Slovensko: Stovky malých Černobylov

Autor: Rudolf Pado | 29.7.2020 o 7:00 | Karma článku: 8,86 | Prečítané:  2451x

S nastrčenou dlaňou desaťročia pľundrujeme túto krajinu, vyžierame jej podstatu a verbálne túžime po zodpovednosti iných.   

Medzi obcami Lopej a Predajná, neďaleko Podbrezovej, desaťročia pozerajú do krajiny dve čierne gudrónové očí. Zmes uhľovodíkov a kyseliny sírovej – pozostatok spracovania ropy Petrochemou Dubová – ohrozuje životné prostredie i samotných ľudí. Stačia výdatnejšie zrážky a ...

V spomienkach pamätníkov na tému ako bolo za komunistov lepšie, o časoch sto percentnej zamestnanosti a nikdy nekončiacich sociálnych istotách, chýbajú state o neustále navyšovanom a nesplácanom environmentálnom dlhu. 

Stovky lokalít utopených v banských kaloch a energetických popolčekoch, v zapečatených sudoch s kvapalinami neznámeho zloženia, rozpadajúcich sa vreciach so zakázanými insekticídmi, dnes žobronia o eurofondovú záchranu.

Mečiarovskí privatizéri ukradli už amortizované fabriky – veď cudzie nechceme a svoje nedáme – , aby vycucali ešte posledné zvyšky špiku z neudržateľného spoločenského zriadenia, a materializované svinstvo hodili na štát.  Občan zaplať sanáciu neriadených skládok, zabezpečenie odkalísk či skladov chemikálií po záruke. Prosperita štátnych podnikov postavená na filozofii koristníctva v nevyvetrateľnom zápachu komunistických žvástov.

Ani lokálna úroveň v pľundrovaní krajiny nezaostávala. Mladí a starí budovatelia, ľud, pod dohľadom miestnych národných výborov, komunálnym odpadom zasypávali suché jarky, úžľabiny, strže, štrkové jamy, kameňolomy ... po obvodoch dedín. Tisíce nelegálnych skládok dnes prerastených stromami a burinou, malé časované bomby.

A v hlave stále pretrvávajúci model správania sa pretavovaný  do každodenného vytvárania novodobých čiernych svedectiev.  Aplikácia TrashOut – ignorovaná úradníkmi ministerstva životného prostredia i vnútra  – ako výpoveď o národe i povahe časti Slovákov.

Chorľavieme po tisícoch –  od totálneho rozpadu imunitného systému s neidentifikovateľným spúšťačom po pestrú paletu onkologických nálezov – a vinu zvalíme na Boha či osud, niekedy dva  v jednom.  Iba pohľad do vlastného zrkadla sa nám bridí.

V dohľade každého slovenského okna sa rozprestiera lokálny Černobyľ posvätený starostom či liknavým okresným  úradníkom,  za ním mlčia generácie v pohodlnom spánku nekonfliktnosti a konformizmu. Takto si tu žijeme.

Len netasiť meč voči miestnym gaunerom a natŕčať dlaň smerom k Bruselu.

Ohlásili ste skládku cez telefón? Úradníci pod MV SR (OÚ, odbory starostlivosti o životné prostredie) to neriešia a minister Mikulec (OĽaNO) niekde štrikuje ústami

Gudrónové jazerá pri Predajnej (foto: P. Škovránek) 

   

    

 

        

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Niektorí vojaci si na protest strhávajú výložky. Rúca sa Lukašenkov režim?

Najviac dobitých demonštrantov radšej neprepúšťajú.

Píše Martin Kugla

Nechcel majdan, tak dostane plošču

Zdá sa, že Lukašenko končí.


Už ste čítali?