Zákopová vojna o celoročnú ochranu vlka na Slovensku

Autor: Rudolf Pado | 11.9.2020 o 11:26 | Karma článku: 5,20 | Prečítané:  1076x

Ani príbeh o Červenej Čiapočke nie je drámou dostatočne porovnateľnou s dlhoročným bojom o zabezpečenie celoročnej ochrany populácie tohto živočícha.   

Rozsah územných obmedzení lovu vlka od roku 2016 (Zdroj:  https://vlci.wolf.sk/sk/sumar/)

Intenzívna snaha o celoročnú ochranu vlka dravého, ktorej zásadným iniciátorom a lídrom v danej problematike je predovšetkým Lesoochranárske zoskupenie VLK (LZ VLK), siaha až do roku 1993. Táto hrboľatá cesta je posiata míľnikmi postupných krokov, v mnohých prípadoch verejnosťou neregistrovaných, nevyberaných invektív zo strany oponentov i legislatívneho vajatania.                  

Hlavnou prekážkou pre celoročnú ochranu tohto majestátneho živočícha sú rozdielne pohľady na početnosť populácie vlka dravého na Slovensku, reálny a štatistický vykazovaný odlov, výšku hospodárskych škôd aj vo vzťahu k pozitívnym externalitám, ktoré vlk v ekosystéme zabezpečuje atď.

Podľa LZ VLK poľovníci od roku 2000 legálne usmrtili takmer 1 800 vlkov, pri škode spôsobenej poľovnou zverou len na poľnohospodárskych plodinách vo výške 16,8 mil. eur (2017) či 19,8 mil. eur (2018). Ďalšie významné škody spôsobuje premnožená zver na lesných pozemkoch.        

Podľa LZ VLK má predačný tlak vlka významný vplyv klasického moru diviakov.

Zdroj: https://vlci.wolf.sk/sk/mor-osipanych/

V uplynulých dňoch 31 organizácií adresovalo ministrom Jánovi Mičovskému a Jánovi Budajovi „Otvorenú výzvu na zastavenie lovu vlka na Slovensku“:

Vážený pán minister Ján Mičovský,

 vážený pán minister Ján Budaj,

Vlk je na medzinárodnej úrovni chráneným živočíchom (Poznámka: V zmysle Bernského dohovoru je vlk dravý prísne chráneným druhom a je tiež druhom uvedeným v prílohe Smernice o biotopoch, ktorý si vyžaduje prísnu ochranu a vyhlásenie osobitných chránených území). Zohráva dôležitú úlohu pri znižovaní škôd spôsobených kopytníkmi v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve, ktoré sa na Slovensku v posledných rokoch rátajú v miliónoch EUR. 

A významnú úlohu zohráva vlk dravý i pri tlmení šírenia nebezpečného vírusového ochorenia ošípaných a diviakov – afrického moru ošípaných (AMO).

Napriek týmto prínosom, je na Slovensku možné vlka loviť (Poznámka: Od 1. novembra do 15. januára v zmysle zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a kvót, ktoré určuje ministerstvo pôdohospodárstva).

Už pred rokom sa 29 mimovládnych organizácií obrátilo na bývalú ministerku Matečnú a bývalého ministra Sólymosa a žiadalo zastavenie lovu vlka. Výzvu organizácií podporilo aj  51 835 občanov. Výzva však nebola vypočutá. Preto sa dnes obraciame na vás, ako nových ministrov kompetentných rezortov a žiadame Vás o zastavenie lovu vlka dravého a určenie nulovej kvóty pre jeho lov v nastávajúcej poľovnej sezóne 2020/2021.

Sme presvedčení, že v súvislosti s úlohou vlkov pri udržiavaní funkčnosti lesných aj nelesných ekosystémov a ich pozitívnym vplyvom na zdravie populácií kopytníkov, ako aj z dôvodu vysokých škôd, ktoré spôsobujú kopytníky v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve, je potrebné zaviesť celoročnú ochranu vlka na Slovensku. V júni 2020 už požiadavku legislatívnej zmeny týkajúcej sa celoročnej ochrany vlkov vzniesol LZ VLK v rámci pripomienkovania Návrhu zákona o poľovníctve (PI/2020/94).

Len Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora hlási ročne škody na poľnohospodárskych plodinách spôsobené poľovnou zverou v desiatkach miliónov eur. Za rok 2017 dosiahli škody na poľnohospodárskych plodinách podľa komory 16,8 milióna eur, za rok 2018  až 19,8 milióna eur. Miliónové škody spôsobuje zver i na lesných porastoch, aj v poslednej Zelenej správe označujú lesníci ohryz zverou za „významný negatívny faktor pri obnove lesných porastov“ (Poznámka: Správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2019 „Zelená správa“).

Čas potvrdzuje aj naše obavy a nebezpečné vírusové ochorenie domácich ošípaných a diviakov - africký mor ošípaných (AMO) sa postupne šíri z juhu na naše územie a zasiahnuté sú aj chovy ošípaných. Z hľadiska tlmenia šírenia AMO je potrebné čím skôr zlikvidovať choré a uhynuté diviaky, čo prirodzeným spôsobom dokážu zabezpečiť práve vlky na území, kde sa vyskytujú stabilné vlčie svorky v priaznivom stave.  Podľa oficiálnych štatistík užívatelia poľovných revírov nedokázali lovom znížiť početnosť diviakov. Ako upozornila Štátna veterinárna a potravinová správa SR, poľovníci neprispeli podľa jej požiadaviek ani k monitorovaniu šírenia ochorenia (nedodávali vzorky uhynutých diviakov) a likvidácii ohnísk v prírode.

Od roku 2000 poľovníci na Slovensku v rámci legálnych možností usmrtili takmer 1800 vlkov. Lov vlkov pritom negatívne zasahuje do celej jeho populácie a môže ovplyvniť zloženie a následne i správanie vlčích svoriek, s vplyvom na spôsob lovu a výber potenciálnej koristi. Tento dlhodobý poľovnícky tlak sa odrzrkadľuje aj na zníženej schopnosti vlčej populácie rozšíriť sa práve do oblastí s vyššou početnosťou raticovej zveri.

Čiastočná územná ochrana počas poľovnej sezóny nedokáže zabrániť usmrcovaniu vlkov, ktorých teritóriá presahujú hranice chránených území. Problémom je tiež nelegálny lov, ktorý negatívne ovplyvňuje rozširovanie vlkov mimo súčasný areál ich trvalého výskytu a stabilizáciu vlčích svoriek.

V ďalších krokoch preto žiadame prepracovanie Programu starostlivosti o vlka vo vyššie uvedenom zmysle, zaradenie vlka medzi celoročne chránené živočíchy a následné zrušenie pracovnej skupiny pre stanovenie podmienok lovu a určenie kvóty lovu vlka dravého.

Zastavenie lovu vlkov a zavedenie ich úplnej a dôslednej ochrany na celom území Slovenska zvýši pozitívny vplyv vlkov na zdravotný stav diviakov a jeleňov, prirodzeným spôsobom prispeje k likvidácii prírodných ohnísk moru v populácií diviakov a tiež k predchádzaniu hospodárskych škôd.

Signatári výzvy:

1.Ing. Karol Kaliský, iniciatíva MY SME LES

2.Ing. Juraj Lukáč, LZ VLK

3.Mgr. Miroslava Plassmann, PhD., WWF Slovensko

4.Ing. Emil Grobauer, Čergovfilm

5.prof. RNDr. Mikuláš Huba, CSc. (zakladajúci člen), Slovenský ochranársky snem

6.Mgr. Miroslav Demko, Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko

7.RNDr.Michal Kalaš, Fatranský spolok

8.Mgr. Katarína Grichová, Lesoochranárske zoskupenie VLK Čergov

9.Ing. Štefan Szabó, PhD., o.z. SOSNA

10.Ing. Ľubica Trubíniová, iniciatíva Bratislava otvorene

11.Ing. Jakub Mrva, Iniciatíva Naše Karpaty, o.z.

12.Mgr. Richard Medal, Centrum environmentálnych aktivít Trenčín

13.Mgr. Kristína Hudeková, CEEV Živica

14.Jozef Chavko, Ochrana dravcov na Slovensku (RPS)

15.Mgr. Marcel Zajac, Centrum pre filantropiu, n.o.

16.Juraj Zamkovský, Priatelia Zeme-CEPA

17.Ing. Peter Medveď, Nadácia Ekopolis

18.Ing. Ivana Kalafusová, OZ Prales

19.Hana Fábry, OZ Bratislava fotogenická

20.MUDr. Peter Tatár, ZO č. 6 SZOPK

21.Mgr. Katarína Juríková, Greenpeace CEE

22.RNDr. Peter Drengubiak, OZ Karpatská divočina

23.Rastislav Mičaník, Nadácia Aevis

24.RNDr. Eva Stanková, PhD., Tilia, o.z., Rajec

25.Pavel Petráš, Združenie ochranárov severovýchodného Slovenska PČOLA

26.Mgr. Rudolf Pado, OZ TATRY

27.RNDr.Pavol Surovec, Bratislavské regionálne ochranárske združenie

28.Ing. Martina Paulíková, Združenie Slatinka

29.MUDr. Juraj Mesík,Spoločnosť pre trvalo udržateľný život v SR

30.Ing. Zuzana Hudeková, PhD., Regionálne ekologické centrum Bratislava

31.Mgr. Zuzana Stanová, zvieracia ombudsmanka, Aliancia združení na ochranu zvierat a OZ Fallopia

Kontakty:

Iniciatíva MY SME LES, Hlavná 133, 080 01 Prešov

Lesoochranárske zoskupenie VLK, Tulčík 310, 082 13 Tulčík

WWF Slovensko, Medená 101/5, 811 02 Bratislava

Nulovú kvótu na lov vlka žiada aj deväť slovenských  europoslancov, ktorý komunikujú nasledovné požiadavky:   

- Rozpustenie pracovnej skupiny pre stanovenie podmienok lovu a určenie kvóty lovu vlka dravého.

- Podpora a zavedenie efektívneho spôsobu prevencie škôd na hospodárskych zvieratách a ochrany stáda.

- Zavedenie efektívnych opatrení zameraných na odhaľovanie a zamedzenie nelegálneho lovu vlka na Slovensku.

- Podpora aktivít zameraných na zviditeľnenie vlka a jeho významu pre prírodu a v súvislosti s rozvojom regiónov na báze prírodného turizmu.

Slovenská poľovnícka komora (SPK) vyslovila okamžite nesúhlas s celoročnou ochranou vlka: „.... SPK vopred upozorňuje, že problémy s počestnosťou vlka sa budú naďalej prehlbovať a narastie tiež počet nelegálnych zásahov do jeho populácie. Zvýšia sa škody spôsobené na hospodárskych zvieratách. Poľovníci prídu aj o štatistiku početnosti a monitoring. Pripomína tiež, že vlk je šíriteľom nebezpečných ochorení prenosných i na človeka, napríklad besnoty.“  

A ochranári ad hoc reagovali na argumenty SPK (tu).  

Je zrejme, že obe strany sporu majú vlastné štatistiky, argumenty, sympatizantov i PR prostriedky pre ovplyvňovanie názorov laickej verejnosti. Niekto však musí rozhodnúť čo ďalej s populáciou vlka dravého  na  Slovensku.  V prospech stability ekosystémov i hospodárskych dopadov.

 

    

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Matovič s nami nežartuje

On tie nezmysly myslí vážne.


Už ste čítali?