Podľa premiéra Matoviča, ktorého sebastrednosť a účelový relativizmus každý deň preráža nové mantinely – uprostred davu verných pre ktorých bolo symbolické podanie ruky i sľub občanom iba formálnym a akceptovateľným predvolebným gestom – nastal čas stiahnutých chvostov.
„Predpokladám, že na konci SaS aj Za ľudí stiahnu chvost a bola to len taká hra na ľudí,“ povedal premiér s dávno vypnutými ističmi regulujúcimi dopad jeho slov na politických partnerov i spoločnosť.
Najväčší súčasný slovenský manipulátor s ľudskými emóciami – a táto jeho vlastnosť zabezpečila strane víťazstvo v parlamentných voľbách – odkázal verejnosti, že zatvárať očí pred realitou v mene akéhosi vyššieho cieľa je legitímny štátnický i občiansky postoj.
Kradne niekto v obchode, odvráťme tvár, veď nejde o náš biznis.
Prepadli niekoho na ulici, pridajme do kroku, nejde o našu vec.
Hučí motorka v chránenom lese, prehrmí, nech to riešia policajti.
Optimalizuje šéf daňové výdavky, mám prácu, nestarám sa.
Nelegálna skládka za humnom. Nevidím, nepočujem, nehovorím.
Optimalizácia vlastnej existencie. Rizík a strát.
Premiér, ktorý si chráni vlastný zadok na štátnickej stoličke – v slovnom opare treťotriedneho populizmu – si zaslúži len obdobných občanov. A bez nich je akákoľvek Zmena nemožná.
To ostatné zhodnotia dejiny.