reklama

Pribylina – kráľovstvo pohodených odpadkov

V obci s 12,47%-nou mierou triedenia odpadov  –  pri 50%-nom záväzku štátu voči Európskemu spoločenstvu – sa na brehu európsky významnej rieky Belá povaľuje 1 100 ton komunálnych odpadov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (17)
Obrázok blogu

Televízne noviny Markíza dňa 30.11.2019

1 100 ton odpadu na brehu rieky Belá a čiastočne aj v nej samotnej ukazuje, ako veľmi nám – okrem vášnivých verbálnych proklamácií kadekoho – záleží, v epicentre slovenského cestovného ruchu Liptove, na životnom prostredí.

Aktuálny stav nie je len dôsledkom fatálneho zlyhania obce Pribylina, ale aj dlhodobej slepoty – vedomej či nevedomej – okresného úradu Liptovský Mikuláš ako kontrolného orgánu, Slovenského vodohospodárskeho podniku š. p. , Správy povodia horného Váhu ako správcu toku, ŠOP SR – Správy TANAPu ako regionálnej autority v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Uložiť 1 100 000 kilogramov odpadov na brehu divokej rieky nie je záležitosťou dní a ani mesiacov, najmä ak aktuálny starosta - s údajne blízkym vzťahom k strane SMER – SD - vládne obci Pribylina od roku 2006, s nemalým mzdovým ohodnotením: zákonná tarifa plus 30%-né výkonnostné navýšenie. 

Podľa zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov oznámiť umiestnenie odpadu na nehnuteľnosti, ktoré je v rozpore s týmto zákonom môže akákoľvek fyzická osoba alebo právnická osoba príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva alebo obci, v ktorej územnom obvode sa táto nehnuteľnosť nachádza.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nakoľko v zmysle citovanej právnej normy je za komunálne odpady a drobné stavebné odpady zodpovedná obec, v zisťovacom konaní – pri neidentifikovaní pôvodcu odpadu, nepreukázaní majetkového prospechu vlastníka pozemku – práve ona bude zodpovedná za odstránenie odpadu. 

Záujmom obce by preto malo byť monitorovanie k. ú. a okamžité odstraňovanie voľne pohodeného odpadu, najmä ak zákon umožňuje túto činnosť uskutočniť aj bez zisťovacieho konania nakoľko stotožnenie páchateľa by bolo nepravdepodobné resp. slovenský právny systém neumožňuje uplatniť princíp kolektívnej viny. „ Obec je oprávnená zabezpečiť v súlade s týmto zákonom zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu, ktorý je komunálnym odpadom alebo drobným stavebným odpadom, bezodkladne po jeho zistení, pričom v tomto prípade sa postup podľa odsekov 3 až 17 neuplatní; obec je povinná o tom informovať príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva najneskôr do troch pracovných dní.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Žiadny občan SR – marginalizovaný či nemarginalizovaný – nemá byť obeťou asociálneho správania sa kohokoľvek, najmä ak – v súlade so zákonom o odpadoch – je okrem iného povinnosťou odpad ukladať do nádob a platiť vyrúbený poplatok za odpady. Tváriť sa, ako to registrujeme v obci Pribylina, že problém sa stratí sám od seba, vyhnije resp. opadne pozornosť verejnosti a opäť máme pohodičku, je nielen marením úlohy verejným činiteľom .

Existuje množstvo slovenských príkladov napr. Raslavice, Čirč, Spišský Hrhov ako sa systematická práca s problematickou miestnou komunitou, uplatnenie princípu padni komu padni, pretavila do hmatateľných výsledkov. Všade tam nájde pribylinská samospráva príklady dobrej praxe a ochotu sa o metodiku podeliť. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nespočet slovenských obcí prešlo pri vyplácaní dávok v hmotnej núdzi, v kontexte vymáhania pohľadávok od neprispôsobivých občanov, na tzv. inštitút osobitného príjemcu. Cena nádoby na odpad, dlh z poplatku za odpady ... sa predsa môže regulovane sťahovať z príjmu dlžníka. 

Ak je možné dlh za smetí odpracovať v Liptovskom Mikuláši, tak by to malo ísť – pri úprimnom záujme problém riešiť – aj v Pribyline. 

Máme tu Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity s metodickým zázemím i grantovým systémom pre prácu s marginalizovanými skupinami. V polovici novembra bola napr. vyhlásená výzva na zapojenie sa do národného projektu Komunitné služby v mestách a obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít – II. fáza. Koľko obdobných projektov bolo realizovaných v obci od roku 2006? 

Sociálne siete totiž ponúkajú – k reportáži Markízy – aj takéto príspevky opisujúce dianie v dedine: „... treba sa pozrieť na príčinu. Tou je nečinnosť obce od roku 2006 vo veci rómskej osady. V Atlase rómskych komunít, ktorý bolo možné pripomienkovať, obec uviedla, že všetci v osade majú kuka nádoby, v osade sú kontajnery na triedený odpad a okrem toho 40x do roka majú veľkobjemový kontajner. Ak by toto bola pravda, pýtam sa, ako je možné, že v osade je taký bordel? Ako je možné, že obec pre účely Atlasu klamala? Od splnomocnenca som čakala dôraznejšie vyjadrenie na margo starostu, nakoľko situáciu v obci veľmi dobre poznajú. V osade sa kontajner vyvážal veľmi sporadicky. Posledné 3 mesiace ako sa začali prípadom zaoberať na Okresnom úrade v LM, začal dávať kontajnery raz za 2 týždne, predtým raz za mesiac, v zime aj menej. Neodvážal, lebo cesta do osady nebola ani posypaná a šmýkalo sa. V minulosti sa nelegálne skládky mali riešiť, obec s tým nesúhlasila. Treba vidieť príčinu. Starosta pre Rómov nič robiť nebude pokým bude v úrade, otvorene povie, že on pre c.....v nič robiť nebude, jeho poslanci s ním svorne súhlasia, začiatkom roka neschválili vysporiadanie pozemkov pod osadou, v osade nemá žiadny rešpekt. Tí, ktorí prinášali návrhy, boli a sú, vždy vysmiaty a označovaní za tých, ktorí problematike nerozumejú. Opakovane chodievali za starostom z úradu splnomocnenca, nikam sa to nepohlo. Lebo všetko začína a končí u neho. A ten bordel je dôsledkom jeho nečinnosti.”

Mimochodom, obec aktuálnou mierou triedenia vo výške 12,47% (2018) kráča od 12 eurového odvodu do Environmentálneho fondu - za tonu uloženia komunálneho odpadu a objemného odpadu na skládku odpadov - k sume 30 eur v roku 2021. A tento odvod je len jednou zo zložiek cenotvorby odpadového hospodárstva vo vzťahu ku konečným nákladom na ich skládkovanie i následne vyrúbeným poplatkom za odpady. 

Obrázok blogu

Plat starostu: priemerná mesačná mzda v národnom hospodárstve (1 013 eur v roku 2018) x koeficient 2,2 pri počte obyvateľov nad 1 000 + 30% navýšenie = 2 228,60 € + 668,58 € = 2 897,18 €. Hodnota za peniaze?

Misiou OZ TATRY je ochrana a tvorba životného prostredia, nie riešenie rómskej problematiky, ak by sa nás rozhodol niekto úkolovať riešením situácie v obci Pribylina. Skoro dvadsať rokov – za mizerný plat či zadarmo, na úkor voľného času, komfortu vlastných rodín i zdravia, humanizujeme a skrášľujeme verejné priestranstvá výsadbou stromov, krovín a umiestňovaním mobiliáru, monitorujeme protiprávne konanie fyzických a právnických osôb, odstraňujeme časť zistených nelegálnych skládok odpadov, zúčastňujeme sa „vyrúbových konaní“ a vstupujeme do správnych konaní v rámci EIA, atď. 

Na ťahu je obec a z verejných zdrojov dobré zaplatený starosta ... 

P.S:

Napíšte, čo si o celej situácii myslíte a žiadajte okamžite odstránenie odpadu v plnom rozsahu:

- Obec Pribylina, Ing. Milan Kohút, starosta: starosta@pribylina.sk

- Okresný úrad Liptovský Mikuláš, Mgr. Lenka Mitrengová, prednostka: prednostka.lm@minv.sk

- Slovenský vodohospodársky podnik š. p., Správa povodia horného Váhu – Ružomberok, Ing. Štefan Repa, riaditeľ: ruzomberok@svp.sk

- Štátna ochrana prírody SR – Správa TANAPu, Ing. Pavol Majko, riaditeľ: pavol.majko@sopsr.sk

- Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity

 Post scriptum:

OZ TATRY je výsostne závislá od príspevkov ľudí a spoločenský zodpovedných firiem. Poteší nás pravidelný mesačný príspevok (forma trvalého príkazu) vo výške 5,10, 15 ... eur alebo aj venovanie 2%-asignácie dane. Bojujeme aj za Vaše životné prostredie! 

Obrázok blogu
Rudolf Pado

Rudolf Pado

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  1 462
  •  | 
  • Páči sa:  1 533x

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu