Liptovský Hrádok: Cyklotrasa namiesto stromov

Autor: Rudolf Pado | 29.5.2020 o 10:20 | (upravené 4.6.2020 o 11:05) Karma článku: 7,25 | Prečítané:  2241x

Hovoriť o zmene klímy a zároveň v mestách a obciach realizovať  betonárske a zeleň ohrozujúce projekty sa stalo slovenským štandardom financovaným európskymi  peniazmi. 

Liptovský Hrádok je na nohách. Radnica, na ktorej čele stojí  súčasný šéf Združenia miest a obcí Slovenska Branislav Tréger – a tu by sme očakávali nadštandardné vzdelanie a kontextové myslenie – oznámila realizáciu projektu „Cyklotrasa Liptovský Hrádok – II. etapa,“ na ktorý samospráva získala 485-tisíc eur z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu na výstavbu mestskej cyklotrasy. 

Na trase tohto 1,3 kilometrového diela – spojeného s umiestnením  47 lavičiek,  2 plagátovacích plôch, 2 stojanov na bicykle s prístreškom a 26 nádob na odpadky – stojí 23 kusov stromov a 120 m2 krovitých porastov, o ktorých výrube už rozhodla obec Kráľová Lehota dňa 03.05.2019.

Viera Malastová, z Odboru výstavby, životného prostredia a dopravy Mestského úradu v Liptovskom Hrádku, ktorá v minulosti ubezpečila OZ TATRYOZ LIPA – Liptovskí aktivisti, že v záujme korektných vzťahov nás bude neformálne informovať o každom významnejšom výrube v Liptovskom Hrádku, sa k výrubu vyjadrila nasledovne: „Vo východnej časti trasy sa nachádza 16 líp malolistých s obvodmi okolo 100 centimetrov. Ich koruny je potrebné pre bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky neustále upravovať orezávaním. Lipy tu pre svoju mohutnosť nemajú perspektívu ďalšieho rastu. Zeleň v tejto lokalite je umiestnená nerovnomerne a je pozostatkom predchádzajúcej výsadby. V západnej časti úseku dôjde k odstráneniu nesúrodého porastu briez a borovíc.  Za odstránenú zeleň bude vysadených 46 kusov javorov mliečnych v kultivaroch vhodných do mestského prostredia.“

Pre nezorientovaného čitateľa si dovolím uviesť, že len na hrubo prerátaná spoločenská hodnota 16 ks líp týchto rozmerov, aj pri uplatnení indexácie poškodenia, je min. 20 000 €, pričom náhradná výsadba –  v stromovom habituse cukrovej vaty t. j. atráp drevín so silne redukovanými korunami namiesto funkčnej listovej hmoty  – dosahuje, podľa cenníka renomovaného lokálneho  dodávateľa drevín, hodnotu cca 1 400 € (Doplnené: Podľa textu rozhodnutia obce Kráľová Lehota č. OcÚKL 2019/164, by malo ísť o cenovo náročnejšiu výsadbu). A to nejdem opisovať ďalší význam starých stromov spojených s konkrétnym mestom či miestom. 

Ničenie mestského životného prostredia v mene „rozvojových projektov“ sa vo verbálnom a neúprimnom opare slov o boji s klimatickými zmenami stalo štandardom.  Stromy padali v Spišskej Novej Vsi i v Ružomberku, cyklistické trasy kreslili a kreslia projektanti cez remízky či stromoradia na mnohých ďalších miestach Slovenska.  Európske peniaze určené na životné prostredie, rozvoj nemotorovej mobility, nám devastujú verejnú a krajinnú zeleň.  A Ministerstvo životného prostredia SR i vzdialený Brusel tento prístup dlhodobo akceptujú.   

Názor občanov Liptovského Hrádku na trasovanie cyklocesty najlepšie dokumentuje mohutná diskusia

Rozhodnutie obce Kráľová Lehota o výrube drevín  

A kde sú občianske združenia či občania?

Kým v minulosti  sa o celej agende životného prostredia rozhodovalo na okresných úradoch, dnes – po reforme verejnej správy – sa o výruboch drevín, a nielen o tejto agende, rozhoduje na obciach, ktorých je vyše 2 900, ako aj na okresných úradoch – odboroch starostlivosti o životné prostredie (Dosť pozoruhodný názov na to, že sa v podstate o nič nestarajú).  

Zároveň štát, ktorý napriek verbálnym deklaráciám o občianskej spoločnosti nenávidí angažovaných občanov a aktívne občianske skupiny, zaviedol povinnosť, že za účastníka konania – za splnenia pomerne prísnych podmienok (§ 82 ods. 3, 6 a 7 zákona o ochrane prírody a krajiny) –  sa predbežne musíte prihlásiť v každej obci v ktorej sa v budúcnosti plánujete angažovať, a to zaslaním písomnej žiadosti a stanov organizácie. 

Štát zároveň zrušil proaktívne oznamovanie správnych konaní napr. listom či e-mailom obcami i štátnou správou životného prostredia tzn. pre mimovládne organizácie nutnosť aktívne sledovať úradné tabule obcí -  desať, dvadsať, sto, dvesto  - i okresných úradov – odborov starostlivosti o životné prostredie „čo je tam aktuálne vyvesené“.  

Do každého jednotlivého správneho konania sa - na základe už zaslanej predbežnej žiadosti o účastníctvo  - musíte opätovne písomne prihlásiť.

A aby toho nebolo málo, časť samospráv – aj za asistencie štátu – aktívne „pracuje“ na tom, aby vás z účastníctva vyšachovali napr. presunom správneho konania na obec v ktorej nie ste prihlásený za účastníka alebo na okresný úrad. V Jakubovanoch sa vedelo, po skúsenostiach s obecným  cintorínom, že cez OZ TATRY a OZ LIPA – Liptovskí aktivisti cesta nevedie, a tak o zdevastovaní obecného parku sa rozhodlo na Okresnom úrade v Liptovskom Mikuláši účelovým, a podľa môjho názoru nezákonným,  uplatnením zákona o vodách na výrub verejnej parkovej zelene.                     

Ústne pojednávania   a obhliadky  na mieste sa realizujú v pracovnom čase úradov t. j. aj v pracovnom  čase občanov, ktorí – ak sa problematike nevenujú profesionálne ako zamestnanci  občianskeho združenia – sa týchto konaní môžu zúčastniť len na úkor vlastnej  dovolenky či náhradného voľna.  

Ak chcete dať preskúmať rozhodnutie po funuse t. j. mimo odvolacieho konania, to je aj prípad Liptovského Hrádku,  tak štát si od občianskeho združenia vypýta 165,50 €, pričom štátne orgány, obce, VÚC  sú od správnych poplatkov oslobodené (§ 4 zákona o správnych poplatkoch).  A opäť sa môžete od rána do večera zamýšľať nad tým, komu vlastne a akým zámerom slúži tento štát.   

Nie je v silách žiadneho environmentálneho občianskeho združenia, ak ich nebudú stovky, ustrážiť dianie  v obciach a v štátnej správe, ak sa miestni ľudia nenaučia sledovať úradné tabule a kričať, kým je ešte čas.     

Tadiaľ by mala viesť cyklotrasa (Foto: R. Běhal):

    

Občianske združenie TATRY (doplnené dňa 04.06.2020): 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Rozhovor

Andrej Kiska: Matovič ma pri Kollárovi sklamal (rozhovor)

Kiska chce za šéfku Za ľudí Remišovú.


Už ste čítali?