Kto ochráni životné prostredie pred štátnymi ochranármi?

Autor: Rudolf Pado | 8.7.2020 o 14:29 | (upravené 10.7.2020 o 12:38) Karma článku: 6,80 | Prečítané:  1142x

Slovenskú prírodu už nechránime len pred developermi a ľudovými vandalmi,  lebo útoky proti nej prichádzajú priamo z centra jej inštitucionálnej ochrany. 

Stojíme na prahu tretieho výberového konania na riaditeľaŠtátnej ochrany prírody SR (ŠOP SR).  Dokument z druhého pokusu je názornou ukážkou personálnej núdze v ktorej sa ocitla ochrana životného prostredia na Slovensku. Ak dlhoročný funkcionár – aj v pozícii riaditeľa sekcie ochrany prírody a krajiny ŠOP SR – Michal Adamec  hovorí o reštarte organizácie, tak sa chce plakať. Aj bocian Edo uväznený v átriu FPV Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, v rámci akejsi záchrany, by vedel k téme povedať svoje.     

Z diskusie pod záznamom z verejného vypočutia

A pretože ryba smrdí od hlavy, tak nihilizmus štátnej ochrany – spôsobený kombináciou nedostatočného financovania v paradoxnom prepojení  na početnéprojekty pre projekty s osohom pre Našich, masívnych čistiek, individuálneho vyhorenia či iba chýbajúceho srdca – zaplavil celú krajinu.

Už akoby o nič nešlo. Iba prežiť ďalší deň a čo-to uchrániť aspoň vo vyšších stupňoch ochrany. A výsledkom nie je – možno prekvapivo – spoločenský viditeľný rozklad NAPANTu či TANAPu, našich najznámejších národných parkov, ale už ani neskrývaný lynč intravilánov i tzv. voľnej krajiny t. j. územia obklopujúceho obce.

Tu padajú ročne stovky kusovhodnotných drevín, množia sa nelegálne skládky, hektáre prerastajú inváznymi druhmi bylín, tečú žumpy, sklady chemikálií i močovkové jamy, pod „dohľadom“  lesných, poľných, vodných strážcov i stráže ochrany prírody.  Nevidenie a farizejstvo – s odznakom na hrudi či nášivkou na flisovej bunde – sa stali pracovnou metódou.

Slovenskú prírodu už nechránime len pred developermi a ľudovými vandalmi,  lebo útoky proti nej prichádzajú priamo z centra jej inštitucionálnej ochrany.  

Ružomberská prokuratúra podáva protest voči rozhodnutiu obce Štiavnička o povolení výrubu 183 ks stromov na základe žiadosti spoločnosti Mondi SCP, a. s., alezdravé stromy už dávno ležia v prachu pri ceste.  

Iný orgán ochrany prírody – Mesto Liptovský Mikuláš, opäť za asistencie zamestnancov ŠOP SR, neakceptuje návrhOZ TATRY na náhradnú výsadbu v rozsahu 84 ks drevín t. j. pomer  1: 3, a dohodne sa na 28 ks. Čo tam potom, že indexovaná spoločenská hodnota drevín – po zohľadnení miery poškodenia stromov určených k výrubu – presahuje 30 000 € a náklady náhradnej výsadby budú predstavovať sumu niekde medzi 600 až 1 400 eurami, podľa druhu dreviny. Porozprávame o zmene klímy, o adaptácii krajiny na túto zmenu, povzdycháme na mestskom úrade nad nedostatkom finančných zdrojov na výsadbu zelene a priam ukážkovo sa zbavíme zákonnej možnosti   –  za asistencie ŠOP SR – na početnú a kvalitnú výsadbu.  A financie budeme následne hľadať v mimorozpočtových zdrojoch (dotácie, súkromné grantové schémy).

A dalo by sa pokračovať.

Ako sa orgán ochrany prírody – Mesto Liptovský Mikuláš a ŠOP SR dohodli

Ak sa ľuďom v  ŠOP SR  jednoducho nechce, lebo každodenný čas v zamestnaní  berú len ako nevyhnutné obdobie pred dôležitejšími aktivitami (či kšeftami), bolo by fajn, ak by aspoň nepodrážali nohy ľuďom a organizáciám, ktorým ešte ide o princípy a hodnoty, o každý strom, pramienok vody či  naozaj čistú krajinu.

 

Súvisiace články:

Štát minul na ochranu prírody 34 miliónov eur, príroda si to skoro nevšimla

Zelená zlodejina v mene národa?

V mene národa k eurofondom

Národné zelené rozhadzovanie

Judášsky groš štátnej ochrany prírody

Veľká lyžica SAŽP

Kde sú štátni ochranári?

Výzva na odstúpenie riaditeľa ŠOP SR

Šopkizmus

Čudná zmluva z envirorezortu za státisíce

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Niektorí vojaci si na protest strhávajú výložky. Rúca sa Lukašenkov režim?

Najviac dobitých demonštrantov radšej neprepúšťajú.

Stĺpček Zuzany Kepplovej

Aspoň sme to skúsili

Cichanovskej boj nie je márny.


Už ste čítali?