Slovakrail – každodenná arogancia

Autor: Rudolf Pado | 27.9.2019 o 14:55 | (upravené 27.9.2019 o 17:36) Karma článku: 10,06 | Prečítané:  11058x

Dispečerská neochota, nevzdelaný personál pokladní,  bojkot medzinárodných preukazov, predpotopný internetový predaj cestovných lístkov a zákazník ako obťažujúca externalita dopravy. 

Je štvrtok dvadsiateho šiesteho septembra dvetisícdevätnásť.  EC 173 z Hamburgu do Budapešti  - s desiatkami  slovenských študentov z brnenských  vysokých škôl – navyšuje meškanie.   Asi dvadsať ročný mladík slušne oslovuje sprievodkyňu: „Mohol by dispečer zdržať vlak na východ?“  

O pár minút sa osadenstvo dozvedá, že dispečer sa  zlé vyspal. EC 173 prichádza do Bratislavy z dvadsaťštyri minútovým meškaním jednu minútu po pravidelnom odchode R 613 Termix Nika.  

Cestujúci majú pred sebou dvestosedemdesiatpäť minút čakania na bratislavskej stanici.

************

Útla dievčina pred bratislavskou pokladňou. „Zmeškala som R 613 a mám lístok do I. triedy, vrátite mi cestovné?“

„Nevrátime, môžete ísť na nasledujúci vlak, stačí ak si kúpite miestnenku do  I. triedy.“

Nechápavý pohľad: „Ale v Zemplíne  I. trieda nie je.“

Ťukanie na klávesnicu počítača. Trápne ticho. „Aha, tak si môžete kúpiť miestnenku do II. triedy.“

„Čiže ja si zaplatím I.  triedu, zmeškám vlak jednu minútu z dôvodu neochoty dispečera vlak pozdržať, peniaze mi nevrátite a ešte si mám kúpiť miestnenku  do II. triedy,“   ponúka dievčina krátky súhrn situácie, ale nikto ju už nepočúva.  

Nočný rýchlik na východ odchádza z bratislavskej hlavnej stanice so sedem minútovým meškaním. To už dispečera netrápi.

************

Liptovský Mikuláš. Zákaznícke centrum.

„Všetci by ste len cestovali zadarmo ...,“  komentuje požiadavku pani, ktorá zjavne miluje prácu s ľuďmi.  „Na fotke máte malú hlavu,“ pokračuje v dominantnom monológu.      

Zjavne dobre pripravená  študentka – hnedovláska kontruje: „Môžete mi ukázať, kde sa píše o veľkosti hlavy a nie o veľkosti fotografie?“

„Mňa nerozčúlite, ja mám o chvíľu fajront,“  reaguje zákaznícke  centrum, listujúc v akomsi metodickom pokyne.   

Ďalej sa – spoza chrbta mladej devy – dozvedám, že Slovakrail  neuznáva karty ISIC vydané v Českej republike. Doklad na ktorom je napísané „Medzinárodný preukaz študenta“  a na ktorý precestujete polovicu zemegule.

Odchádzam, lebo to  nie prvé  extempore, ktoré som si v Liptovskom Mikuláši vypočul  ...

 ... a doma zo zvedavosti čítam požiadavky na fotografiu zo strany sebastredného národného  dopravcu: „   ... aktuálnu a nepoužitú, profesionálnu (dostatočne jasnú a zreteľnú), aby zobrazená osoba bola identifikovateľná, vyobrazená z čelného pohľadu, bez pokrývky hlavy a bez pozadia. V prípade výdaja preukazu vo forme BČK je potrebná farebná fotografia.“

************

Kúpili ste si cestovný lístok cez internet, ak sa vám podarilo preklikať cez archaický rezervačný systém,   a chcete ho vrátiť?  Peniaze si Železničná spoločnosť  Slovensko podrží mesiac a zoberie 10%, lebo je jednoduchšie vyhnať zo Slovenska súkromných dopravcov, s moderným rezervačným systémom a zameraním na zákazníka, než sa zamyslieť nad kvalitou vlastného podnikania.

 

Možno aj v tejto chvíli stojíte na jednej z početných slovenských železničných staníc  a počúvate už ohratú  platňu: „ ... sa vám ospravedlňuje.“    Kto by úprimnosti týchto slov ešte uveril.  

 

 

      

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?