reklama

Krízový stav: Kolaps odkaliska nad Dúbravou

V uplynulom týždni došlo nad obcou k závažnej ruptúre odkaliska a uvoľneniu flotačného kalu, ktorý môže byť kontaminovaný  antimónom a arzénom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Video (cca od 19. min.) alebo tu. Video z dňa 29.11.2019. 

Víťazstvo pracujúceho ľudu pred rokom 1989 nám tu zanechalo vyše 1 800 environmentálnych záťaží - území kontaminovaných priemyselnou, vojenskou, banskou, poľnohospodárskou a inou činnosťou, z ktorých okolo 1 200 predstavuje závažné nebezpečenstvo pre zdravie človeka a životné prostredie, z nich je približne 100 vysoko rizikových a cca 120 stredne rizikových (Systematická identifikácia environmentálnych záťaží v Slovenskej republike, SAŽP, 2006 – 2008). 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Stav registra environmentálnych záťaží k 19.11.2019 (Zdroj: Enviroportál)

Obrázok blogu

Informačný systém environmentálnych záťaží (Zdroj: Enviroportál)

Obrázok blogu

Časť lokalít v okrese Liptovský Mikuláš z informačného systému environmentálnych záťaží (Zdroj: Enviroportál)

Antimón sa v dúbravskom banskom priestore kutal už od 16. storočia. Najväčší rozmach baníctva pod hrebeňom Nízkych Tatier nastal po roku 1948. Boli vybudované lanové dráhy na prepravu rúbaniny do úpravne z úsekov Predpekelná a Dechtárka. V roku 1969 bola sprevádzkovaná sedačková lanovka na úseku Dechtárka a v roku 1977 flotačná úpravňa. Táto bola využívaná až do konca ťažby v roku 1992, jej ročná kapacita bola 55 tisíc ton rudy pri 250 pracovných dňoch.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dúbravské bane mali okolo 60 úvodných štôlní, ktoré siahali až do hĺbky 300 metrov. Každý rok v nich vyhĺbili cca tri kilometre nových úsekov s ťažbou okolo 50-tisíc ton rudy. Výťažnosť čistého kovu sa pohybovala okolo 500 ton. Spoločne s baňami v Pezinku boli strategickými dodávateľmi antimónu pre potreby Československa. Pri dobývaní rudy narazili baníci občas aj na zlato, striebro alebo meď, ale v oveľa menšej miere. Nízke Tatry boli odjakživa aj náleziskom vzácnych kovov, ťažili ich napríklad v neďalekej Magurke nad Partizánskou Ľupčou.

Antimón sa v Československu využíval v metalurgickom priemysle pri výrobe ložiskových kompozičných zliatin, v keramickom a sklárskom priemysle, pri metalizácii poľovníckych zbraní, pri výrobe autobatérií, v textilnom priemysle pri výrobe ohňovzdorných odevov, atď. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Situačná mapa banských diel nad Dúbravou (Zdroj: Enviroportál)

Obrázok blogu

Rozmiestnenie odkalísk nad Dúbravou (Zdroj: Enviroportál)

Ťažba rúd a ich následná úprava (flotácia) bola spojená s ukladaním prepratého materiálu – žiaľ aj s obsahom antimónu a arzénu (1, 2, 3, 4). V minulosti boli práve z dôvodu kontaminácie vody antimónom odstavené dva vodné zdroje v doline. 

Rekultivácia banského priestoru prebiehala v nesúvislých etapách. Niektoré haldy a odkaliská boli v roku 1993 prekryté zeminou i hlušinou. Po roku 2000 aplikáciu biokompostu a zatrávnenie odkalísk realizovala Ľupčianka s. r. o. Podľa registračného systému environmentálnych záťaží odkaliská sú zatrávnené, zahumusované a zarovnané, nadlimitné hodnoty antimónu povrchových vôd sú však pod odkaliskami stále veľmi vysoké 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Ukážka z kontrolných záznamov na jednom z odkalísk v priestore Dúbrava (Zdroj: Enviroportál)

V uplynulom týždni došlo v priestore odkalísk, aj pod vplyvom významnej zrážkovej činnosti, k ich kolapsu – zrúteniu časti geologických štruktúr a k roznosu materiálu na pomerne veľké územie. 

Výsledky rozboru odobratých vzoriek ešte nie sú známe, ale v krajnom prípade a pri potvrdenej kontaminácii materiálu, bez prijatia saturačných opatrení a pokračovaní ďalších ruptúr, sa môže banský materiál prostredníctvom drobných vodných tokov dostať až do VN Liptovská Mara (Gôtovanska či Galovanská zátoka).

Občianske združenie TATRY preto požiadalo Ministerstvo životného prostredia SR (ministra L. Sólymosa), aby v spolupráci so štátnymi inštitúciami neodkladne prijalo krízový plán pre riešenie vzniknutej situácie a poskytlo obci Dúbrava neodkladnú odbornú, logistickú a prípadne aj finančnú pomoc. 

Fotodokumentácia z oblasti dúbravského ťažobného obvodu - kolaps (foto: Radovan Hudec, OcÚ Dúbrava):

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

DOPLNENÉ DŇA 21.11.2019

Informácie od rybárov: Gôtovany sú vraj čisté alebo ak tam niečo išlo, tak veľmi málo. Vraj väčšina sedimentov bola transportovaná Paludžankou do Galovanskej zátoky. Isté množstvo kalu zbehlo dolu Čemníkom cez UEV Chraste. Najviac kalu sa nachádza pod cestou I/18 pri križovatke na Svätý Kríž v brehovom poraste nad Galovanmi. Tu majú sedimenty mocnosť až 40 cm t.j. pri ploche 70 000 m2 x 0,4 m = 28 000 m3. Veľa sedimentov z odkaliska sa nachádza aj Pod Dobákom až po evanjelický artikulárny kostol vo Svätom Kríži (mocnosť cca 20 cm). V dedine majú kal aj v záhradách. 

Obrázok blogu

Paludžanka pod cestou I/18 (Foto: Ľubica Jurášová)

Obrázok blogu

Územie európskeho významu (UEV) Chraste (Foto: Ľubica Jurášová)

Obrázok blogu

Územie európskeho významu (UEV) Chraste (Foto: Ľubica Jurášová)

Obrázok blogu

Územie európskeho významu (UEV) Chraste (Foto: Ľubica Jurášová)

Obrázok blogu

Územie európskeho významu (UEV) Chraste (Foto: Ľubica Jurášová)

Obrázok blogu

Odpoveď MŽP SR z dňa 21.11.2019 

Rudolf Pado

Rudolf Pado

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  1 462
  •  | 
  • Páči sa:  1 533x

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu