Koľko by stála principiálna ochrana národných parkov?

Autor: Rudolf Pado | 18.11.2020 o 14:41 | Karma článku: 5,40 | Prečítané:  355x

Rozšírenie bezzásahových území v národných parkoch na 50% b y stálo približne 12 mil. eur ročne, pri 75% by náklady stúpli na 17,1 mil. eur.    

Zákon o ochrane prírody a krajiny i Envirostratégia 2030 predpokladajú rozširovanie bezzásahových území v národných parkoch. Inštitút environmentálnej politiky (IEP) sa pozrel na ekonomické dopady takéhoto zámeru.

Podľa IEP by hrubé náklady rozširovania bezzásahových území na 50 % súčasnej rozlohy národných parkov stáli verejné financie približne 11,6 mil. eur ročne, čo je asi desatina toho, čo dávame na podporu výroby elektriny z uhlia. V prípade ich rozšírenia na 75 % územia národných parkov by stúpli na 17,1 mil. eur ročne. Tieto sumy zahŕňajú vyplácanie nájmov, náklady na zmluvnú starostlivosť, zníženie príjmov štátneho rozpočtu, rozpočtu samospráv a krátkodobé zníženie zisku štátnych lesníckych organizácií. Čisté náklady by však boli v priemere o 4 mil. eur ročne nižšie kvôli zrušeniu v súčasnosti vyplácaných náhrad.

Alternatívne sa možno so súkromnými vlastníkmi vyrovnať výkupom pozemkov. Na zabezpečenie bezzásahovosti na polovici rozlohy národných parkov by výkupná cena predstavovala 244 mil. eur a troch štvrtín 374 mil. eur, čo je len o niečo viac, ako sú náklady na juhozápadný obchvat Prešova.

IEP konštatuje, že najlacnejšou možnosťou sú zámeny súkromných pozemkov za štátne, ale zároveň dodáva, že problémom tejto formy vyrovnania je nedostatok adekvátnych pozemkov na zámenu.

IEP ďalej konštatuje, že zamestnanosť v lesnom hospodárstve dlhodobo klesá a bez ohľadu na zmenu rozsahu ochrany národných parkov sa predpokladá pokračovanie tohto trendu. Ak by bolo prepúšťanie realizované postupne a najmä na úkor pracujúcich v dôchodkovom veku, o prácu by prišlo približne 125 ľudí pri 50 % a 155 pri 75 % rozlohe bezzásahového územia v národných parkoch.

Neočakáva sa významný dopad na drevospracujúci priemysel, keďže ten je menej náročný na pracovnú silu než lesnícky sektor a zamestnanosť nie je naviazaná na územie ťažby. Slovensko je čistým exportérom dreva, preto drevo smerujúce do zahraničia bude môcť slúžiť na pokrytie domáceho dopytu a stmiť prípadný negatívny dopad. Niektoré komodity ako guľatina z ihličnanov môžu byť však za určitých okolností nedostatkové.

Celú štúdiu nájdete tu.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?