Demänovská dolina – z hľadiska praktickej ochrany a tvorby životného prostredia – nikoho nezaujímala. Ležala v obklopení Sinej, Bôrov, Poludnice a Krakovej holi – zjazvená nespočetnými ranami zemných prác a posiata chrastami desiatok hotelov a chát za ktorých architektonicky vizuál by sa v stredoveku odtínali ruky. A tak sme tam vstúpili. Občianske združenie TATRY (OZ TATRY) a OZ LIPA – Liptovskí aktivisti.
Do iniciatívy „Zelená Demänovská dolina“ som išiel s otvoreným srdcom. So záujmom ponúknuť tejto prekliatej doline pozitívny príbeh stromov a dobrovoľníctva. S prirodzenou ľudskou túžbou niečo nadčasové po sebe zanechať.
Pred niekoľkými mesiacmi som ani netušil, že z územia, v ktorom sa súlad so zákonom stotožnil so záujmami privilegovaných v láskavom požehnaní štátnych orgánov, sa môžu vyvaliť potoky špiny.
Netušil o vydierateľnosti OOCR Región Liptov, o projekte obce Demänovská Dolina „Les pre budúce generácie,“ ktorý sa vynoril zo vzduchoprázdna ako nečakaná odozva na medializáciu nášho zámeru, o personálnom prelievaní sa ľudí zo štátnej správy životného prostredia v Liptovskom Mikuláši do zamestnaneckého pomeru u developera (tí, čo ešte nedávno dávali pečiatky, ich teraz zháňajú).
„Investori nechcú v doline občianske združenia ... stromy musí sadiť firma (?!) ... musí to schváliť NAPANT ...,“ počúvate z úst človeka, ktorý vás šesť týždňov v lokalite Lúčky ťahá za nos a do roku 2021 chcel mať hotovo. A vy viete, v tej neúprimnej a falošnej záplave slov, že ide len o vyčíslenie ziskov a strát zrodené niekde v zákulisí kto, s kým a prečo, vedúce k rozhodnutiu koho prehodiť – v tejto projektovej hre – cez palubu. A speňažiť nápad vo firemnom divadielku s kulisami verejného obstarávania.
A tak Vám milí dobrovoľníci, ktorí ste sa v Demänovskej doline - Lúčkach stali kolektívnou persona non gráta , ďakujem za Váš časový dar. Oslovil som Vás s otvoreným srdcom ako človek, ktorý si nikdy nemyslel, že zbohatlícka nadutosť, tupá závisť a jedovaté parciálne záujmy môžu byť viac než praktická ochrana životného prostredia. A zároveň sa Vám ospravedlňujem za nádej, že Slovensko môže byť normálnym miestom pre život.
„Vidieť svet v zrnku piesku alebo v divokej kvetine. Držať nekonečno vo svojej dlani a večnosť v hodine,“ napísal anglický romantický básnik Wiliams Blake.
Hnis vylievajúci sa z aktuálnych kampaní politických strán i všade prítomná spoločenská sepsa sú obrazom krajiny, kde partikulárne záujmy a osobné zisky vždy zahlušia krehký výhonok Zmeny, potopia lokálne iniciatívy a zavraždia akúkoľvek občiansku angažovanosť , masívne vyháňajú najlepších slovenských mužov a ženy za hranice tohto štátu hľadať Svetlo.
P.S:
Na Chopku – Juh máte tri týždne na zaslanie pripomienok. Plač na sociálnych sieťach nepomôže ...