reklama

Vtáka poznáš po perí a starostu podľa triedenia odpadov

Hlavným cieľom členských krajín EÚ v oblasti nakladania s komunálnym odpadom je zabezpečiť do roku 2020 jeho recyklovanie na úrovni 50 %. NKÚ SR sa pozrel na to, kde sa práve nachádzame.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Pre splnenie tohto cieľa prijala SR vo svojom strategickom dokumente cieľ dosiahnuť do roku 2020 úroveň triedenia komunálneho odpadu až 60%, nakoľko nie všetok vytriedený odpad je kvôli jeho znečisteniu ďalej recyklovateľný. Tento cieľ mal byť dosiahnutý prostredníctvom čiastkových cieľov na jednotlivé roky nasledovne: rok 2017: 30%, rok 2018: 40 %, rok 2019: 50 %, rok 2020: 60 %. Čiastkové ciele mali byť prostredníctvom programov odpadového hospodárstva obcí záväzné pre každú obec.

Úlohou štátu bolo vytvoriť vhodné legislatívne prostredie pre triedený zber a budovať u občanov povedomie o jeho potrebe. Obce boli zodpovedné za dodržiavanie štátom nastavených pravidiel, zabezpečenie efektívneho a účinného systému triedenia a tiež propagovanie triedenia odpadov medzi občanmi.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ SR) preveril MŽP SR ako tvorcu politiky odpadového hospodárstva a 58 vybraných obcí (Záverečná správa „Efektívnosť a účinnosť triedeného zberu komunálneho odpadu,“ január2019)a to so zameraním sa najmä na veľké mestá, ktoré sú najväčšími producentmi komunálneho odpadu. Aj napriek tomu, že z hľadiska početnosti je miest nad 10 000 obyvateľov len menej ako 10 %, produkujú približne dve tretiny odpadu.

Obce boli vyberané na základe dvoch kritérií, a to podľa objemu produkcie odpadu v rámci troch veľkostných kategórií a objemu produkcie podľa jednotlivých krajov. Rozdelenie kontrolovaných subjektov v rámci krajov bolo približne rovnomerné, no z hľadiska objemu produkcie tvorili až dve tretiny kontrolovaných subjektov mestá nad 10 000 obyvateľov. Obce do 1 000 obyvateľov neboli do kontroly zahrnuté, pretože ich celková produkcia netvorila ani 10 % celkovej produkcie komunálneho odpadu

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kontrolovaným obdobím bolo obdobie rokov 2015 až prvý polrok 2018. Cieľom bolo porovnať obdobie pred účinnosťou nového zákona o odpadoch a obdobie po jeho zavedení, aby bolo možné vyhodnotiť, do akej miery sa štátu podarilo implementovať do praxe základné nástroje na podporu triedenia odpadov.

NKÚ zistil, že v rámci Programu predchádzania vzniku odpadu SR na roky 2014 až 2018 sa MŽP SR podarilo splniť len 48,78% opatrení. V rámci kontroly plnenia Programu odpadového hospodárstva SR na roky 2016 až 2020 sa do vykonania kontroly podarilo splniť 58,70% opatrení. MŽP SR sa napr. nepodarilo zvýšiť podiel triedeného odpadu na úroveň, ktorú si stanovilo či nevypracovalo metodiku na výpočet množstva biologicky rozložiteľného odpadu v domácnostiach. Za tri roky kontrolovaného obdobia sa množstvo komunálneho odpadu zvýšilo o 12,79 %.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Úrad na základe vykonanej kontroly konštatoval: „Najväčším nedostatkom bolo, že do súčasného obdobia neprebehla takmer žiadna aktivita zo strany štátu zameraná na informovanosť občanov“ a ďalej uviedol „V kontrolovanom období chýbala elementárna kontrola, ktorá by odhalila, že v SR takmer tretina obcí nevykazovala ani povinné zložky odpadu. Ani zavedenie a vykazovanie triedeného zberu povinných zložiek automaticky nezabezpečuje jeho efektívnosť a účinnosť, ale je pre to základným predpokladom. Preverením správnosti vykazovania údajov obcí o komunálnom odpade boli zo strany NKÚ SR identifikované významné chyby. Fakt, že išlo o systémové chyby, opäť poukazuje na absenciu akéhokoľvek kontrolného mechanizmu na overenie údajov uvádzaných vo výkazoch obcí zo strany štátu.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Z hľadiska cieľov pre triedenie NKÚ SR uviedol , že nemožno porovnávať menšie obce s mestami, v ktorých sídlia zberné suroviny. Nimi vytriedený odpad tvoril v priemere viac ako polovicu celkovo vytriedeného odpadu všetkými kontrolovanými obcami, pričom výraznú väčšinu tvorili kovy. Dosiahnuté výsledky v obciach preto automaticky nemusia odrážať úspešnosť nastaveného systému triedenia v obci. Ako príklad uviedol úrad Fiľakovo, ktoré v roku 2017 vytriedilo najviac odpadu spomedzi miest nad 10 000 obyvateľov (60,60 %), ale až viac ako 80 % všetkého vytriedeného odpadu tvorili kovy.

Hlavnou myšlienkou zavedenia rozšírenej zodpovednosti výrobcov bolo preniesť finančnú zodpovednosť za triedenie odpadu na výrobcov obalových a neobalových výrobkov. V praxi by malo platiť „čím viac vytriediš, tým viac ušetríš“. NKÚ SR zistil, že zníženiu miestneho poplatku však došlo len v štyroch obciach aj napriek tomu, že podiel triedeného odpadu mal v rokoch 2015 až 2017 rastúci trend až u takmer 90 % kontrolovaných obcí. K zníženiu nedošlo dokonca ani od polovice roka 2016, kedy sa obciam znížili náklady o náklady za triedenie papiera, plastu, skla, kovov a viacvrstvových kombinovaných materiálov.

NKÚ SR ďalej konštatuje, že väčšina obcí financuje odpady z vlastných rozpočtov aj napriek tomu, že táto činnosť má byť podľa zákona o odpadoch krytá výnosom z miestneho poplatku. Až 80 % obcí doplácalo z vlastného rozpočtu v priemere približne 20 % celkových nákladov na nakladanie s odpadmi. Každá šiesta obec doplácala viac ako tretinu nákladov a extrémna hodnota bola zistená v obci Ladomirová, ktorá v roku 2017 doplácala na túto činnosť viac ako 70 %. Už pri samotnom rozpočtovaní obcí nepokrýval výnos z miestneho poplatku predpokladané náklady v 72,41 % prípadoch. Ďalej úrad uvádza: „Ak výnos z miestneho poplatku nebude zohľadňovať skutočné náklady obce, nebude mať rozšírená zodpovednosť výrobcov pre občanov motivačný charakter a tým nebude splnený jej hlavný účel.“

MŽP SR definovalo tzv. štandard zberu pre jednotlivé zložky triedeného odpadu spadajúceho pod rozšírenú zodpovednosť výrobcov. Zjednodušene vyjadruje, aký objem nádob alebo vriec musí mať občan k dispozícii na triedenie odpadu počas roka. Na jeho splnenie súčasne nesmie byť vytvorená neprimeraná donášková vzdialenosť pre občana. NKÚ SR konštatuje: Nie je však definované, čo sa v tomto prípade rozumie pod pojmom primeraná. V praxi je pre obce tiež problematické túto skutočnosť preukázať.“ 

Účinnosť systémov triedeného odpadu v obciach bola posudzovaná vo vzťahu k cieľu SR na rok 2017, t. z., či podiel triedeného odpadu dosiahol úroveň 30,00 %. Podľa takto nastaveného hodnotenia bol v roku 2017 systém triedenia účinný v 30 obciach (51,72 % kontrolovaných obcí). Na základe údajov za roky 2015 až 2017 bolo tiež odhadnuté, koľko obcí má predpoklad splniť cieľ na rok 2020 (60% mieru triedenia). NKÚ SR predpokladá splnenie cieľa pre 13 obcí z 58 kontrolovaných. 

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Základným všeobecne záväzným právnym predpisom obce pri nakladaní s odpadmi je všeobecne záväzné nariadenie o odpadoch, v ktorom sú okrem iného uvedené základné informácie o triedenom zbere odpadov. V takmer tretine prípadov bolo zistené, že tento dokument neobsahoval všetky náležitosti definované zákonom o odpadoch.

Povinným strategickým dokumentom obce, ktorý by mal obsahovať základné ciele a opatrenia na ich dosiahnutie, bol program odpadového hospodárstva obce na roky 2016 až 2020. V čase výkonu kontroly neboli vypracované až v 77,59 % prípadoch. S výnimkou jednej obce bola táto situácia spôsobená skutočnosťou, že dokument nebol vypracovaný na úrovni krajov, na ktoré musia programy obcí nadväzovať.

Triedený zber v obciach bol zabezpečovaný buď externou spoločnosťou (68,97 % prípadov), alebo obcou (obec samostatne alebo prostredníctvom svojej príspevkovej organizácie, prípadne obchodnej spoločnosti). Pri externom zabezpečení mali obce v niektorých prípadoch tendenciu nechávať celú zodpovednosť na inej spoločnosti, ktorá je povinná len zber zabezpečovať, nemá snahu podiel triedeného zberu zvyšovať. V mnohých prípadoch obec nemala prehľad o finančných tokoch v nakladaní s odpadmi a údaje o množstvách nepodliehali zo strany obce žiadnej kontrole.

Obce, ktoré nezabezpečovali triedený zber prostredníctvom externej spoločnosti, splnili stanovené ciele triedenia na rok 2017 v 64,71 % prípadov, v prípade zabezpečenia triedeného zberu externou spoločnosťou to bolo len 45 %. Z pohľadu zvyšovania podielu triedenia odpadov sa teda neukazuje ako vhodné ponechať celú súvisiacu agendu výhradne na externú spoločnosť bez akejkoľvek iniciatívy obce.

Obrázok blogu

V oblasti triedenia povinných zložiek odpadu boli nedostatky zistené pri kovoch, ktoré síce boli až na dve výnimky triedené vo všetkých obciach, neboli však vykázané v ôsmich prípadoch. Podstatnejšie nedostatky boli zistené pri ďalších štyroch povinných zložkách odpadu: viacvrstvové kombinované obaly: zelený biologický rozložiteľný odpad, jedlé tuky a oleje, kuchynský biologický rozložiteľný odpad. 

Štyri z ôsmich zložiek triedeného odpadu, ktorých triedenie je povinné zo zákona o odpadoch, nevykazovala až približne tretina obcí.

NKÚ konštatuje, že v súčasnosti neexistuje oficiálna metodika na zisťovanie zloženia zmesového odpadu, podľa niektorých nezávislých výskumov sa však predpokladá, že práve kuchynský biologicky rozložiteľný odpad tvorí veľký potenciál pre zvýšenie podielu triedeného odpadu, pretože jeho zastúpenie v zmesovom odpade je významné. V kontrolovanom období boli prostredníctvom MŽP SR zavedené štyri výnimky, ktoré si obce mohli uplatniť na netriedenie tohto odpadu. Jedna z nich (ekonomická neúnosnosť zavedenia systému triedenia) bola stanovená tak, že ju nemala problém splniť žiadna väčšia obec. Citujem úrad: Uplatňovanie výnimiek pre netriedenie biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu spôsobilo, že jeho triedený zber v súčasnosti prakticky nefunguje. Triedený zber tejto zložky odpadu bol v kontrolovanom období neúčinný.“ 

Obrázok blogu

Nesprávne údaje o odpade vykazovala takmer polovica kontrolovaných obcí. Z pohľadu SR nebol tento problém až taký výrazný. Podľa výkazov vytriedili v roku 2017 kontrolované obce 30,21 % odpadu, podľa údajov zistených kontrolou by bol tento podiel 32,39 %. Významné chyby však boli zistené na úrovni jednotlivých obcí. 

NKÚ SR zistil, že priebežné ciele SR smerujúce k dosiahnutiu hlavného cieľa na rok 2020 (triediť 60 %) splnilo o osem obcí viac v porovnaní s údajmi, ktoré boli vykazované obcami prostredníctvom výkazov o komunálom odpade. Najvyššiu chybovosť dosiahla obec Kameničná a mestá Kysucké Nové Mesto, Tornaľa a Trebišov, kde kontrolou zistený podiel triedeného odpadu predstavoval až viac ako trojnásobok podielu, ktorý bol vykazovaný. V prípade mesta Dunajská Streda a Vranov nad Topľou to bol dokonca viac ako štvornásobok. Dôvodom týchto významných chýb bolo nevykazovanie všetkých zberov triedeného odpadu na území obcí, hlavne údajov zo školských zberov (15 prípadov), od zberných surovín (deväť prípadov), z mobilných zberov (šesť prípadov) a v dvoch prípadoch išlo o nevykázanie údajov zo zberného dvora. Celkovo bol zber, ktorý neprechádzal evidenciou obce, identifikovaný vo viac ako polovici všetkých kontrolovaných obcí.

Obrázok blogu

NKÚ SR konštatuje značnú pasivitu obcí vo vzťahu k propagácii triedenia odpadov a variabilite aktivít. V 10 kontrolovaných obciach nezistil žiadne propagačné aktivity a v ďalších 3 ich pokladal za nedostatočné.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

P.S:

Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) sprístupnil na svojej web stránke interaktívny analytický nástroj na kontrolu miestnej samospráv. Aplikácia, nazvaná MuMAP (z anglického Municipalities on Map), ponúka širokej verejnosti nielen výsledky kontrol NKÚ od roku 2012, ale aj prehľad o zadlžení jednotlivých miest a obcí, či získaných eurofondoch na jedného obyvateľa, priamo na mape Slovenska. 

Rudolf Pado

Rudolf Pado

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  1 462
  •  | 
  • Páči sa:  1 533x

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu