Vážená pani prezidentka,
z pozície najvyššieho ústavného činiteľa nás vyzývate k občianskej angažovanosti a statočnosti v zápase o lepšiu podobu Slovenska.
Napriek týmto apelom podstatná časť občanov ostáva pasívna či apatická vo vzťahu k lokálnej korupcii, klientelizmu či poškodzovaniu životného prostredia. Ich život ovláda ľahostajnosť či strach zo straty zamestnania, o rodinu i vlastné zdravie a život.
Každý región má lokálneho Kočnera, Bödöra, Jankovskú i Tótha, ľudí vplyvu, naoko ctihodných podnikateľov, prokurátorov a sudcov, posúvajúcich figúrky na šachovnici moci. Ani tu nie je štát zárukou ochrany bežných ľudí pred organizovaným prenasledovaním a plateným zberom kompromitujúcich informácií.
Zápas o lepšie Slovensko stojí mnohých ľudí všetko: vedie k spoločenskej ostrakizácii.
Vážená pani prezidentka,
v uplynulých dňoch sa mi dostalo do rúk vyjadrenie predsedu okresného súdu Dolný Kubín Rastislava Plutinského k návrhu Ing. Jána Šimúna na funkciu prísediaceho v obvode Okresného súdu Dolný Kubín, ktoré pripomína časy hlbokej komunistickej totality spojenej s kádrovaním občanov.
„... prísediaci by sa aj v občianskom živote zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť dôstojnosť funkcie prísediaceho alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Platí totiž zásada, že spravodlivosť musí byť nielen dávaná, ale musí sa aj tak javiť. Nie potom vhodné, aby kandidát na prísediaceho bol viacnásobne účastný v súdnych konaniach a to predovšetkým v postavení žalovaného či povinného.Taktiež nie je vhodné, aby sa profiloval napr. ako občiansky aktivista s cieľom riešiť konkrétne problémy v regióne, nakoľko tieto aktivity môžu mať vyústenie v súdnych či iných konaniach a môže to ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné, spravodlivé rozhodovanie súdu, resp. spôsobovať vylúčenie súdu či konkrétneho sudcu“ , sú vety zaznievajúce z prostredia s historicky najnižšou dôverou občanov.
Vážená pani prezidentka,
minister životného prostredia SR Ján Budaj v súvislosti so závažnými environmentálnymi zisteniami v areáli Istrochemu položil rečnícku otázku: „Naozaj sa máme prizerať, že tí, čo zbohatli na privatizácii, na nás majú hodiť ešte aj ekologickú záťaž?“
Ing. Ján Šimún je vinný zo skutku občianskej angažovanosti, lebo sa so vztýčenou hlavou, v mene budúcich generácii a princípov prekračujúcich hranice pozemského života – postavil priemyselnému gigantovi, ktorý sa na Orave stal nedotknuteľným.
S úctou
Mgr. Rudolf Pado
