Demänovská dolina, vraj pohľad ochranárskeho komunistu

Autor: Rudolf Pado | 14.8.2019 o 13:45 | (upravené 14.8.2019 o 16:30) Karma článku: 7,48 | Prečítané:  2953x

Ľudia, ktorých ekonomické postavenie a sociálny status má svoje korene v spoločenskom postavení ich rodiny pred rokom 1989, z ktorých časť sa zúčastňovala veľkého rabovania zvaného privatizácia, nám dnes idú – nielen v Jasnej – 

... nastavovať morálne zrkadlo a vysvetľovať legitimitu drancovania, environmentálneho i sociálneho.

V diskusii na internetovej stránke OZ LIPA – Liptovskí aktivisti,  pod zdieľaným článkom Zabudnite na Demänovskú dolinu, som si opäť raz prečítal text porovnávajúci Alpy s Tatrami, zamieňajúci si rozvoj s devastovaním územia.    

Ľuďom tohto razenia, u ktorých sa v mnohých prípadoch dá následne vyhmatať prepojenie na príslušné developerské a investičné skupiny, už nemienim predkladať údaje o dĺžke hlavného hrebeňa a ploche Álp v porovnaní s Nízkymi  či Vysokými  Tatrami, porovnávať západnú urbanistickú pokoru s karpatským povýšenectvom, ba priam hyenizmom.  Ak  totiž v krajine ako Švajčiarsko úrad, pracujúci v prospech obyvateľov, raz rozhodne, že objekt bude v urbanistickom súlade s už postavenými stavbami, bude mať  tri podlažia  a zastavanú plochu 350 m2,  strecha bude pokrytá mariatálskou bridlicou, nikto nezačne po nociach a eventoch „vybavovať“ zmenu.  Nie je tu taktiež prípustným, aby sa legitimizácia developerských aktivít dosahovala (vybavovala) cez manipuláciu komunálnych volieb – masívne a účelové prihlasovanie občanov na trvalý pobyt, ako tomu bolo v minulosti (2006) v obci Demänovská Dolina, či nezverejnením kľúčového dokumentu na úradnej tabuli obce.

Podľa základnej definície trvalo udržateľného rozvoja  ide o taký spôsob rozvoja ľudskej spoločnosti, ktorý dáva do súladu hospodársky a spoločenský pokrok s plnohodnotným zachovaním životného prostredia. Medzi hlavné ciele trvalo udržateľného rozvoja patrí zachovanie životného prostredia pre ďalšie generácie v čo najmenej pozmenenej podobe.

Každý triezvo uvažujúci človek vie, že pravidelné dopravné kolapsy v smere do doliny – kolóny siahajúce až ku križovatke v Liptovskom Mikuláši, majú ďaleko od tohto konceptu. Nevyužívané záchytné parkovisko v ústí doliny, rovnako ako obdobné parkoviská pod TANAPom, v krajine v ktorej nikto nič nevie prikázať, sú len ďalšou ukážkou toho, podľa akej partitúry sa tu vyhráva. V  "zlatej" doline je rozostavaných alebo tu – s dupotom či v plazivom tichu  – smeruje min. 5 iných zámerov s lôžkovou kapacitou atakujúcou 1 500 lôžok. A nielen to. Investičným mágom už kole oči aj panenský hrebeň  Siná – Bôry, kde by do oblasti druhého zo spomínaných vrcholom, s pôžitkárskym mľaskaním, chceli naťahať ďalšie zjazdovky, vleky, reštaurácie.    

Vodná nádrž Biela Púť nestačí – a v rozpore s predchádzajúcimi tvrdeniami v EIA o kapacite vodných zásob – sa tlačí na vybudovanie minimálne dvoch zásobných nádrží na toku potoka Zadná voda o objeme 32-tisíc kubíkov.  Na spustenie lyžiarskej sezóny, na snaď najveternejšiej stráni Slovenska,  je totiž potrebná výroba min. 150 000 kubíkov snehu, a to v doline s unikátnym jaskynným systémom. A tu trochu odbočím ...  

... do Územnej štúdie Slovenska (2007) a zacitujem: Z pohľadu zraniteľnosti podzemných vôd v kryštalinických pohoriach najviac zasiahnutý  môže byť región Považského Inovca ako aj Nízkych a Vysokých Tatier ... Podľa scenárov je na severe územia možnosť vytvorenia sa nových období nízkej vodnatosti , a to septembra do januára.“

Zraniteľnosť územia SR – vplyv na vodné zdroje: Stredný stupeň citlivosti zasahuje Liptovskú i Podtatranskú kotlinu

Využiteľné množstvo podzemných vôd v Nízkych a Vysokých Tatrách poklesne  do roku 2075 o 70 – 75% úrovne roka 1988   

Nedá sa nedodať, že z hľadiska využiteľného potenciálu povrchových vôd v SR dôjde, podľa prognóz, k poklesu ich zásob z 12,56 miliárd m3 na 9,42 do roku 2075, a taktiež k zníženiu priemerného ročného odtoku o 25%.

Kým bežný turista má zákonom o ochrane prírody a krajiny zakázané poškodzovať pôdny kryt, tak v Demänovskej doline – Jasnej sa niekoľko metrov hlbokými  ryhami, pretínajúcimi žulou vykladaný turistický chodník budovaný jednou generáciou nadšencov,  cez početné výnimky zo zákona,  budovala infraštruktúra technického zasnežovania, a to na pôdach, ktoré si genézou pamätajú dobu ľadovú. Tu mi opätovne nedá nespomenúť dobu prekračujúcu prácu prof. Rudolfa Midriaka „Únosnosť a racionálne využívania územia vysokých pohorí Slovenska (1993), ktorého najtemnejšie obavy sa žiaľ naplnili.

Je zakázané poškodzovať pôdny kryt ... (Foto: R. Pado)   

Kým bežný turista nesmie opustiť turistický značkovaný chodník, nad únosnú mieru zbierať lesné plody, trhať  rastliny a rúbať stromy, v súlade som zákonom nám tu prebieha intenzívna premena krajinného rázu doliny, vrátane sprznenia okolia unikátneho morenového Vrbického plesa. 

Akoby nestačilo, že boj s podkôrníkom už atakuje hranicu kosodreviny,  urbanistický tlak vyvoláva potrebu výrubov ďalších drevín, otvárania nových porastových stien. Vietor zo správneho smeru a správnej rýchlosti raz položí  predeľujúce zelené  pásy zjazdoviek a ostane tu kompaktná, vetrom bičovaná, holá stráň.         

Ak chceme hovoriť o Demänovskej doline – Jasnej, tak poprosím neredukovať spoločenskú diskusiu na počet lôžok, prenocovaní,  výnos na lôžko ... , ale otvorme tému produkcie odpadov a ich reálneho triedenia (kto a kedy hĺbkovo skontroloval tie desiatky prevádzok?), spotreby vody a stavu odkanalizovania vrátane koncovky, dopravnej záťaže ..., lebo PR akcie typu zber odpadkov na zjazdovkách, na ktoré bez uvažovania naskočí časť populácie, sú len klasickým greenwashingom.     

Hovorme ďalej o tom, ako sa prebytok do Liptova smerujúcich finančných zdrojov pretavil do zdražovania služieb, potravín, cien v reštauráciách, pre ľudí, ktorí tu trvalo žijú.             

A hovorme aj o tom, prečo Benátky, Amsterdam, Barcelona i Český  Krumlov  – tu asi ťažko môžeme hovoriť o ochranárskom komunizme - už majú  plné zuby masového, neregulovaného turizmu, ktorý im vzal súkromie i neúnosne a dlhodobo vyprázdňuje ich „domácu“ peňaženku.

Už F. Papánek (1978) upozornil na to, že národný park sa rodí z vonkajšieho rozporu medzi hospodárskym a kultúrnym využívaním územia a hynie na vnútorný rozpor medzi rekreáciou a ochranou prírody a krajiny.

To, že je niečo v súlade so zákonom - v krajine, v ktorej súdom úplne dôverujú 4% obyvateľstva, ešte neznamená, že je to v súlade so zdravým rozumom.   

    A táto nádhera sa údajne ide stavať  vedľa hotela Pošta, pod  Happy Endom, investor: TMR, vizualizácia HESCON – architektonicko-inžinierska kancelária

 

         

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Lustrovaní novinári opisujú, čo všetko o nich polícia nazbierala (video)

Novinári, ktorých lustrovali, zvažujú žalovať štát.

Ruskovu obhajobu platí Haščák, písal Kočner v Threeme

Haščák neodpovedal, či platí Ruskovho advokáta.


Už ste čítali?