Sadenie stromov: SR dostáva na frak

Autor: Rudolf Pado | 14.10.2019 o 7:43 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  1374x

Kým v Českej republike sa štát rozhodol podporiť výsadbu zelene občanmi, u nás sme zvolili centralizované a firmou zabezpečované zazeleňovanie napojené na eurofondy.  

S výsadbou zelene, aj pod tlakom alarmujúcich klimatických správ,  sa roztrhlo vrece. Košice sa rozhodli obohatiť mesto o 300 000 nových stromov, Bratislava ohlasuje zásadnú revitalizáciu mestskej zelene, spontánne vznikajú rôzne iniciatívy napr. Sadíme stroMY.

Vyspelosť štátu však najlepšie dokumentuje podpora občianskych aktivít – finančná, logistická i morálna – zo strany jej ústredných orgánov a úradov. A tu, v porovnaní s Českou republikou, dostávame na frak.

Zelené obce Slovenska – X-tý centralizovaný „národný“ projekt, ktorého hlavným cieľom je čerpať eurofondy     

Namiesto uplatňovania subsidiarity t. j. delegovania výkonu činnosti čo na najnižšiu úroveň riadenia, podporovania lokálneho aktivizmu  a dobrovoľníctva, Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) – táto národná inštitúcia trvalo napojená na bradavku eurofondov – vymyslela centralizovaný projekt Zelené obce Slovenska,   vytendrovala monopolného „zhotoviteľa“ dodania a výsadby stromov - firmu  A.I.I. Technické služby s. r. o., Bratislava, bez známej proveniencie drevín, so značnými nákladmi na prepravu sadbového materiálu do vzdialených obcí, ktorý k realizácii zákazky potrebuje min. ďalších dvoch dodávateľov.

Tá istá SAŽP zároveň generuje desiatky zmlúv s obcami zapojenými do projektu, ktorého vecné plnenie zabezpečuje aj tak niekto iný. Obce sú pritom povinné starať sa o vysadené dreviny, kým „zhotoviteľ“ ich len monitoruje.  Viete vymyslieť ešte byrokratickejší, centralizovanejší  a od miestnych ľudí odtrhnutejší systém výsadby stromov?

Česká republika – aj prostredníctvom projektu Sázíme budoucnost  –   deklaruje svoj vzťah k občanom a rozvoju občianskej spoločnosti

V kontraste s uvedeným ČR pristupuje k ľudovému sadeniu stromov prostredníctvom výzvy Sázíme budoucnost,  so štartovacou dotáciou 100 mil. českých korún a cieľom vysadiť v obciach a krajine – prostredníctvom aktivít samotných občanov – 10 mil. stromov.

O peniaze – až do výšky 250 000 českých korún na jeden zámer – sa môžu hlásiť miestne organizácie, úrady,   firmy, školy, spolky a jedinou zásadnou podmienkou je legitímny vzťah k miestu výsadby.  

Finančná podporu, za istých okolností s nulovým spolufinancovaním,  má pokryť organizátorom všetky náklady komunitného sadenia: nákup sadeníc, substrátu, hnojiva,  ochrany kmeňov či zavlažovacích vakov, odborné posudky  i lokálnu publicitu. Elektronický grantový program bude otvorený 14. októbra a spracovanie žiadosti bude trvať 3 týždne.

Riaditeľ  Štátneho fondu životného prostredia ČR uviedol pre médiá to podstatné: "V programu nám jde o zapojení lidí z místních komunit na dobrovolnické bázi, a proto ani neuvažujeme, že by se výsadba prováděla dodavatelsky."

ČR pochopila to základné – a mám to šťastie pozorovať tento fakt na lokálnej úrovni – že vzťah občanov k verejnému priestoru rastie úmerne k ich možnostiam sa na jeho plánovaní a vytváraní neformálne spolupodieľať.

Liptovský Mikuláš,  sídl. Podbreziny,  Zelená oáza pri vode: Vzťah prostrediu sa formuje  prostredníctvom vlastných rúk a vynaloženej námahy ...

A tak je to tu so všetkým. Máme splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti, máme národné i lokálne stratégie, iba teória sa čoraz viac vzdiaľuje od reality.

Štát pokladá vlastných občanov za neschopných hlupákov, ktorí si nezaslúžia žiadnu významnú morálnu, logistickú a nieto ešte  finančnú podporu. Najlepšie to predsa vždy urobia Naši.     

 

 

 

 

 

          

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Správkyňa po tlaku verejnosti napadne Bašternákove prevody

Pred niekoľkými týždňami na odporovanie prevodov dôvod nevidela.

Píše Anton Popovič

Halucinácie o tom, ako treba ďakovať komunistom

Herečku z Emílie Vášáryovej nespravili normalizátori Husák či Biľak.


Už ste čítali?