Životné prostredie Európy. Stav a perspektíva 2020

Autor: Rudolf Pado | 5.8.2020 o 7:00 | Karma článku: 6,17 | Prečítané:  316x

Správa Životné prostredie Európy – stav a perspektíva 2020 (SOER 2020) je v poradí už šiestou správou SOER, ktorú vydala Európska environmentálna agentúra (EEA) a jej zverejnenie v roku 2020 má upozorniť na veľké rozdiely ...

medzi stavom životného prostredia a existujúcimi krátkodobými a dlhodobými politickými cieľmi EÚ.

Od roku 1950 sa svetová populácia strojnásobila na 7,5 miliardy; počet ľudí žijúcich v mestách vzrástol štvornásobne na viac ako 4 miliardy; hospodárska produkcia sa zvýšila dvanásťnásobne, čomu zodpovedá podobný nárast využívania dusíkatých, fosforečných a draselných hnojív; a spotreba primárnej energie sa zvýšila päťnásobne. Prognózy do budúcnosti naznačujú, že tento globálny vývoj bude zrejme naďalej  zvyšovať tlak na životné prostredie. Predpokladá sa, že svetová populácia vzrastie do roku 2050 na 10 miliárd, teda takmer o jednu tretinu. Využívanie zdrojov by sa do roku 2060 mohlo na celom svete zdvojnásobiť, pričom dopyt po vode sa pravdepodobne zvýši o 55 % do roku 2050 a dopyt po energii o 30 % do roku 2040.

Prudký vývoj so sebou nepochybne prináša obrovské výhody, zmierňuje utrpenie a v mnohých častiach sveta zvyšuje prosperitu. Došlo napríklad k prudkému poklesu počtu obyvateľov žijúcich v extrémnej chudobe — zo 42 % v roku 1981 na menej ako 10 % v roku 2015. Na druhej strane tento vývoj spôsobuje rozsiahle škody v ekosystéme. Z globálneho hľadiska došlo k závažným zmenám približne na 75 % suchozemského prostredia a 40 % morského prostredia.

Mnohé z týchto zmien v globálnom klimatickom systéme, ktoré boli pozorované už v 50. rokoch, nemajú za posledné desaťročia až tisícročia obdobu. Z veľkej časti vznikajú v dôsledku emisií skleníkových plynov pochádzajúcich z ľudskej činnosti, akou je spaľovanie fosílnych palív, poľnohospodárstvo a odlesňovanie.

Všeobecná vízia pre životné prostredie a spoločnosť v Európe je uvedená v siedmom environmentálnom akčnom programe (7. EAP), ktorý predpokladá, že do roku 2050: „...budeme žiť dobrý život v rámci ekologických možností našej planéty. Zdrojom prosperity a zdravého prostredia bude inovatívne obehové hospodárstvo, v ktorom sa ničím neplytvá a v ktorom sú prírodné zdroje spravované udržateľne a biodiverzita je chránená, cenená a obnovovaná spôsobmi, ktoré posilňujú odolnosť našej spoločnosti. Náš nízkouhlíkový rast je už dávno oddelený od využívania zdrojov a udáva krok bezpečnej a udržateľnej globálnej spoločnosti.“

Environmentálne politiky EÚ sú v 7. EAP usmerňované tromi tematickými politickými prioritami: 1) chrániť, zachovávať a zveľaďovať prírodný kapitál EÚ, 2) vytvoriť z EÚ nízkouhlíkové ekologické a konkurencieschopné hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje a 3) chrániť občanov EÚ pred environmentálnymi tlakmi a rizikami ohrozujúcimi ich zdravie a blahobyt.

Je zrejmé, že prírodný kapitál nie je zatiaľ chránený, zachovávaný ani zveľaďovaný v súlade s ambíciami 7. EAP.V priaznivom stave ochrany sú len malé podiely chránených druhov (23 %) a biotopov (16 %) a Európa nesmeruje k splneniu celkového cieľa, ktorým je zastavenie úbytku biodiverzity do roku 2020. Európa dosiahla svoj cieľ týkajúci sa určenia suchozemských a morských chránených oblastí, čo viedlo k obnoveniu niektorých druhov, ale väčšinu ostatných cieľov pravdepodobne nesplní.

Európa dosiahla väčší pokrok v oblasti efektívnosti využívania zdrojov a v rámci obehového hospodárstva. Materiálová spotreba sa znížila a zlepšila sa efektívnosť využívania zdrojov pri súčasnom zvýšení hrubého domáceho produktu. V rokoch 1990 až 2017 sa emisie skleníkových plynov znížili v dôsledku politických opatrení a ekonomických faktorov o 22 %. Podiel obnoviteľných zdrojov energie na konečnej spotrebe energie sa plynule zvýšil na 17,5 % v roku 2017. Zlepšila sa energetická účinnosť a konečná spotreba energie klesla približne na úroveň z roku 1990. Znížili sa emisie znečisťujúcich látok do ovzdušia a do vody, pričom v rokoch 1990 až 2015 celkový odber vody v EÚ klesol o 19 %.

Najnovšie trendy sú však menej pozitívne. Napríklad od roku 2014 konečná spotreba energie v skutočnosti stúpla, a ak tento trend bude pokračovať, EÚ svoj cieľ v oblasti energetickej účinnosti pre rok 2020 nedosiahne. Škodlivé emisie z dopravy a poľnohospodárstva sa takisto zvýšili, pričom výroba a spotreba nebezpečných chemikálií zostali na nezmenenej úrovni. Ako naznačuje perspektíva do roku 2030, súčasné tempo pokroku nebude na splnenie cieľov do rokov 2030 a 2050 v oblasti klímy a energetiky dostatočné.

Úplná správa – Integrované posúdenie  (EN, 499 str.)  

SOER 2020 Zhrnutie (SVK, 18 str.)

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Holandsko zadržalo štyri milióny eur Bödörovi st. pre podozrenie z prania peňazí

Zistenia holandských orgánov potvrdzujú spoločné podnikanie Penty a Bödöra.

Dobré ráno

Dobré ráno: Snáď sa Slovensko poučí, čo sa deje v Česku

Jaroslav Flegr hovorí, ako sa nám pandémia vymyká spod kontroly.

Jankovská zatiaľ hladovku zvláda, budú rozhodovať o jej prepustení na slobodu

Súd bude opätovne posudzovať aj Cvikovú a Molnára.


Už ste čítali?