Kde je Remišovej zmena v rozhodovaní o eurofondoch?

Autor: Rudolf Pado | 18.1.2021 o 16:00 | Karma článku: 6,05 | Prečítané:  1054x

O projektoch financovaných z európskych zdrojov a potrebách ľudí v regiónoch i obciach idú opäť rozhodovať  lokálne politické elity, nie občania. 

V mútnych vodách byrokracie sa najlepšie pláva špekulantom, tvrdí vicepremiérka, ale zároveň odovzdáva časť rozhodovania - prostredníctvom Regionálnych rád partnerstva -  o projektoch financovaných z európskych zdrojov úzkej skupine politikov, ktorí v regiónoch dlhodobo bačujú, generujú početné konflikty a popritom vytvárajú zdanie transparentného a demokratického rozhodovania.     

Regionálnej rade partnerstva Liptova sa napr. stal jej predsedom multifunkcionár,  primátor mesta Liptovský Mikuláš a poslanec NR SR, bývalý člen SMER-SD dnes Hlasu-SD, v minulosti niekoľkokrát obvinený v kauze heliport – Ján Blcháč.        

Spoločnosť  v spoločenstve záujmov mu robí primátor Liptovského Hrádku a predseda ZMOSu Branislav Tréger, ktorý nedávno zaujal obhajobou trasovania eurofondovej cyklistickej trasy priamo cez stromoradie mladých a zdravých líp. V minulosti – v kauze presadzovania plazmovej spaľovne pri meste – ho prebudil až masívny občiansky odpor a reálna hrozba straty politických bodov.    

Súčasťou liptovského panoptika partnerstva je bývalý štátny tajomník ministerstva vnútra SR, kovaný SNSák, Rudolf Urbanovič  i jeho pravá ruka v regióne  Erik Gemzický.

"Zamerali sme sa na osem oblastí. Prvou je dlhodobo diskutovaná problematika dopravnej obslužnosti vrátane infraštruktúry. Teda cesty, železnica a cyklokomunikácie. Druhou prioritou je odpadové hospodárstvo vrátane triedenia a zhodnocovania odpadu. V prioritách, ktoré sme zaslali na Žilinský samosprávny kraj, sa nachádza aj prírodné dedičstvo a rozvoj cestovného ruchu," komunikuje navonok Ján Blcháč,  ale v tejto nekonkrétnej slovnej omáčke sa strácajú konkrétne projekty, ich sociálny  prínos a konflikt s ochranou a tvorbou životného prostredia, reálny prínos pre obyvateľov Liptova i transparentnosť budúcich finančných tokov.  

Slovensko je posiate početnými eurofondovými výstupmi z projektov, ktoré boli zamerané viac na čerpanie než na ich užitočnosť a hodnotu za peniaze, od predražených lavičiek či verejných toaliet až po cyklotrasy porušujúce zásady trvaloudržateľného rozvoja. A Remišovej obkecávanie „zjednodušovania“  odovzdaného do nesprávnych rúk, nie je zmenou po ktorej občania volali.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?