Knieža Tatry moutain rezort (TMR) Igor Rattaj, ktorý rovnako ako bývalý premiér Robert Fico vybudoval osobné impérium vlastnou hlavou, potreboval príslušníkom kmeňa spod Tatier, najmä tým nezorientovaným, ozrejmiť vlastné myšlienkové pochody, hodnotový svet a budúce plány, a to prostredníctvom monológu „Jasná ako národný park? To vyhlásme chránené územia na pás pri diaľnici.“ A nesklamal.
V krajine, v ktorej 5%-nú ambícia nazývame líderstvo, v ktorej z nevyčistenej žumpy po roku 1989 preplnenej komunistickými pohrobkami a primitívnym hejslováctvom, ktorý tu v istej podobe dokonca nazývame folklórom, vylieza Harabinova vlasť a Mečiarova Slovenska liga, v ktorej hodnotový svet značnej časti voličov formuje Farma, Tvoja tvár znie povedomé, Horná Dolná, Susedia ... v programovej štruktúre repríz reprízovaných repríz okorenených metrákmi tureckých telenoviel a rôznych súťaží zabíjajúcich čas a myslenie, v ktorej sa od Novohradu po Šariš a od Kysúc po Gemer s rozčapenými ústami zíza na predstavenie malých a veľkých zlodejov, úplatkárskych lekárov, bývalých štbákov ... pretŕčajúcich sa v Smotanke či na Plese v opere, je ľahké zobrať ľuďom nádej i nízkotatranskú dolinu. A nastoliť stav apatie.
Svetom Igora Rattaja, ako aj početnej enklávy slovenských politikov, sudcov, prokurátorov, úradníkov i tzv. podnikateľov, ktorých podobu Duše a hodnotové nastavenie aktuálne vyplavuje Threema, je len moc vedúca k peniazom a peniaze znásobujúce ich budúcu moc. Ľudia podpísaní pod Úpisy. Živých i mŕtvych. Hrkotajúce vozy cválajúce dejinami. Bez pokory a zodpovednosti.
Zlodeji chcú riadiť národnú banku a spoluautor marazmu v Demänovskej doline - Jasnej, tej jedinečnej perly pod skoro 100-kilometrovým hrebeňom Nízkych Tatier, sa bezostyšne vyškiera zo slovenskej ochrany životného prostredia.
Zbúrajme chrám Sv. Jakuba v Levoči, utrime slzy z tváre matky nad hrobom dieťaťa, odkloňme pohľad od hviezd, upracme hlavy básnikov preplnené ľúbeznými slovami, na popol zmeňme historické knižnice ... , chrámov, detí , básnikov i kníh máme predsa dosť. Ide predsa o príjmy a výdaje, rentabilitu.
Igor Rattaj nie je podnikateľ, je to diagnóza akých kráčajú po pôde tejto krajiny tisíce. Arogantní, s prapôvodom majetku a spoločenského postavenia v divokých rokoch, farizejský sa odvolávajúc na demokraciu, Ústavu SR, právo na podnikanie, fungujúc v Augiášovom chlieve nevyčisteného holubičieho Slovenska, naberajúc veľkou lyžicou. Pôdu, vodu, lesy, doliny a hrebene, politické i spoločenské funkcie, verejné i európske finančné zdroje ... v mediálnom blúznení o našich potrebách a celospoločenskom prospechu.
Už vidím, ako Igor Rattaj stojí pred Posledným súdom, nič sa nenaučiac a nič nepochopiac, a melie - s typickým úškrnom na tvári - to známe: „Lyžovačka nie je ľudová zábava.“
P.S:
... a v tejto chvíli bojujú občania proti výstavbe letnej lyžiarskej haly na Donovaloch.