Skládky za humnom ohrozujú zdravie

Autor: Rudolf Pado | 21.2.2020 o 12:51 | Karma článku: 4,47 | Prečítané:  611x

Na riadené i čierne skládky za domom si značná časť občanov akosi zvykla. Inštitút environmentálnej politiky sa na tento problém pozrel cez prizmu teoretického ohrozenia zdravia.  

Skládkovanie je stále najčastejší spôsob nakladania s odpadmi na Slovensku. Nachádza sa tu 111 riadených skládok v  101 areáloch s celkovým objemom ročne uloženého komunálneho odpadu 1,2 mil. ton. Počet skládok aj miera skládkovania postupne klesá. Kým v roku 2010 sa na Slovensku skládkovalo 81% komunálneho odpadu, v roku 2018 táto hodnota klesla na 55%.

Štúdie skúmajúce vplyv skládok na ľudské zdravie sa zameriavali v prvom rade na znečistenie ovzdušia a v menšej miere aj na znečistenie pôdy a vody. Niektoré dokázali negatívny vplyv skládkovania na zdravie, ako dôsledok úniku nebezpečných látok. U ľudí žijúcich v blízkosti skládok sa napríklad potvrdil zvýšený výskyt rakoviny, srdcovo-cievnych ochorení, ochorení dýchacích ciest a rôznych typov alergií (Rushton, 2003). Podľa Mataloni (2016) zvýšený výskyt respiračných ochorení možno badať do 5 km vzdialenosti od skládok. Svetová zdravotnícka organizácia WHO hovorí o bezpečných limitoch od skládky 1 km pri ohrození ovzdušia a 2 km pri podzemnej vode (WHO, 2000). Nebezpečenstvo vyplývajúce zo života v blízkosti skládok označujeme ako potenciálne, pretože vychádza zo vzdialenosti od zdroja znečistenia a nie z exaktných meraní v okolí konkrétnych skládok

Cieľom komentára Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) bolo rámcovo odhadnúť, koľko ľudí žije bližšie pri skládke ako predpokladá technická norma z roku 2004 podľa ktorej by sa nové skládky mali budovať vo vzdialenosti minimálne 500 metrov od obydlí a 1 000 metrov od zdravotníckych a školských zariadení.

IEP konštatuje, že na Slovensku žije približne 10 700 ľudí vo vzdialenosti do 500 m od legálnych skládok. Počty obyvateľov v okolí skládok sa výrazne líšia od menej ako 10 ľudí na skládkach Sekolog, Čukárska Paka, Veľké Kosihy a Na Scheiblingu až po skládky Podzávoz a Košice-Myslava v okolí ktorých žije 1 300 resp. 3 700 obyvateľov. Vyše 40 % areálov nespĺňa technické normy vzdialenosti z čoho 16 vzniklo po vydaní normy z roku 2004. Z výsledkov ďalej vyplynulo, že zo 42 rizikových areálov 38 areálov nespĺňa normu ohľadom obydlí do 500 m, v okolí jednej skládky je zdravotnícke zariadenie a 12 skládok je vzdialených menej ako 1 000 metrov od najbližšej školy.

Najhoršou legálnou skládkou je Košice-Myslava, kde okrem veľkého počtu obyvateľov žijúcich do 500 metrov, je umiestnených aj 6 škôl vo vzdialenosti do 1 000 metrov od skládky. Rovnako 6 škôl je v okolí skládky v Podbrezovej. V 100 metrovej vzdialenosti skládky v Čadci žije vyše 200 ľudí.

IEP v komentári tvrdí, že obyvatelia z marginalizovaných rómskych komunít tvoria neproporčne veľkú časť ovplyvneného obyvateľstva, s minimálne 4 800 obyvateľmi v rizikovej zóne. Týka sa to v prvom rade skládky Košice-Myslava, v ktorej okolí je sídlisko Luník IX s najväčším podielom obyvateľov v okolí tejto skládky. Ďalším príkladom je skládka v Martine, kde je v tesnej blízkosti od skládky situovaná segregovaná osada s vyše 300 obyvateľmi. Rómske osady sú situované aj v blízkosti skládky v Spišskej Novej Vsi, Veľkých Ozorovciach v okrese Trebišov a v Kozárovciach v okrese Levice aj keď s menším počtom obyvateľov.

Tu mi nedá nespomenúť  aj obec  Pribylina, kde v prípade 1 100 tonovej nelegálnej skládky odpadov - situovanej na brehu územia európskeho významu Belej a pri  rómskej osade  -  registruje OZ TATRY neustále obštrukcie pri jej odstránení zo strany štátnej správy a samosprávy.      

Nelegálne skládky sú síce menšie, ale je ich viac a sú bližšie k obydliam. Aplikácia TrashOut z celkového množstva takmer 6 000 aktívnych nelegálnych skládok eviduje vyše 2 700 skládok v najväčšej veľkostnej kategórii, ktoré je potrebné odviesť autom. V ich okolí sa do 100 metrov nachádza 7 400 trvalých pobytov, do 50 metrov to je 2 700 trvalých pobytov a v okolí do 25 metrov odhadujeme 400 obyvateľov.

Napriek tomu, že tím TrashOut n. f.  vypracoval pre obce podrobný manuál  používania aplikácie –  vytvorenie profilu, odber notifikácii, zmeny v statuse ohlásenej skládky – značná časť samospráv hlásenia občanov ignoruje.  A miestnych aktivistov, ktorí by na obce pritlačili, je zúfalo málo.      

Stav občanmi ohlásených nelegálnych skládok odpadov prostredníctvom aplikácie TrashOut k 21.02.2020, cca 18% lokalít vyčistených (Zdroj: https://www.trashout.ngo/statistics)

Ukážka ohlásenej nelegálnej skládky v TrashOut (Zdroj: https://www.trashout.ngo/statistics)

TrashOut – údaje viditeľné po prihlásení sa do systému (Zdroj: https://www.trashout.ngo/statistics)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DNES PÍŠE MATÚŠ RITOMSKÝ

Netlačme na Matoviča, aby niečo vymyslel, lebo to môže urobiť

Žiadna krajina nemá v rukáve zaručenú a jednoduchú cestu, ako z toho von.


Už ste čítali?