Premeníme Liptovskú Maru na Costa Brava?

Autor: Rudolf Pado | 1.10.2019 o 7:03 | Karma článku: 10,03 | Prečítané:  6384x

Pred Nežnou revolúciou vykúpené pozemky sa v súčasnosti  – s požehnaním štátu  a za veľmi zvláštnych okolností – premiestňujú do developerského portfólia. 

Tlak na VN Liptovská Mara pripomína počiatok skazy Demänovskej doliny.  Pobrežné ochranné lesy,  ktoré  mali byť trvalo nedotknuté a preto neboli vrátené pôvodným majiteľom, sa menia na stavené parcely.  A nitky záujmov pravdepodobne siahajú  – cez okresu Liptovský Mikuláš nadradený štátny aparát v Žiline až k najvyšším poschodiam Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Gôtovany zátoka (Zdroj: SRZ, Rada Žilina)

Podľa dobre informovaného zdroja v 70-tych rokoch, pred výstavbou VN Liptovská Mara, štát vykúpil pozemky od súkromných vlastníkov v lokalite terajšej Gôtovanskej zátoky - ako ochranné pásmo vodnej nádrže - za 10 halierov / m2.

Za záhadných okolností bola táto ochrana zrušená a parcely boli údajne predané firme RyOS, s. r. o. so sídlom v Žiline (historický názov Recyplast, s. r. o.) ktorá nemá žiadnych zamestnancov a ani tržby. 100%-ným spoločníkom tejto firmy je WILLAS Corporation, Broadway 214, Bayonne NJ, U.S.A.

Tieto pozemky sa v súčasnosti predávajú ako stavebné na rekreačné účely  za 30 € /m2, čo predstavuje pri rozlohe takmer 70 000 m2 tržbu vo výške cez 2 mil. eur.

38 stavebných parciel v Gôtovanskej zátoke (Zdroj: PROMA INVEST, s. r. o.)

Na inom mieste vodnej nádrže sa ochranné lesy transformovali na hospodárske s realitu zmäkčujúcim označením „pobrežný rekreačný les s rekreačným využitím.“   Zámer z roku 2013 „Rezort rekreačných rybárskych chalúp pri Hliníku I. a II.,“  ktorého výstavba mala začať už v roku 2014, opätovne ožíva. V prípade súhlasov štátnych a samosprávnych orgánov by tu vyrástlo 32 rekreačných chalúp.

Rezort rekreačných rybárskych chalúp pri Hliníku I. a II.  (Zdroj:  EIA, 2013)

Líderstvo Liptova v cestovnom ruchu, ktorý už prekročil rámce trvalo udržateľného rozvoja,  vyvoláva neuveriteľný tlak na investičnú výstavbu pripomínajúci situáciu Španielska pred rokom 2008 a následnou hypotekárnou krízou (v Jasnej sa už šušká o podfinacovaní niektorých rozostavaných zámerov). O pozemky v Demänovskej doline i na brehu VN Liptovská Mara sa trhajú seriózni investori i špekulanti, zámery nerešpektujú  celospoločenský záujem vrátane principiálnej ochrany životného prostredia. A štát sa na to nečinne pozerá alebo je toho súčasťou.

Súvisiace články:

VN Liptovská Mara: Zmiznú do 30.06.2020 nelegálne objekty?

Liptovská Mara: Ak na zabijú, čo bude potom?

Makači čistia Liptovskú Maru

Fotoreportáž:  Liptovská Mara – smetisko po sezóne

Liptovská Mara: Kým začne horieť majetok ...

Neveselé postrehy z brehu Liptovskej Mary

Kočnerovská arogancia na brehu Liptovskej Mary

Liptovská Mara: Koniec zeleného pásu

Lesk a bieda Liptovskej Mary

 

 

 

 

 

 

 

 

 

          

 

 

       

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Michala Havrana

Kočner pochopil, čo je štát (píše Michal Havran)

A potom sa pokúsil ním stať.

Čo dnes robí Bubeníková z Gorily? Stala sa developerkou

Šéfka FNM rozbehla kariéru v realitnom biznise.


Už ste čítali?