Liptovský Mikuláš: Nečinnosť mestských úradníkov zaplatia občania

Autor: Rudolf Pado | 9.9.2020 o 14:01 | (upravené 10.9.2020 o 9:11) Karma článku: 9,08 | Prečítané:  3179x

Zvýšenie poplatku za odpady o vyše 50 percent je najjednoduchšou cestou, ale zároveň dôkazom o fatálnom manažérskom zlyhaní v riadení odpadového hospodárstva.  

Vedenie mesta Liptovský Mikuláš plánuje zvýšiť poplatok za komunálne odpady zo súčasnej úrovne 22,55 € na 35 € na osobu ročne. Dôvodom je nielen 400 tisícová ročná strata, ale aj tlak Najvyššieho kontrolného úradu SR na prijatie opatrení.      

Všade samé odpady

Podľa Správy odpadového hospodárstva v pôsobnosti mesta Liptovský Mikuláš za rok 2019, ktorú mimochodom zobrali poslanci MsZ na vedomie bez vášnivejšej  diskusie, stúplo množstvo vytváraného komunálneho odpadu na území mesta zo 16 310,88 t v roku 2015 na 22 193,90 t v roku 2019, čím sa priemer na jedného obyvateľa vyšplhal na šokujúcich 715,93 kg vrátane nebezpečného odpadu. Priemerná produkcia komunálneho odpadu za rok 2018 pritom v celej SR dosiahla úroveň „len“ 414 kg na obyvateľa a priemer EÚ-27 je 492 kg. Pre zaujímavosť, najkonzumnejším spôsobom života v EÚ žijú Dáni (766 kg) a Liptovský Mikuláš atakuje práve tento rekord.

Zdroj: Správa odpadového hospodárstva v pôsobnosti mesta Liptovský Mikuláš za rok 2019

Aktuálne hodnoty množstva komunálneho odpadu dokumentujú nielen zásadné zlyhanie základného – a dlhé roky celospoločenský záväzného  – piliera hierarchie odpadového hospodárstva v meste t. j. predchádzania vzniku odpadu, ale naznačujú dve úmyselne prehliadané skutočností:  cestovný ruch zameraný na neregulovaný konzum, odpadové pirátstvo tolerované na území mesta, ktorých výstupy (odpad) zaplatia všetci obyvatelia mesta.     

Za stovkami tisíc prerátavaných prenocovaní – na to sa totiž zvrhol cestovný ruch Liptova –  sa skrývajú stovky ton odpadov vstupujúcich do komunálneho systému, ktoré nezaplatil podnikateľský subjekt, ale  občan. V meste a štáte bez funkčných kontrolných mechanizmov – ak ste práve nezatvorili oči – veľmi rýchlo zistíte, že napriek zákonnej povinnosti, mnohé penzióny, hotely, bary, reštaurácie i bežné prevádzky obchodu a služieb nemajú uzatvorené separátne zmluvy na odvoz komunálneho i vytriedeného odpadu, nemajú nádoby na vytriedené zložky a tento odpad ukladajú do komunálnych farebných nádob slúžiacich pre obyvateľov mesta.

Tak ako nikto nikdy nezrátal a neskontroloval  materiálové toky (toky odpadov) v Demänovskej doline s vyše sto hotelmi, penziónmi a chatami, v Tatralandii, nikto sa vážne nezaoberal a nebude zaoberať odpadovým pirátstvom na území mesta. Mesto i región si žijú vlastným pokryteckým životom, vesmírne vzdialeným od  koncepcie a zásad trvalo udržateľného rozvoja.   

Kampaň OZ TATRY „Neseparujte sa! Separujte s nami“ roky financovaná z nadačných zdrojov a vlastných zdrojov organizácie

Ako je to s triedením odpadov

Separovaný  zber na území mesta  dlhodobo stagnuje – zo 49,14% v roku 2018 sme sa v roku 2019 pohli na hodnotu 49,22%. Mám za to, že žiadny ďalší kvantitatívny posun nie je možný, bez zásadného kvalitatívneho zlepšenia logistiky odpadového hospodárstva  a práce s verejnosťou vrátane školopovinnej mládeže.   

Mesto, ktoré bolo pred niekoľkými rokmi lídrom v danej oblasti, nepochopiteľne zastalo, začalo sa vyplašene obzerať okolo seba a svet prefrčal okolo.

Namiesto „ťahu na bránku,“ progresívnych riešení, financovania „hodnoty za peniaze“  namiesto PR nezmyslov, sme svedkami -  zo strany pracovníkov mesta i Verejnoprospešných služieb - unaveného rozhodovania a PR masáži založených na zbožných želaniach, do prázdna vystrelených apelov  a šírenia mýtov.   

V žiadnom meste na svete umiestnenie polopodzemných kontajnerov  - ktoré boli mimochodom vyvinuté pre potreby historických centier so stáročnými pamiatkami a dlažbou - nezvýšilo mieru triedenia odpadov. Odstraňovanie 1 100-litrových nádob na separovaný zber, zrieďovanie systému triedeného zberu t. j. zväčšovanie odnosovej vzdialenosti, vedie práve k znižovaniu ochoty občanov odpad triediť.  Taktiež žiadna triediaca hala nezvyšuje mieru triedenia  odpadov, lebo tu sa dotrieďuje len to, čo občania vhodili do farebných pouličných nádob.

Mesto nemá žiadnu koncepciu a víziu odpadového hospodárstva, len ad hoc reaguje na grantové výzvy a žiada peniaze  - bez ladu a skladu – na čokoľvek.  Koná presne tak, ako konal celý tento štát,  ktorý  premrhal stovky miliónov eurofondových zdrojov  na nefunkčné a nepotrebné systémy.                     

Mesto odignorovalo odporúčania z početných analýz, za ktoré zaplatilo externým firmám tisícky eur,  aby sa dozvedelo „ako ďalej v odpadovom hospodárstve.“   

Analýza odpadového hospodárstva pre mesto Liptovský Mikuláš na obdobie 5,10 a 20 rokov (Denkstatt Slovensko s. r. o., 2011, 30 strán)

V meste s cca 30 mil. ročným rozpočtom, z ktorého sa nehospodárne platia rôzne externé právne služby a analýzy, sa roky nenašli finančné zdroje na podporu systematickej osvety a propagácie.

Kým Občianske združenie TATRY (OZ TATRY) za nadačné i vlastné zdroje roky ťahalo intenzívnu kampaň „Neseparujte sa! Separujte s nami“ v hodnote desiatok tisíc eur, tak mesto krochkalo blahom.  V momente, v ktorom sme vtedajšie vedenie mesta na čele s primátorom Alexandrom Slafkovským a následné vedenie na čele s Jánom Blcháčom požiadali o pravidelný finančný príspevok, nastal čas výhovoriek a naťahovania času.

Mesto Liptovský Mikuláš – na čele s vedúcou útvaru životného prostredia a poľnohospodárstva MsÚ Máriou Lošonskou v pozícii akože odborníčky na odpadové hospodárstvo, historicky bez reálnych odborníkov v komisii životného prostredia a zdravia, so starým, unaveným a chorým riaditeľom Verejnoprospešných služieb – zúžilo osvetu a propagáciu na minimum garantované podpísanou organizáciou zodpovednosti výrobcov (OZV).  A tento výstup konverguje k nule.

Samotná správa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ SR) „Efektívnosť a účinnosť triedeného zberu komunálneho odpadu“  (január 2019) na ktorú sa mesto Liptovský Mikuláš v tlačovom výstupe odvoláva, ako výsledok kontroly 58 samospráv, komunikuje:  NKÚ SR konštatuje značnú pasivitu obcí vo vzťahu k propagácii triedenia odpadov a variabilite aktivít. V 10 kontrolovaných obciach nezistil žiadne propagačné aktivity a v ďalších 3 ich pokladal za nedostatočné.“

Predpoklad plnenie cieľov SR v odpadovom hospodárstve v roku 2020  (Zdroj:  Efektívnosť a účinnosť triedeného zberu komunálneho odpadu, NKÚ SR, 2019)

Zdražovanie ako cesta do pekla

Zvyšovanie miestnych poplatkov a daní je legitímne, pokiaľ sa neodohráva vo vlnách populizmu a z účelovo odkomunikovaných dôvodov.  Aj skokový rast čo-to naznačuje.

Ak pracovníčka MsÚ, bez vzťahu k tomuto mestu, vyzýva ľudí  k triedeniu odpadov a zároveň – podľa môjho subjektívneho názoru – je podstatnou brzdou pre prijímanie akýchkoľvek progresívnych riešení, pritom je chránená mestom rovnako ako zopár iných protežantov, tak sa dostávame do vnútorného filozofického rozporu. Bez srdca a zápalu pre vec sa nedá bojovať v prvej línii pandémie rovnako ako za stromy, vodu, pôdu  či vyššiu mieru triedenia odpadov.

V meste neexistuje rovnováha medzi osvetou a represiou, čoho výsledkom sú kontajnery na komunálny odpad plné plastov, skla, konzerv a plechovíc, obalov z džúsov i mlieka. Kompostáreň produkuje kompost pochybnej kvality, chýba motivačný množstvový systém min. pri  rodinných domoch a zber na sídliskách stagnuje, nebol zavedený zber kuchynského biologicky rozložiteľného odpadu, bezplatne distribuovaný mesačník Mikuláš zverejňuje namiesto informácií s pridanou hodnotou politický motivovaný balast. Nelegálne skládky na kontajnerových stojiskách rastú ako huby po daždi, lebo je pohodlnejšie – aj prostredníctvom mestských kamier – nič nevidieť.  Za ich odstraňovanie (64,26 € / t nezákonne uloženého odpadu) zaplatia ročne občania viac než za zmysluplné prednášky na školách, informačné letáky, propagačné  nálepky atď., lebo v tomto meste sa šetrí vždy na nesprávnom mieste (viď. napr. aj zrušenie participatívneho rozpočtu v roku 2020).        

Mám za to, že časť občanov, po zvýšení poplatku za odpady triediť odpad prestane a ulicami sa bude niesť: „Môžem sa na to, čím viac triedim, tým viac platím. A sused na to roky dlabe.“  A kto to pôjde vysvetľovať?  

Zdroj: https://www.odpady-portal.sk/Dokument/104920/prieskum-odhalil-kolko-ludi-na-slovensku-triedi-odpad-a-preco-niektori-netriedia-vobec.aspx

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Na Slovensku pribudlo 17 potvrdených úmrtí na pľúcnu formu COVID-19

Podporu umelej pľúcnej ventilácie potrebuje 58 ľudí.


Už ste čítali?