Ako sa rúbu stromy, nelegálne, v Liptove

Autor: Rudolf Pado | 18.12.2020 o 16:00 | (upravené 22.12.2020 o 9:34) Karma článku: 11,00 | Prečítané:  7524x

Individuálne predstavy o fungovaní spoločnosti a našich právach sme nadradili nad morálku a všeobecne prospešné spoločenské konanie. 

Na Slovensku sa ročne uskutoční  niekoľko desiatok tisíc správnych konaní vo veci výrubu drevín, stromov a krov, v ktorých ako organ ochrany prírody vystupuje príslušná obec (intravilán) alebo štátna správa životného prostredia (okresný úrad). Každé takéto konanie má byť oznámené na úradnej tabuli obce alebo okresného úradu, ale z dôvodu akútneho nedostatku skutočných občanov v miestnych komunitách, nikto nikdy nezistí pri koľkých stovkách či  tisícoch prípadov nebola splnená ani táto základná zákonná povinnosť. 

Výrub drevín  - stromov a krov  - upravuje § 47 a 48 zákona o ochrane prírody a krajiny, detaily vymedzuje § 17 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ale o tom nebude reč.  

Správne konania, najmä časť ústne pojednávanie a mieste šetrenie  – a je úplne jedno či ide o výrub drevín alebo napr. oznámenú nelegálnu skládku odpadov – sú nepríjemnou a vysoko konfliktnou udalosťou.

Ich účastníkmi sú starosta alebo štátny úradník a mnohí z nich sú tu len preto, aby vec rýchlo a bezbolestne zhodili zo stola bez straty sympatii a „korektných“  vzťahov, žiadateľ o výrub dreviny, ktorý zastáva tézu, že podanie žiadosti = povolenie výrubu,  občas zástupca Štátnej ochrany  prírody SR a do konania prihlásenej environmentálnej mimovládnej organizácii. Tu musím uviesť, že väčšinu správnych konaní o výrube drevín nepokrýva žiada mimovládna organizácia t. j. na strane dreviny (alebo záujmu odstrániť skládku) nestojí nikto.

Na vyrúbovom konaní sa veľa kričí (a niekedy aj vyhráža), lebo mnohí právni analfabeti z radov žiadateľov o výrub – občanov i firiem – pokladajú za zákonne dôvody výrubu padanie lístia, teoretický pád stromu bez exaktných dôkazov napr. tomografie resp. úmyselne naprojektujú stavbu cez hodnotnú zeleň (tu by som každému odporučil zažiť projektovanie v Škandinávii). Na tomto mieste mi nedá nespomenúť, že práve tieto osoby, pri nedosiahnutí želaného výsledku, dreviny úmyselne mechanický alebo chemický poškodia. Máš právny systém týmto páchateľom však razantne nejde po krku.

Hlavným cieľom žiadateľa o výrub je dosiahnuť odstránenie drevín a nesadiť nič! Žijeme v štáte, v ktorom organ ochrany prírody – obec ši okresný úrad – za výrub v spoločenskej hodnote vo výške niekoľkých desiatok tisíc eur predpíše výsadbu piatich jabloní o výške 1,5 m s trojročnou starostlivosťou. Náhradná výsadba - § 48 zákona o ochrane prírody a krajiny – je pritom legitímnym a veľmi účinným nástrojom pre budovanie verejnej zelene v dostatočnej kvalite i vhodnom druhovom zložení, ako aj pre zazeleňovanie tzv. voľnej krajiny (remízky, aleje, vetrolamy atď.).  Obce sú pritom povinné viesť evidenciu pozemkov určených pre uskutočnenie náhradnej výsadby, načo by to však robili, ak ich štát dôsledne nekontroluje.

Čarom ústnych pojednávaní a šetrení na mieste je fakt, že mnohokrát je tým „miestom šetrenia“ kancelária obecného úradu alebo pozemkového spoločenstva a „miesto“ o ktorom sa rozhoduje  je vzdialené stovky metrov od zápisnice. Pri neúčastí zástupcu mimovládnej organizácie sa v mnohých prípadoch rozhoduje od stola, bez vedeckého prístupu a jednoznačne v prospech žiadateľa o výrub.

Výsledkom slovenských správnych konaní -  napriek všetkým rečiam politikov a vedcov o klimatickej zmene, adaptácii miest a krajiny na ne - je drakonická likvidácia verejnej zelene v obciach mnohokrát pod eurofondovou vlajkou „revitalizácie“ a v extraviláne z dôvodu pôsobenia štiepkárskej mafie.  Tisíce stromov náhradnej výsadby ročne neprežijú ani povinnú 3-ročbnú dobu „starostlivosti,“  nakoľko reálny výkon rozhodnutia nikto v čase a priestore nekontroluje.  

Trestný zákon

V uplynulých dňoch sa uskutočnilo ústne pojednávanie a miestne šetrenie vo veci žiadosti  PS Jakubovany na výrub 195 ks drevín na parcelách vedených ako trvalé trávne porasty. Konania sa zúčastnila aj osoba poverená Občianskym združením TATRY (OZ TATRY).

Konanie začalo – podľa  informácií, ktoré mám k dispozícii – klasickým pokusom o bububu paralýzu zástupcu občianskej spoločnosti, označenie všetkých drevín za suché a poškodené  a snahou o spísanie formálnej zápisnice.

Realita?  Na parcele č. 132/16 zistený nelegálny výrub drevín s obvodmi pri zemi 154, 130, 85, 91, 100, 190 a 130 cm.

To, že sa páchateľ skutku zanedlho dostavil na miesto činu, odvolávajúc sa na ústny súhlas, a snažil sa dohodnúť je už len perličkou na liptovskej torte všadeprítomnej anarchie.  

Ďalší prípad vzťahu k stromom: pod bytovým domom na Opavskej ulici (sídl. Podbreziny, Liptovský Mikuláš)  neznámy páchateľ neoprávnený zásah do 7 ks javora horského a 2 ks borovice čiernej, a to formou redukcie koruny (odpílenie hlavného terminálu), čím dreviny poškodil, a to v rôznom rozsahu (pri niektorých jedincoch ostal iba kmienok s málo rozvinutými kostrovými konármi, tieto jedince sú bez akejkoľvek perspektívy a bude ich nutné vymeniť). Zásah nevykonali a nedali k nemu ani pokyn Verejnoprospešné služby Liptovský Mikuláš a ani Mesto Liptovský Mikuláš, tento zásah neverifikoval ani realizátor výsadby (OZ TATRY, OZ LIPA – Liptovskí aktivisti). Vzhľadom  k cene drevín  cca 30 eur /ks, vynaloženým nákladom (doprava Jochy – Liptovský Mikuláš, výkopové práce -  bager, personálne náklady) máme za to, že bola naplnená skutková podstata prečinu poškodzovanie ochrany stromov a krov v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci, a to počas núdzového stavu. Vec sme odstúpili Mestu Liptovský Mikuláš a MsP Liptovský Mikuláš.

Kráčam či bežím slovenskou krajinou a všade vidím rozlievajúce sa Zlo držiace sa za ruku so sestrou Anarchiou. Individuálne predstavy o fungovaní spoločnosti a našich právach sme nadradili nad morálku a všeobecne prospešné spoločenské konanie. A príroda je v tom nevinne.

P.S:

Ďakujem Romanovi, ktorý na početných správnych konaniach odráža od seba prívaly negatívnej energie.

P.S. II.:

Podporte činnosť Občianskeho  združenia TATRY pravidelným mesačným darom (trvalý príkaz) a venovaním 2%-nej asignácie dane. Momentálne sa nás netýka žiadna pandemická štátna pomoc, a to aj napriek tomu, že sme dvadsať rokov platili zdravotné a sociálne odvody i preddavky na daň z príjmu.  

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?