Invázne druhy: Ministerstvo zaslalo slohovú prácu

Autor: Rudolf Pado | 25.5.2020 o 14:46 | Karma článku: 6,50 | Prečítané:  1201x

Na tisíckach lokalít sa desaťročia rozrastajú populácie druhov ohrozujúcich ľudské zdravie i biodiverzitu a slovenské úrady – vrátane ministerstva životného prostredia – uviazli v príprave akčných plánov. 

 

Pred niekoľkými rokmi bola problematika inváznych druhov rastlín zhrnutá do pár odsekov zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Zákon formálne vyžadoval, prikazoval a usmerňoval.   

Dnes vyššie citovaná právna norma v § 7 Ochrana prirodzeného druhového zloženia ekosystémov rieši problematiku opäť len okrajovo, hlavná právna váha boja s inváznymi druhmi bola prenesená do zákona č. 150/2019 Z. z. o prevencii a manažmente introdukcie nepôvodných druhov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Aj tu sú ukladané vlastníkom, správcom a nájomcom pozemkov povinnosti smerujúce k odstraňovaniu inváznych druhov a prijímaniu takých opatrení, ktoré bráni ich šíreniu:  Vlastník alebo správca pozemku sú povinní za podmienok a spôsobom, ktoré ustanoví ministerstvo vykonávacím predpisom, odstraňovať zo svojho pozemku invázne nepôvodné druhy uvedené v národnom zozname alebo v zozname Európskej únie okrem druhov podľa odsekov 3 a 4 a starať sa o pozemok tak, aby sa zamedzilo ich šíreniu; ak je pozemok v užívaní inej osoby, ako je vlastník alebo správca pozemku, tieto povinnosti má užívateľ pozemku. Ak ide o výskyt inváznych nepôvodných druhov rastlín uvedených v národnom zozname alebo v zozname Európskej únie na lesných pozemkoch, povinnosti podľa prvej vety plní obhospodarovateľ lesa pri činnostiach vykonávaných v rámci bežného hospodárenia v lesoch a pri činnostiach vykonávaných v rámci plnenia opatrení určených akčným plánom.“ 

Pre úplnosť uvádzam, že obdobné povinností vyplávajú tzv. povinným osobám hospodáriacim či vlastniacim poľnohospodársku pôdu aj zo zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy.  Vlastník, nájomca alebo správca pozemku je povinný o pôdu starať sa spôsobom, ktorý  predchádza jej fyzikálnej, chemickej a biologickej degradácii.  

Zoznam inváznych druhov rastlín, ako aj spôsoby ich odstraňovania, je uvedený v prílohe č. 2a vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 24/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 

Bylinné druhy:  ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisiifolia), glejovka americká (Asclepias syriaca), pohánkovec (Fallopia sp., syn. Reynoutria), boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum), netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera), zlatobyľ kanadská (Solidago canadensis), zlatobyľ obrovská (Solidago gigantea).

Dreviny: pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima),  beztvarec krovitý (Amorpha fruticosa), kustovnica cudzia (Lycium barbarum), javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides).

Ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisiifolia) (Foto: A. Dobošová)

Glejovka americká (Asclepias syriaca) (Zdroj: http://snaturou2000.sk/invazne-rastliny/glejovka-americka)

Pohánkovec (Fallopia sp.,syn. Reynoutria) (Foto: A. Dobošová)

Boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum) (Foto: E. Gojdičová)

Netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera) (Foto: A. Dobošová)

Zlatobyľ (Solidago) (Foto: H. Kothajová)

Pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima) (Foto: M. Mútňanová)

Beztvarec krovitý (Amorpha fruticosa) (Foto: J. Košťál)

Kustovnica cudzia (Lycium barbarum) (Zdroj:  https://fotografiedb.wordpress.com/2016/06/14/kustovnica-cudzia/)

Javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides) (Zdroj:  http://www.fyzickageografia.sk/atlas/podstranky/javorovec_jasenolisty.html)

V čom je problém?

„Boj“ s inváznymi druhmi – napriek legislatívnemu ukotveniu stanovujúce povinností vlastníkom, správcom či nájomcom pozemkov, ako aj kontrolným orgánom, prebieha rovnakým spôsobom ako boj s klimatickými zmenami: predovšetkým v rovine verbálnej a deklaratívnej.

Povinné osoby, vrátane štátnych organizácii, si neplnia povinnosti  a kontrolné orgány nekontrolujú.

V prípade oznámenia parcely s výskytom invázneho druhu  sa po pár mesiacoch dočkáte od kontrolného orgánu t. j. okresného úradu formálnej odpovede typu: „Vlastník pozemku bol upozornený na povinnosť  ...“  Prejde rok a situácia je rovnaká.   V rámci Liptova viem zdokumentovať  porasty pohánkovca (krídlatky), ktoré zaberali v roku 2002 plochu 2 x 3 m, dnes pokrývajú 5 x 40 m.     

Invázne druhy sa masívne šíria okolo líniových stavieb pri ktorých došlo k silnej ruderalizácii prostredia ako sú diaľnice a cesty nižších tried, železničné trate, ako aj na brehoch veľkých riek okolo ktorých došlo k masívnemu výrubu brehových a sprievodných porastov. Pôvodné dreviny a kroviny boli rýchlo nahradené expandujúcimi inváznymi druhmi. Pre Národnú diaľničnú spoločnosť, Slovenskú správu ciest, Slovenský vodohospodársky podnik nie je „boj s inváznymi druhmi“ prioritou dňa. A práve s tzv. voľnej – osídlenej – krajiny sa tieto druhy presúvajú do vyšších stupňov ochrany, menia druhové zloženie pôvodných ekosystémov resp. priamo vyvolávajú ich zánik.  A to je len jeden z dopadov týchto rastlín na spoločnosť.

Na tieto skutočností som upozornil aj nové vedenie Ministerstva životného prostredia  a dostal som slohovú prácu maturanta, ktorý v krátkom formálnom texte zhrnul národnú a európsku legislatívu. A ja už dnes viem, že zmena v manažmente inváznych druhov sa konať nebude. 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Rozhovor

Andrej Kiska: Matovič ma pri Kollárovi sklamal (rozhovor)

Kiska chce za šéfku Za ľudí Remišovú.


Už ste čítali?