... model so zeleným náterom.
Udalosť I.
Na pôde Slovenskej agentúry životného prostredia sa uskutočnil informačný seminár k Nórskemu grantovému mechanizmu 2014-2021 k výzve Zvyšovanie povedomia o zmierňovaní a prispôsobovaní sa zmene klímy na školách (ClimaEdu). Ak na podujatie dorazili stovky učiteľov z celého Slovenska – mnohí po niekoľkohodinovom trmácaní sa z ďalekého východu – v tvorivom očakávaní, tak odchádzali s potvrdeným obrazom štátu ako brlohu ad hoc riešení, prebujnenej byrokracie a úradníckeho teroru.
Nejdem opisovať zložitosť grantovej schémy -z ktorej škole kvapne 20-50 000 eur - z hľadiska prípravy projektu, vedenia projektovej dokumentácie vrátane vyúčtovania záloh i celého projektu, tento svet šikany som už v minulosti predstavil, uvediem len niekoľko zaujímavostí, ktoré ozrejmia mentálny svet štátnej administratívy.
Výzva bola vyhlásená na Silvestra 2019, pričom ide o programové obdobie 2014-2021, s uzávierkou 28.02.2020. Denis Knotka zo Sekcie environmentálnych projektov a programov MŽP SR, ktorý je obklopený prebujneným administratívnym aparátom, na otázku: “Čo robili doteraz?,“ odpovedal „negociovali.“ Na ďalšiu otázku k dátumu uzatvorenia výzvy uviedol: „Lebo sme to chceli stihnúť do volieb.“ To radšej ponechám bez komentára.
Ak ste malou školou – v ich od reality odtrhnutom svete je to tak 200-250 žiakov, tak sorry, nemáte nárok, dostanete bodovú zrážku a ste out. Ak hľadáte projektového partnera z Nórska, pohnite zadkom, výzva na jeho hľadanie bola vyhlásená cca pred dvoma týždňami, do 28.02.2020 si musíte kúpiť letenku, vycestovať, nájsť partnerskú školu, uzavrieť dohodu a túto priložiť k projektu.
Z celej výzvy vanie závan, že o klímu ani tak veľmi nejde. Samotné ministerstvo si stanovilo cieľ, ktorý sa nedá ani podliezť - 29 zapojených škôl. A tak berte alebo nechajte tak.
Udalosť II.
Z najnovšieho dielu cyklu Cez čiaru – Čo vlastne dýchajú ľudia z obcí okolo Slovnaftu - z dielne Pavla Fejéra sme sa nedozvedeli nič prekvapujúce. Štát stojí na strane najväčších znečisťovateľov životného prostredia a ešte ich aj dotuje, veď obce na Záhorí bez vody počkajú, v Environmentálnom fonde lieta mirnix-dirnix štvrť miliardy ročne bez reálnej spoločenskej kontroly a monitorovacie systémy majú odstávky v čase najväčšieho výtlaku znečistenia.
V kontexte odvysielaného sa nám aspoň vyjasnilo v otázke motivácie súkromných firiem nalievať peniaze do štátneho Zeleného vzdelávacieho fondu. Nezištnosť a spoločenská zodpovednosť to zrejme nebudú.
Udalosť III.
Štát objavil na východe polychloróvané bifenyly i trojuholník smrti Trebišov – Strážske – Michalovce posiaty hrobmi nezodpovednosti. Po piatich desaťročiach a pred voľbami.
Obyvateľom sú distribuované informačné letáky odporúčajúce obmedziť konzumáciu domácich živočíšnych produktov ako sú vajcia, hydina, bravčové mäso. Po funuse.
Vláda vyhlásila pre toxický odpad na Zemplíne mimoriadnu situáciu a odkalisko Poša, napriek apelu ohrozených obyvateľov a samospráv, sa do predmetnej zóny akosi nezmestilo. Ani s ekológiou na východe to predsa netreba preháňať.
Spomienka
Odpovedať na otvorený list minister László Sólymos nestihol. Volebné obdobie je príliš krátke.
Vláda vrátane predstaviteľov Mosta-Híd pracujú v tichu a nedajú sa vyrušovať otvorenými či zatvorenými listami, petíciami a apelmi.
Životné prostredie – aspoň jeho časť – prežilo ďalšiu vládu a ďalšieho ministra. A teraz si všetci sľúbme – na papieri – že po 29. februári bude všetko inak. Voda, pôda, ovzdušie, biota, krajina i ľudia by vedeli rozprávať.