reklama

Biely Váh – sprznená rieka

Tam, kde sme očakávali panenskú krásu horskej rieky, sa na nás vyškierala civilizačná ľahostajnosť a alibizmus štátu i samosprávy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)
Obrázok blogu

Video, na ktoré si nájdi čas ... 

Kým si pri Kráľovej Lehote podá Biely Váh ruku so svojim čiernym bratom, aby vytvorili najdlhšiu slovenskú rieku, na tridsiatich kilometroch samostatnej púte zhučí tatranskými svahmi, prederie sa hlbokou tônistou dolinou a cestou pozdraví Važec, Východnú a Hybe. 

S blížiacim sa poludním zostupujeme prašnou poľnou cestou vlniacou sa obhospodarovanými poľami Východnej okolo pučiacich krovísk remízok do riečnej nivy. Z koberca tráv vykukujú hompáľajúce sa lampáše prvosienok, vo vlhčinách so starými vrbinami a jelšami kvitne záružlie, deväťsil, blyskáč, kým týchto jarných poslov o pár týždňov nenahradí mohutný džungľový porast lopúchov a žihľavy pahltne sajúci živiny z kyprých a pravidelne zaplavovaných nivných pôd.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Trblietajúca sa voda dravo skáče po obliakoch, vlní sa v početných meandroch ako mlada deva , eroduje nárazové brehy a v pokojných tôňach odovzdáva nadobudnutý materiál. 

V diaľke sa zjavujú torza Starého mlyna pozerajúce do krajiny očami slepých okien, v ruinách plávajú trámy bývalých striech, v poraste sa vinie zazemnený náhon. Mohol by to byť raj športových rybárov, osamelých básnikov, chlapcov z Foglarovej bobrej rieky, ak by ...

... svet ľahostajnosti a výhovoriek, v štáte s ústavným právom na priaznivé životné prostredie, stoviek paragrafov zákona o vodách i odpadoch, neustále neprznil rieku a jej zákutia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Od rómskej osady vo Važci po sútok s Čiernym Váhom, v biotope bobra európskeho, sa povaľujú tony naplaveného odpadu. Zdrapy igelitov sa trepocú ako tibetské modlitebné vlajky na pobrežných kroviskách, na štrkových laviciach sa povaľujú tisíce PET fliaš (a týmto pozdravujem autorov myšlienky presunutia ich zálohovania na rok 2023), vodou rozomletých kúskov iných obalov, sem tam sa v z blata vynorí starý sporák či iný kus vybavenia domácnosti. Odpad pláva v bobrej lagúne a stal sa súčasťou jeho centrálnej hrádze.

Vinníci majú tváre, mená a priezviská i adresu bydliska. Iba štát a samospráva mlčia a to ticho je neznesiteľné. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Biely Váh, sprznená rieka a biotop bobra európskeho: 

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Váh vzniká pri Kráľovej Lehote sútokom dvoch menších riek – Bieleho a Čierneho Váhu. Biely Váh pramení na svahoch Kriváňa vo Vysokých Tatrách, Čierny Váh pramení pod Kráľovou hoľou v Nízkych Tatrách. 

Názov Váhu sa spája sa so stvorením sveta, keď každá rieka mala od Stvoriteľa vo vienku svoj smer a mala aj svoje meno. Iba jedna nie. Voda pod Tatrami bola skrútená do klbka a nevedela, či je riekou a či jazerom. A keď dostali všetky rieky na zemi povel, aby začali tiecť, tento tok sa ani nehol, lebo váhal, čo má robiť. Vyslal teda Stvoriteľ anjelov pod Tatry, aby zistili, čo sa s vodou deje. Veru ani nevedeli, ako sa volá, a tak ju nazvali Váhavec, z čoho vzniklo slovo Váh. A jeden z anjelov vedel aj po latinsky, a tak ju nazval Bludárom, čiže Vagom. A od tých čias jej to meno zostalo. Voda sa napokon predrala skaliskami, no dodnes sa kadejako točí, lebo občas stále nevie, či tiecť nahor a či nadol.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

O Váhu sa nám však zachovala aj povesť, ktorá vysvetľuje vznik Bieleho a Čierneho Váhu. Na Liptove žilo vraj kedysi mocné knieža, ktoré zajala svojho najväčšieho nepriateľa. Ak chcel väzeň získať naspäť slobodu, musel vyhrať nad jeho najsilnejším, aj keď v srdci nie najlepším bojovníkom. Bol to totiž obor. Turnaj trval od pravého poludnia až dovtedy, kým slnko nezapadlo. A s posledným lúčom slnka vyhasol aj život znepriateleného kniežaťa. Obor bol pyšný na svoj výkon, no ešte viac sa tešil na svoju odmenu. A tou mala byť dcéra samotného kniežaťa. Dievča však prosilo otca, aby sa za neho nemuselo vydať. Toľko nariekala, až napokon srdce otca obmäkčila. Ale len sčasti. Vydaj totiž odložil na deň po splne mesiaca. Ako mesiac rástol, rástol aj smútok dievčiny. Keď bola luna v plnej kráse, stretla sa dievčina so svojím milým. Taká bola rozľútená, že jej napokon puklo srdce. Driečny mladík ju pochoval a začal sa túlať horami. Tu ho stretol žiarlivý obor, ktorý vedel o ich láske, a rozdrvil mu hlavu. Presne o polnoci, v deň splnu, vyvrela z oboch hrobov voda. Biela a čierna. Potôčky túlali sa krajom, až sa stretli v jednom toku a spoločne liali malebným krajom. Tak vraj z Bieleho a Čierneho Váhu vznikla najdlhšia slovenská rieka Váh.

Rudolf Pado

Rudolf Pado

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  1 462
  •  | 
  • Páči sa:  1 533x

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu