Sme tu dvadsať rokov ...

Autor: Rudolf Pado | 3.10.2020 o 8:00 | Karma článku: 7,22 | Prečítané:  799x

Na malej loďke - v búrlivom oceáne rôznorodosti spoločenských požiadaviek - je ochrana životného prostredia nikdy nekončiacim zápasom v ktorom sú všetky výhry dočasné a všetky prehry trvalé. 

Krvavo červené razítko Ministerstva vnútra SR s dátumom 4.10.2000 na stanovách urobilo z partie nadšencov – z ktorých je väčšina už trvalo roztrúsená po šírom svete  – občianske združenie.  Na kolkovú známku sme si zarobili zberom stoviek kilogramov šípok v porastoch po obvode Liptovského Mikuláša. Chudobní  a odhodlaní.

V postieľke malá dcérka – spočiatku nemý svedok plánovacích stretnutí v malom byte na Podbrezinách – dnes dospelá slečna. Čas odtiekol do minulosti. Ostalo len rátanie ziskov a strát.

Prvá žiadosť o grantovú podporu – písaná jazykom naivity – v časoch živého Changenetu, Nonprofitu a solidarity medzi ľuďmi i mimovládnymi organizáciami  – smerovaná  k Nadácii Jána Husa. Úspešné i neúspešné  zámery na ceste k viac ako 180 realizovaným projektom.  Archív veľkosti multivanu.  Kultúrne či duchovné dedičstvo?

Stovky kilogramy listov a státisíce e-mailov. Výkriky zúfalstva i hrubá nezmývateľná špina. Elektronická schránka OZ TATRY ako spovednica národa. „U nás v dedine ... starosta ... úrady to kryjú ... pomôžte ... nikde ma nemenujte, lebo to popriem.“  Desiatim pomôžete a jedenastý kričí do Vesmíru: „Na čo sú takéto organizácie!“ 

Jeden človek. Predseda, projektový manažér, účtovník, terénny pracovník, koordinátor dobrovoľníkov, hovorca,  psychológ, bloger, pomocný pracovník  ...  Pracovná doba bez ohraničenia. Treba skúsiť. Za 740 v hrubom. Dvadsať rokov. 

Tisíce prednášok, interaktívnych programov, tréningov a seminárov pre žiakov i pedagógov, tisíce hodín monitoringu negatívnych záťaží v životnom  prostredí a zodpovedajúci počet podnetov i trestných oznámení, stovky brigád, tisíce zasadených stromov a krovín v krajine i mestách, stovky odstránených nelegálnych skládok odpadov, desiatky vydaných publikácii, brožúr, metodických materiálov, plagátov, informačných letákov  ... a ľudia. Dobrovoľníci, absolventi na absolventskej praxi, dlhodobo nezamestnaní.  Odchody a príchody. Defilé tvári. A vďačnosť.       

Noci po širákom, smútok v odľahlých penziónoch i hoteloch, páľava i kosti objímajúca zima, vietor i dážď, tisíce kilometrov potokmi, poľnými cestami  i okrajom remízok, smäd i hlad, chuť prachu na jazyku, desiatky popísaných záznamníkov a zlomených ceruziek ... Terén ako katarzia. Terén ako neveselá správa o stave krajiny (štátu?).   

The Sasakawa Environmental Award  (2000, 2002),  Národná cena za kultúrne a prírodne dedičstvo (2004),  cena Rady mládeže Slovenska za podporu práce s deťmi a mládežou -  „MOST 2006, britská environmentálna cena International Green Apple Awards  (2007), cena odpadového hospodárstva Zlatý mravec  (2010,  2015), cena Nadácie Orange za regionálny rozvoj (2011). A nevie o nich ani moja suseda ...

Občianske združenie TATRY (Zdroj: https://www.finstat.sk/37802712

Sme tu dvadsať rokov ...

... ako zdvorilí a upravení bezdomovci  predávajúci kdesi na rohu ulice Notabene. Občas sa niekto pristaví, ale nikto sa nami zásadne nezaoberá. 

O životnom prostredí každý rád rozpráva, presúva vlastné bremeno – vraj rodina, zamestnanie, pomsta – na niekoho iného, pohoršuje sa na sociálnych sieťach nad tým či oným, verbalizujú tisíce nápadov bez účtovného krytia,  ale keď príde na podporu  – finančnú, ľudskú či logistickú – ticho sa dá krájať.   

Krvácame nedostatkom finančných zdrojov v každom čase, nieto ešte v čase pandémie,  s údivom sledujeme svet miliarda tam, miliarda tu, kompenzačné schémy pre podnikateľov, ktoré sa  nás úmyselne či neúmyselne netýkajú (hlavne že podávame daňové priznanie a rôzne hlásenia pre finančnú správu, zdravotnú i sociálnu poisťovňu a náš účet nazýva banka podnikateľským), rozšafné rozpočty samospráv i finančné hry zazobaných podnikateľov z kmeňa Našich. Paralelný svet.   

150 ľudí či firiem x 10 eur mesačne cez trvalý príkaz by bola cestou k nezávislosti a istote, ale   o životnom prostredí každý rád rozpráva, presúva vlastné bremeno – vraj rodina, zamestnanie, pomsta – na niekoho iného ...

Terénna exkurzia – rok 2009 (archív OZ TATRY)

Krvavo červené razítko Ministerstva vnútra SR s dátumom 4.10.2000 na stanovách urobilo z partie nadšencov – z ktorých je väčšina už trvalo roztrúsená po celom šírom svete  – občianske združenie. 

Dnes sa z okna bytu, ktorý je aj mojou základňou, pozerám na horizont ohraničený Baníkovom, Tromi  kopami, Hrubou kopou,  Plačlivým a Barancom, vo vnútornom vývare zmierenia sa a ľahostajnosti,  a rekapitulujem. Zapáliť sviečku oslavnú či rozlúčkovú?

Ochrana životného prostredia sú preteky bez cieľovej brány. Všetky víťazstva sú dočasné a všetky prehry trvalé.    

Sme tu dvadsať rokov ...

 

Príloha: 

Výročné správy  OZ TATRY

Podporte nás – OZ TATRY

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Prevádzky sa napriek nejasnostiam chystajú na otvorenie od pondelka

Plavárne ešte zvažujú, či sa im oplatí otvoriť.

Dobré ráno

Dobré ráno: Je bezpečné, aby ma očkovali AstraZenecou?

Ako funguje vektorová vakcína a či mi spôsobí krvné zrazeniny.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

V koži vedúceho kolotoča

Matovič stále ovláda chaotický manažment pandémie. Diabol nám ešte ukáže zuby.


Už ste čítali?