Slovakrail – každodenná arogancia

Autor: Rudolf Pado | 27.9.2019 o 14:55 | (upravené 27.9.2019 o 17:36) Karma článku: 10,05 | Prečítané:  10368x

Dispečerská neochota, nevzdelaný personál pokladní,  bojkot medzinárodných preukazov, predpotopný internetový predaj cestovných lístkov a zákazník ako obťažujúca externalita dopravy. 

Je štvrtok dvadsiateho šiesteho septembra dvetisícdevätnásť.  EC 173 z Hamburgu do Budapešti  - s desiatkami  slovenských študentov z brnenských  vysokých škôl – navyšuje meškanie.   Asi dvadsať ročný mladík slušne oslovuje sprievodkyňu: „Mohol by dispečer zdržať vlak na východ?“  

O pár minút sa osadenstvo dozvedá, že dispečer sa  zlé vyspal. EC 173 prichádza do Bratislavy z dvadsaťštyri minútovým meškaním jednu minútu po pravidelnom odchode R 613 Termix Nika.  

Cestujúci majú pred sebou dvestosedemdesiatpäť minút čakania na bratislavskej stanici.

************

Útla dievčina pred bratislavskou pokladňou. „Zmeškala som R 613 a mám lístok do I. triedy, vrátite mi cestovné?“

„Nevrátime, môžete ísť na nasledujúci vlak, stačí ak si kúpite miestnenku do  I. triedy.“

Nechápavý pohľad: „Ale v Zemplíne  I. trieda nie je.“

Ťukanie na klávesnicu počítača. Trápne ticho. „Aha, tak si môžete kúpiť miestnenku do II. triedy.“

„Čiže ja si zaplatím I.  triedu, zmeškám vlak jednu minútu z dôvodu neochoty dispečera vlak pozdržať, peniaze mi nevrátite a ešte si mám kúpiť miestnenku  do II. triedy,“   ponúka dievčina krátky súhrn situácie, ale nikto ju už nepočúva.  

Nočný rýchlik na východ odchádza z bratislavskej hlavnej stanice so sedem minútovým meškaním. To už dispečera netrápi.

************

Liptovský Mikuláš. Zákaznícke centrum.

„Všetci by ste len cestovali zadarmo ...,“  komentuje požiadavku pani, ktorá zjavne miluje prácu s ľuďmi.  „Na fotke máte malú hlavu,“ pokračuje v dominantnom monológu.      

Zjavne dobre pripravená  študentka – hnedovláska kontruje: „Môžete mi ukázať, kde sa píše o veľkosti hlavy a nie o veľkosti fotografie?“

„Mňa nerozčúlite, ja mám o chvíľu fajront,“  reaguje zákaznícke  centrum, listujúc v akomsi metodickom pokyne.   

Ďalej sa – spoza chrbta mladej devy – dozvedám, že Slovakrail  neuznáva karty ISIC vydané v Českej republike. Doklad na ktorom je napísané „Medzinárodný preukaz študenta“  a na ktorý precestujete polovicu zemegule.

Odchádzam, lebo to  nie prvé  extempore, ktoré som si v Liptovskom Mikuláši vypočul  ...

 ... a doma zo zvedavosti čítam požiadavky na fotografiu zo strany sebastredného národného  dopravcu: „   ... aktuálnu a nepoužitú, profesionálnu (dostatočne jasnú a zreteľnú), aby zobrazená osoba bola identifikovateľná, vyobrazená z čelného pohľadu, bez pokrývky hlavy a bez pozadia. V prípade výdaja preukazu vo forme BČK je potrebná farebná fotografia.“

************

Kúpili ste si cestovný lístok cez internet, ak sa vám podarilo preklikať cez archaický rezervačný systém,   a chcete ho vrátiť?  Peniaze si Železničná spoločnosť  Slovensko podrží mesiac a zoberie 10%, lebo je jednoduchšie vyhnať zo Slovenska súkromných dopravcov, s moderným rezervačným systémom a zameraním na zákazníka, než sa zamyslieť nad kvalitou vlastného podnikania.

 

Možno aj v tejto chvíli stojíte na jednej z početných slovenských železničných staníc  a počúvate už ohratú  platňu: „ ... sa vám ospravedlňuje.“    Kto by úprimnosti týchto slov ešte uveril.  

 

 

      

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

CYNICKÁ OBLUDA

Starý metalista Harabin

Škoda, že nehrajú niečo pôvodné, len coververzie, ale Vlasť je skvelý názov pre deadmetalovú kapelu.

Autorská strana Michala Havrana

Kočner pochopil, čo je štát (píše Michal Havran)

A potom sa pokúsil ním stať.

Čo dnes robí Bubeníková z Gorily? Stala sa developerkou

Šéfka FNM rozbehla kariéru v realitnom biznise.


Už ste čítali?