne a dlhodobo vyprázdňuje ich „domácu“ peňaženku.

Už F. Papánek (1978) upozornil na to, že národný park sa rodí z vonkajšieho rozporu medzi hospodárskym a kultúrnym využívaním územia a hynie na vnútorný rozpor medzi rekreáciou a ochranou prírody a krajiny.

To, že je niečo v súlade so zákonom - v krajine, v ktorej súdom úplne dôverujú 4% obyvateľstva, ešte neznamená, že je to v súlade so zdravým rozumom.   

    A táto nádhera sa údajne ide stavať  vedľa hotela Pošta, pod  Happy Endom, investor: TMR, vizualizácia HESCON – architektonicko-inžinierska kancelária

 

         

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kto v skutočnosti volí populistov a extrémistov, prečo to tak je a čo sa s tým dá robiť

Príklady z regiónov ukazujú, ako sa dá riešiť problém vylúčení.

Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Vieme, čo nechceme. To je dobrý začiatok

Urobme rozhodnutie, za ktoré sa nám poďakujú generácie.

Parlamentné voľby 2020

Ako voliť vo voľbách a čo pripravujeme na SME.sk? (otázky a odpovede)

Volebné spravodajstvo s výsledkami.


Už ste čítali?