Kde sa v štáte stratili ľudia a peniaze?

Autor: Rudolf Pado | 27.5.2020 o 15:12 | Karma článku: 8,56 | Prečítané:  2068x

Obklopuje nás svet v ktorom drahé riešenia zamerané viac na proces než výsledok valcujú sedliacky rozum zameraný na cieľ.  

Tento článok voľne nadväzuje na publikované príspevky: A kto bude riešiť svinstvá?, Eurofondová šikana malých a korupcia veľkých, Dvojpercentná ilúzia.  

Verejná plocha, projektant,  projekt, záhradný architekt, projekt, dodávateľ, zhotoviteľ, stromy a kroviny, pätnásť tisíc eur. Verejná plocha, tužka, papier, náčrtok, občianske združenie, dobrovoľníci, stromy a kroviny, štyritisíc eur. Stret dvoch svetov.

Rozpočet štátu a samospráv sa za dve desaťročia nafúkol ako teplovzdušný balón (Liptovský Mikuláš dnes hospodári z cca 30 miliónmi eur t. j. cca miliardou slovenských korún), z európskych účtovných výkazov sa na Slovensko usmievajú vyčlenené eurofondové miliardy, Úrad splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti chrlí stratégie a vízie,  pre ľudí, za ľudí, s ľuďmi, zapájanie do veci verejných, občianska participácia sú inflačné slogany z vyhlásení  a prejavov politikov – parlamentných i komunálnych, iba realita naráža na útesy odpojenia miestnych občanov od financií a rozhodovania.  

Boli časy. Predvstupné. Slovensko na čakačke do EÚ. Medové motúzy grantových výziev zameraných na výsledok a cieľ. Žiadosť o finančnú podporu, excelovská rozpočtová tabuľka, pár logických príloh. Byrokracia ešte len vznikala. A sadili sa stromy v krajine, prednášalo na desiatkach škôl, monitorovali negatívne zásahy do životného prostredia, pre ľudí, za ľudí, s ľuďmi. A dokonca sa híkalo a chválilo. Tretí sektor  i občan bol partner, nie nepriateľ.   

Dnes sú eurofondové peniaze nestráviteľným sústom, poznám osoby a organizácie, ktorým zlomili väzy. Plánovanie mimo reálnych potrieb ľudí, ľuďmi, ktorým sme vraj dali mandát. Na predražené cyklotrasy, verejné priestranstva plné betónu, zámkovej dlažby a stromov bez ekologickej funkcie,  kompostárne s nepoužiteľným kompostom. Každá žiadosť o nenávratný finančný príspevok v rozsahu Leninových spisov, excelovská rozpočtová tabuľka veľkosti rodinného stanu, desiatky vynútených príloh a nestráviteľný manuál pre konečného žiadateľa. Parketa pre účelovo vzniknuté firmy – za 30% odtok cez konzultačné a právnické služby to napíšeme a vylobujeme – a podvodníkov. Už sa robí len draho, pre ľudí a bez nich.  

Workshopy a konferencie o kompostovaní namiesto manuálnej výroby stoviek kompostovísk, brožúry, letáky a plagáty o význame verejnej zelene namiesto jej výsadby, cyklotrasy viac na predražených projektových výkresoch než v teréne.

Environmentálni lídri – tak vášnivo diskutujúci o klíme, jej zmenách a adaptáciách – poletujú svetom. Barcelona, Berlín, Rím, Moskva, Štokholm ... , veľa projektových partnerov, veľa ciest, veľa seminárov, tréningov, konferencií, veľa chlebíčkov a pracovných obedov, siete a sieťovanie, iba praktické aktivity v nedohľadne.

Národné zelené financie podporujúce systematickú prácu mimovládnych organizácií neexistujú (ČR má vyše 100 environmentálnych vzdelávacích centier, u nás sú 4). Objemom disponibilných finančných zdrojov tragický  Zelený vzdelávací  fond živený najväčšími znečisťovateľmi životného prostredia  a Recyklačný fond zameraný na podporu budovania komunálnej infraštruktúry nie sú opäť príležitosťou pre lokálnu ľudskú kreativitu a použitie rúk.  

2%-asignáciu dane ovládli nadácie – dnes ich je vyše 700 – najmä tie korporatívne. Jednoduchá cesta firma – občianske združenie bola vymenená za potrubie  ukričaného marketingu , ktorým tečú milióny: firma – nadácia – žiadosť o grant – občianske združenie.  Projektová výzva, 576 žiadostí o podporu, 00 postupujúcich, SMS naháňanie hlasov, 30 podporených projektov,  800 eur ... A čo urobíš za pár stoviek na konci tejto cesty?                        

Ten zvyšok asignácie nie je opäť o práci, nasadení, výsledkoch, ale o kamarátovi, ktorý pozná kamaráta a ten má vplyv na riaditeľa či správnu radu. Komu a kde poslali 2% či sponzorské dary štátne firmy resp. firmy s podielom štátu za Mečiara, Dzurindu či Fica?

Nikdy nebolo finančných prostriedkov tak veľa ako je tomu dnes, váľajú sa v štátnom rozpočte, v rozpočtoch mnohých samospráv, v účtovných výkazoch firiem,  ale nikdy neboli tak vzdialené od ľudí a od efektivity ako v tomto čase. Neslúžia však ľuďom, ale len osobnému prospechu jednotlivcov.   

Všetci chcú chrániť životné prostredie,  rozvíjať  lokálne komunity, pomáhať starým a chorým , všetci produkujú státisíce statusov o tom čo, kde a ako by sa malo urobiť, ale nikto sa nechce pozerať do nepríjemného zrkadla reality. Efektívne a lacnejšie riešenia – s ľuďmi, pre ľudí a za ľudí - sú nežiaduce.

 

 

 

 

 

 

 

            

 

     

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Rozhovor

Andrej Kiska: Matovič ma pri Kollárovi sklamal (rozhovor)

Kiska chce za šéfku Za ľudí Remišovú.


Už ste čítali?