Metastázy rozvoja v podtatranskej obci Gánovce

Autor: Rudolf Pado | 17.9.2020 o 11:21 | (upravené 15.10.2020 o 9:07) Karma článku: 6,87 | Prečítané:  1284x

Neukojiteľná túžba mnohých po bývaní v rodinnom dome na vidieku valcuje slovenskú krajinu, jej krajinný raz, v balaste slov o trvalo udržateľnom rozvoji.    

Väčšina obyvateľov Slovenska o existencii Gánoviec ani netuší.  V obci neďaleko okresného mesta Poprad sa pritom nachádza nielen významné Aerologické a radiačné centrum (1977), ale podľa Slovenskej agentúry životného prostredia je tu evidovaných 27 aktívnych a zaniknutých prameňov.  Gánovské pramene majú prvý písomný záznam už z roku 1549 a prvá známa chemická analýza vody sa datuje do roku 1777. V minulosti tu fungovali známe kúpele s atmosférou akoby vystrihnutou z filmu  Rozmarné léto (1967). 

Travertínová kopa Hrádok (Zdroj: https://www.kamnavylet.sk/sk/atrakcia/ganovsky-gejzir-ganovce)

Travertínová kopa Hrádok – zvyšok pôvodného kameňolomu – je centrom NPP Gánovské travertíny (1972).  Ide o svetovo významné nálezisko fosílnej fauny a flóry v travertínoch z posledného interglaciálu a tiež archeologické a antropologické nálezisko. Práve tu bol  nájdený odliatok mozgu neandertálca. Mozgovňu v Gánovciach našli v roku 1926 pri ťažbe travertínu. Objavil ju miestny kamenár Koloman Koki, ktorý ju predal zberateľskému nadšencovi a spolupracovníkovi Národného múzea v Prahe Jaroslavovi Petrbokovi. Najskôr sa odborníci domnievali, že ide o mozog veľkého cicavca, až neskôr antropológ Emanuel Vlček zistil, že ide o odliatok mozgu neandertálca, pravdepodobne ženy. Od roku 2007 začalo v oblasti Hrádku OZ Neandertal  v spolupráci s obcou Gánovce a Podtatranským múzeom budovať geopark.

Gejzír (Zdroj: https://www.kamnavylet.sk/sk/atrakcia/ganovsky-gejzir-ganovce)

V k. ú. Gánoviec i neďalekého Hozelca sa nachádza niekoľko vyhasnutých i aktívnych travertínových kôp (prameňov). Zaujímavý je eruptívny Gejzír chrliaci vodu cca každých šesťdesiat minút.  Vrt je registrovaný pod značkou PD-129 (Vrt ŠHG-2) a siaha do hĺbky 110,0 m. Celková zistená mineralizácia je 3 830 mg/l, teplota vody sa pohybuje medzi 22,3 – 25,2 °C.

Gánovské slaniská – odvodené  od názvu potoka – situované v k. ú. susedného Hozelca patria do sústavy európskych chránených území NATURA 2000. Vyvierajúca minerálna zasoľuje prostredie a vytvára prímorské podmienky pre stanovište obsadzujúce druhy. Rastie tu napr. sivuľka prímorská či skorocel prímorský.  

Gánovské slaniská

Masový únik do prírody, ohrozuje jej podstatu

V Gánovciach žilo v roku 1991 691 obyvateľov, dnes ich je cca 1 400. Bolo tu 184 domov, dnes ich je skolaudovaných  357. Počet automobilov v obci sa zvýšil z cca 150 na 700.

Dostupnosť okresného  mesta a atraktívne okolie vyvolávajú efekt, ktorý zažili početné obce v okolí Bratislavy v deväťdesiatych rokoch minulého storočia.  Ľudia hľadajúci vidiecke bývanie, pod tlakom nekoretného developerského  marketingu sľubujúceho raj na zemi, nielenže znásobili počet obyvateľov kedysi malebných podkarpatských dedín, upchali dopravné tepny, preťažili lokálne služby,  ale úspešne zvalcovali prírodu, ktorú tak túžobne  - s okovami hypoték vo vlastných životoch - hľadali.             

Takto by mali vyzerať Gánovce v budúcnosti? (Zdroj:  https://machaon.eu/sk/preco-nie-vystavbe/)

Platný územný plán obce s potenciálom výstavby 242 rodinných domov (22,5 ha disponibilných pozemkov), bol v máji 2020 rozšírený o ďalších 15,4 ha s potenciálom 170 domov.  Z toho najproblematickejšou  je výstavba v doline Gánovského potoka v rozlohe 118 434 m2 (11,8 ha). Táto výstavba by nielen atakovala prírodný charakter okolia obce vrátane chráneného územia, ale preťažuje systém zásobovania pitnou vodou i dopravnú únosnosť  miestnych komunikácií. 

Žiaľ, miestne referendum týkajúce sa budúcej výstavby v okolí Gánovského potoka bolo neplatné.  Z  1 120 oprávnených voličov sa ho zúčastnilo 265, z nich bolo 256 proti výstavbe a 5 ľudí s takýmto rozvojom obce súhlasilo.      

Aj obec Hozelec v súčasnosti rieši zmenu svojho územného plánu a to v lokalite Kotlisko. Investor, firma Byty Poprad, s.r.o., podal návrh na zmenu funkčného využitia plôch v jeho vlastníctve z rekreačnej na bývanie, pričom chce zrekonštruovať vyše 30 rokov chátrajúce objekty bývalého pionierskeho tábora, a k tomu postaviť dve nové bytovky a 16 rodinných domov s celkovou kapacitou pre 152 ľudí.

Zásahy v biotope európskeho významu Gánovské slaniská

Bol poškodený biotop európskeho významu?

Miestni obyvatelia informovali Občianske združenie TATRY,  že v jarných mesiacoch bol na severný okraj parcely KN-E 256/1 vo vlastníctve PS Urbariátu Hozelec, ktorá je súčasťou ÚEV Gánovské slaniská, vyvezený stavebný odpad, ktorý bol neskôr strojovo rozhrnutý.  Zároveň bola do telesa takto novovzniknutej poľnej cestnej komunikácie umiestnená plastová rúra na zabezpečenie prietoku vody zo zvyškov Gánovského potoka a vody z neďalekého minerálneho prameňa označeného ako Kvašnica južným smerom ako súčasť hydrologického režimu mokrade.

Koncom mesiaca august došlo tiež na severnom okraji parcely KN-E 256/1 k úprave minerálneho prameňa osadením betónovej schránky a nerezovej výpustnej rúrky. Stavebník urobil aj úpravy okolo prameňa osadením betónových tvárnic a prehĺbením odtokovej ryhy. Výkopovú zeminu pri tejto stavebnej činnosti umiestili necitlivo do vzácneho biotopu na miesto, kde bol zaznamenaný výskyt viacerých zákonom chránených rastlín, medzi nimi aj početná skupina jedincov sivuľky prímorskej a zástupcov čeľade Orchideace.

Zároveň bolo pri obhliadke lokality zistené, že na parcele KN-C 1173 vo vlastníctve pozemkového spoločenstva bola úmyselne poškodená tabuľa so štátnym znakom Slovenskej republiky vyznačujúca chránené územie a na jej mieste bola doplnená tabuľka informujúca o  vlastníctve územia pozemkovým spoločenstvom Urbariát Hozelec. 

Vec bolo odstúpená štátnej správe životného prostredia. 

Quo vadis?

O roku 1989 bolo zastavaných 1 000 km2 územia Slovenska a okrem priemyselných parkov, logistických centier, cestnej infraštruktúry, sa na úbytku poľnohospodárskej i lesnej pôdy, voľnej krajiny, významným spôsobom podieľa aj neukojiteľná túžba mnohých po bývaní v rodinnom dome na vidieku. Vertikálne králikárne sme nahradili horizontálnymi. A cenou je strata krajiny a krajinného rázu.

 

DOPLNENÉ DŇA 15.10.2020

Stanovisko OZ DUBINA KLG k blogu

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček Jakuba Fila

Najväčšie riziko dnešných dní - vystresovaný národ stratí dôveru v inštitúcie

Všetci rozumieme, že situácia je vážna.


Už ste čítali?